Nebol to len rok Vlhovej a hokejistov. Zaujali aj futbalisti z dediny či Hossa

BRATISLAVA. Po prvom kole olympijského slalomu v Pekingu sa zdalo, že je po nádejách. Stačil krátky pohľad do diskusií fanúšikov.

Petre Vlhove po jej výkone ľudia už neverili. Po predchádzajúcich výsledkoch ju skôr odpisovali.

Vráťme sa do februára. V prvom kole olympijského slalomu zajazdila Vlhová ôsmy najlepší čas a na líderku Nemku Dürrovú strácala sedem desatín sekundy.

Šport píše silné príbehy. Vlhová fantastickou jazdou stratu zamazala a vyhrala. Na druhej starne veľká favoritka Mikaela Shiffrinová skončila na olympiáde bez jedinej medaily.

Športový rok 2022 bol štedrý na silné momenty aj na slovenské úspechy.

Redaktori Sportnetu ho zhrnuli v krátkej ankete, v ktorej odpovedali na tieto otázky:

1. Čo bola podľa vás udalosť roka? 
2. Čo bolo pre vás najväčšie prekvapenie?

Daniel Dedina

1. Top momenty športového sveta v roku 2022 boli dva. Pre slovenský šport bola nezabudnuteľná najmä zimná olympiáda v Pekingu, na ktorej Petra Vlhová nezmazateľne a navždy vstúpila do histórie.

Jej zlatá jazda v slalome – 9. februára - bol ten deň, kedy si azda každý športový fanúšik vybaví v pamäti, ako ho trávil a kde preteky sledoval. A to, či si zábery bezprostrednej radosti Vlhovej tímu pozrie v týchto dňoch, keď znova zvíťazila v ankete Športovec roka, alebo o rok, päť, či desať nehrá žiadnu rolu. Vždy to vyvolá veľkú eufóriu a zimomriavky na tele. 

V čase, kedy si väčšina Slovákov myslela, že olympiádu už budeme len bilancovať, prišla ďalšia medaila. Senzačná a absolútne nečakaná. Tím hokejistov pod vedením Craiga Ramsayho začal po neúspešnom vstupe do turnaja šliapať ako hodinky.

Vytvoril skvele fungujúci kolektív, ktorý dovolil vyniknúť aj jednotlivcom. Mánia okolo Juraja Slafkovského sa rozbehla do takých obrátok, že už ju nebolo možné zastaviť.

V závere roka prišiel druhý vrchol – majstrovstvá sveta vo futbale. Tie sa konali bez účasti Slovenska a podľa očakávania sa stali športovým fenoménom.

Kontroverzným, diskutovaným, všade prítomným. Hoci spočiatku to tak nevyzeralo, Lionel Messi dokráčal na vrchol. Argentínčan sa vyrovnal legendárnemu krajanovi Diegovi Maradonovi a zavŕšil nielen najpútavejší príbeh tohto roka, ale aj jeden z najväčších v dejinách športu.

2. Pamätáte si na to, keď niekedy dávno chodila v televízii reklama, že slovenskí hokejisti sa stali majstrami sveta v hokeji? Bolo to postavené na fikcii. Zrazu sa nimi naozaj stali a reklama putovala do zabudnutia.

Zhruba podobne nereálne sa javilo, že Slovensko bude mať niekedy dvoch najvyššie draftovaných hráčov v NHL. Najmä po posledných rokoch, kedy sme často boli radi, ak sa vôbec nejaké meno hokejistu zo Slovenska na drafte mihlo.

Tohto roku to prišlo! Prvou voľbou sa stal Juraf Slafkovský, po ktorom siahol legendárny Montreal Canadiens, hneď za ním nasledoval Šimon Nemec.

Ten putoval do New Jersey. V prvom kole prišiel na rad aj ďalší Slovák, Filipa Mešára si takisto vybral Montreal. Mnohí Slováci to sledovali doma rovnako intenzívne a so zatajeným dychom, ako keby hrala reprezentácia kľúčový zápas na majstrovstvách sveta či olympiáde.

Osobne si myslím, že vstupnému draftu do NHL sa prikladá až priveľká vážnosť. Je to len prvý krok na ceste za hokejovou slávou. Ten slovenskí mladíci zvládli bravúrne, verme, že v tom budú pokračovať.

Miloslav Šebela

1. Bol to veľmi pestrý rok od olympiády po futbalové majstrovstvá sveta. Silných momentov by sa dalo vybrať aj desať. O to ťažšie je pomenovať jeden. Pre mňa to nie je ani olympijský bronz hokejistov, ani zlato Petry Vlhovej ani futbalový titul pre Argentínu. 

Rok 2022 bude v prvom rade o jednej momentke, ktorá sa mi vybavuje už niekoľko týždňov stále dokola. 

Šport je o emóciách a je len málo športovcov, ktorí si počas kariéry získali všeobecný rešpekt a priazeň. Jedným z nich je Roger Fereder a momentom roka je jeho rozlúčka s kariérou na Laver Cupe. 

Každá športová osobnosť by si zaslúžila podobnú rozlúčku. Obklopený najlepšími hráčmi, ktorí mu blahoželajú, ovácie fanúšikov nemajú konca a na kurte je po boku s najväčším rivalom a zároveň kamarátom.

Štvorhra Rafaela Nadala s Federerom je splnený sen každého tenisového fanúšika.

Podobnú paralelu v športe nenájdete. 

Aj keby Lionel Messi hral s Cristianom Ronaldom, nikdy si nepadnú do náručia a nebudú spolu splakať od dojatia. Ani Lewis Hamilton s Maxom Verstappenom nepôjdu spolu na večeru, aby sa porozprávali. 

Federer s Nadalom síce prehrali, ale nič to neuberá na atmosfére toho momentu.

Federerova rozlúčka je unikátny moment v tom, že vystihuje esenciu športu. Aj rivali môžu byť najlepší priatelia. Možno by nimi dokonca mali byť.

Aj Nadal potvrdil, že Federer ho svojmi výkoni nútil na sebe pracovať a zlepšovať sa. Najväčšie osobnosti sa rodia aj vďaka rivalite a vzájomnému rešpektu.

S odchodom Federera sa končí jedna veľká tenisová éra. Nechce sa mi veriť, že už sa neobjaví na grandslame na kurte. On ani nepôsobil dojmom superhviezdy. Bol ako hrdina zo starých románov a autor ho vykreslil príliš dobrého na to, aby bol skutočný. 

VIDEO: Príhovor R. Federera po jeho zápase na Laver Cupe

2. V slovenskom športe je tým negatívnym prekvapením, že po vyše dvadsiatich rokoch vo Svetovom pohári v biatlone chýba mužská štafeta. Dvomi mužmi totiž štyri úseky neobsadíte. Je to ťažké pochopiť, ako sa situácia dostala až sem.  

A v cyklistike, keďže to je šport, ktorý ma nesmierne baví sú to víťazstvá Remca Evenepoela na Vuelte a na majstrovstvách sveta. Pre kontext je dôležité povedať, že ešte pred piatimi rokmi mal nakročené k solídnej futbalovej kariére.

Bol kapitánom mládežníckej reprezentácie. Možno by za Belgicko hral aj na majstrovstvách sveta v Katare. Lenže prešiel k cyklistike a za päť rokov sa vypracoval na pretekára, ktorý ničí súperov.

Na majstrovstvách sveta boli najlepší cyklisti, a Evenepoel im aj tak ušiel a zvíťazil až s neuveriteľne veľkým náskokom.

Pôsobí dojmom akoby prišiel z iného sveta a teším sa na moment, kedy nastúpi na Tour de France.

Titanilla Bőd

1. Bol to čudný šampionát. Niektorí ľudia už sedeli v hľadisku bez rúška, hoci novinári sa ešte stále museli každý deň testovať.

S pretekármi sa dalo komunikovať už aj priamo v mixzóne a nikto nedbal na dodržiavanie dvojmetrovej vzdialenosti. Ľad v hale bol perfektný a medzi dvoma disciplínami sme si v parčíku pri zimáku vychutnávali stredomorský vánok a nezameniteľný západ slnka za palmami.

Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní v Montpellieri ostanú v mojej pamäti najmä pre silné svedectvá ukrajinských pretekárov. Šampionát sa konal mesiac po tom, čo Rusko zaútočilo na ich rodnú krajinu.

Ukrajinskí reprezentanti riešili dilemu, či ostať doma, ísť bojovať alebo sa pokúsiť nejako dostať na svetový šampionát. Opisovali strastiplnú cestu do Francúzska rôznymi dopravnými prostriedkami a okľukami cez rôzne krajiny. V telefóne ukazovali mobilné aplikácie, ktoré ich v reálnom čase upozorňujú na bombardovanie.

„Môj dom ešte stojí,“ povedala jedna trénerka v hlúčiku novinárov a dôraz bol na slove „ešte“. Boli to chvíle, keď sme sa veľmi nevedeli pýtať. Iba sme počúvali, čo chceli povedať – nielen nám, novinárom, ale celému svetu o tom, čo sa deje v ich krajine.

Krasokorčuľovanie je stvorené na to, aby kombináciou športu a umenia dokázalo vyjadriť silné myšlienky.

Športová dvojica Sofija Holičenková, Artem Darenskyj, tanečný pár Oleksandra Nazarovová, Maksym Nikitin i singlista Ivan Šmuratko prispôsobili svoje jazdy aktuálnej situácii. Zmenili hudbu, choreografiu. Vybrali si národné motívy. Jazdili v jednoduchých športových tričkách s nápisom Ukrajina.

Nebolo dôležité, koľko rotácií majú ich skoky a či kroková pasáž spĺňa všetky náležitosti najvyššej technickej náročnosti. Bol to zúfalý výkrik, aby celý svet pochopil, že sa deje niečo neprípustné.

Mnohí v hľadisku mali slzy v očiach. Ukrajinskí pretekári dostali standing ovation a po ňom neúnavne odpovedali na všetky novinárske otázky. Toto teraz vieme spraviť pre svoju krajinu, opakovali.

O Rusoch nehovoril nikto. No všetci tajne dúfali, že na ďalších veľkých podujatiach už nebudú chýbať. Znamenalo by to, že vojna sa skončila. Prešlo však deväť mesiacov a je to stále v nedohľadne.

2. Príjemným prekvapením (či skôr oživením) našej najvyššej futbalovej súťaže je nováčik z Podbrezovej. Tréner Roman Skuhravý má svoju jasnú predstavu o futbale, ktorý baví divákov a zároveň je aj efektívny. Aj vďaka tomu mohla ťahať Podbrezová v úvode sezóny desaťzápasovú šnúru neporaziteľnosti.

Nepríjemným prekvapením bol rýchly koniec nemenej inšpiratívneho trénera Petra Hyballu v AS Trenčín. Škoda, že nezostal dlhšie, bolo by zaujímavé sledovať vývoj jeho povestného gegenpressingu v podaní perspektívnych hráčov Trenčína.

Šimon Čop

1. Hokejoví fanúšikovia na Slovensku mali v roku 2022 dôvodov na radosť naozaj mnoho. Spomeňme napríklad bronz z olympijských hier.

Avšak k tomu už sme v minulosti mali blízko. Čo blízko nikdy nebolo boli prvé dve draftové voľby. A keďže mám aj v Sportnete na starosti hlavne NHL, prikláňam sa ako k momentu roka k jednej júlovej noci.

Pred draftom do NHL v roku 2022 boli dvaja hlavní kandidáti na post jednotky. Shane Wright a Juraj Slafkovský. Teoreticky sa uvažovalo aj o Loganovi Cooleym, ale najviac sa hovorilo o prvých dvoch.

Wright mal vo väčšine prognóz trochu navrch. Bol predpokladanou jednotkou už rok-dva, navyše bol Kanaďan, čo pre patriotov z Montrealu znamená veľa. Dokonca až tak veľa, že sa uvažovalo, či nebudú fanúšikovia Habs pískať, ak by ako prvý na pódium vystúpil Slafkovský.

Nestalo sa. Obľúbili si ho, prijali za svojho. A keď vyhlásili Canadiens svoju voľbu, tušili sme, že by ako druhý mohol ísť obranca Šimon Nemec.

Napriek dobrej pravdepodobnosti sme v štúdiu onemeli. Vidieť Slafkovského ako jednotku a Nemca ako dvojku výberu mladíkov do najlepšej hokejovej ligy sveta bolo nesmierne dojímavé. Veď vlani sme sa tešili z aspoň jedného výberu na konci štvrtého kola.

Čosi také sa nezopakuje už možno nikdy. Dvaja Slováci na prvých dvoch priečkach draftu toho istého roka a rekord Gáboríka bol prekonaný dvakrát.

2. Aj pri prekvapení zostanem v NHL. Nečakal soom, že by v Chicagu jedného dňa vyradili dres Mariána Hossu.

Hral tu krátko, no tri Stanley Cupy a jeho prínos boli natoľko podstatné, že mu vyniesli najväčšiu poctu, akú len klub môže bývalému hráčovi dať.

Je mi skoro až ľúto, že sa toho toľko udialo v jeden rok. Tento úspech zostal trochu nedocenený. V minulosti zažili ceremoniál k vyradeniu dresu len dve legendy narodené na Slovensku – Stan Mikita a Peter Šťastný.

Hossa už nie je „len v Sieni slávy“. Už dostal všetko, čo mohol. Viac ako vyradený dres nemôže legenda NHL dosiahnuť.

Ivan Mriška

1. aj 2. Rok 2022 priniesol množstvo úspechov a krásne momenty: zlatú olympijskú medailu Petry Vlhovej či bronz hokejistov Slovenska. Mne však v pamäti rezonuje niečo úplné iné. Bizarné, nevšedné a výnimočné.

V lete sa konal zápas, ktorý vo svete nemá obdoby. V prípravnom stretnutí na seba narazili futbalisti piatoligovej Domaniže a reprezentácie Kataru. Pýtate sa, ako je to možné? Že sa takýto duel vôbec hral? Katar bol na sústredení v Rakúsku a bolo mu jedno, proti komu nastúpi. Keďže v tom čase naplno bežali všetky súťaže, nemal na výber.

O šialenom zápase hovorilo celé futbalové Slovensko. Ľudia sa predbiehali v tipoch, koľko outsider dostane. Opak bol však pravdou. Amatéri z malej obce na Považí podali životný výkon. Proti organizátorovi majstrovstiev sveta udržali prijateľnú prehru 0:2.

Práve to bolo pre mňa v roku 2022 najväčšie prekvapenie. Nečakal som, že chlapci, ktorí hrajú futbal za pivo a klobásu dokážu konkurovať profesionálom.

V šatni sa hecovali a išli na dno svojich síl. Na ihrisku nechali všetko. Dušu. Katarčania boli prekvapení. Nečakali, že mužstvo z piatej slovenskej ligy ich môže potrápiť. Po zápase boli napriek výhre sklamaní. S novinármi odmietli hovoriť. 

Zápas Domaniže proti Kataru sa navždy zapíše do histórie dedinského futbalu na Slovensku. A mojej pamäte. Bol to pre mňa nevšedný zážitok a som šťastný, že som bol jeho súčasťou.

Zatiaľ čo ku katarskej šatni sme sa nemohli priblížiť, v kabíne Domaniže nás hostili pizzou a domácou slivovicou.

Chlapci, ktorí nemajú s profesionálnym futbalom žiadne skúsenosti sa po zápase objímali a spievali. Akoby boli majstri sveta. Hoci od najlepších tímov sú na míle vzdialení, pre mňa sú šampióni. Víťazi roka 2022. Za to, že sa nezľakli a trúfli sa postaviť aj miliónovým hráčom.

Nikola Baďová

1. Športový rok by som rozdelila na dve časti. V úvode sa uskutočnili zimné olympijské hry v Pekingu, kde ma potešil výkon slovenských hokejistov.

Zverenci Craiga Ramsayho predviedli krásnu útočnú hru. Atmosféra v tíme mi pripomenula strieborný šampionát v Helsinkách 2012, kde sa mužstvo takisto zomklo a potrápilo nejedného favorita podujatia. V Pekingu vynikli mladí hráči, ktorí si svojou otvorenosťou získali srdcia slovenských fanúšikov.

V predvianočnom čase ma nadchlo finále majstrovstiev sveta vo futbale medzi Argentínou a Francúzskom. Francúzi v závere pritlačili a nedali Argentíne výhru zadarmo. Výkon Lionela Messiho na celom šampionáte ukázal, že je najlepší hráč na svete.

2. K najemotívnejším momentom sezóny patrí aj víťazstvo Petry Vlhovej a jej comeback v slalomových pretekoch na olympiáde v Pekingu. Prekvapilo ma, keď sa rozhodla po vytúženom zlate odísť z dejiska hier a nenastúpiť do alpskej kombinácie, kde mala šancu získať ďalší cenný kov. 

Patrik Fotta

1. Zimná olympiáda v Pekingu sa navždy zapísala do histórie slovenského hokeja bronzovými písmenami. Získať medailu a navyše s tak mladým tímom bolo pre mňa jednoznačne top športovou udalosťou za posledné roky. 

„Je to najväčší úspech slovenského hokeja v histórii,“ vyhlásil na margo bronzu bývalý slovenský reprezentant Marián Gáborík. To, čo sa nepodarilo práve jeho generácii s Hossovcami, Demitrom, Pálffym, Šatanom, Chárom a ďalšími dokázala slovenská reprezentácia, ktorú potiahol mladučký talent z Košíc.

Juraj Slafkovský bol najlepším strelcom turnaja a zároveň ho vyhlásili aj za najužitočnejšieho hráča turnaja (MVP). Verme, že nie naposledy, doviedol národný tím k úspechu. 

2. Výkony na olympiáde mali, bezpochyby, vo veľkej miere podiel na tom, že sa Juraj Slafkovský stal draftovou jednotkou. Z prvého miesta si vyberal kanadský tím a aj preto bolo pre mňa príjemným prekvapením, že nesiahli po Kanaďanovi Shaneovi Wrightovi.

Absolútny šok ale nastal, keď si New Jersey Devils vybrali Šimona Nemca z druhého miesta. Slováci na prvých dvoch priečkach draftu? Čosi nepredstaviteľné a niečo, čo sa tak skoro určite nezopakuje. 

Michal Šášky

1. Rok sme začali zimnou olympiádou na umelom snehu v Pekingu a zakončili veľkolepým futbalovým šampionátom na púšti v Katare.

Oboje celosvetové súťaže priniesli výnimočné športové momenty, ľudské príbehy zúčastnených, emócie fanúšikov.

Ale aj dôvody na zamyslenie. Ako dokáže najlepšie finále v histórii majstrovstiev sveta vo futbale zatieniť celé pozadie turnaja.

 2. Pre mňa osobne nie je prekvapením ani zlatá medaila Petry Vlhovej, ani bronzová partia okolo Juraja Slafkovského, ani africký boj o futbalové medaily.

Je to relativizovanie Kataru ako usporiadateľa. 

Krajiny, ktorá mala v čase pridelenia organizátorských práv, len jediný futbalový štadión. Aj ten bol na takúto udalosť nepoužiteľný.

Krajiny, kde mesto, ktoré hostilo finále, existovalo päť rokov predtým iba na papieri.

Prerod z absolútneho šoku a senzácie, že futbalový sviatok usporiada niekto ako Katar, do presvedčenia, že je to vlastne celkom OK. No tak to, samozrejme, nie je. 

Už z podstaty slova. Napríklad, počas druhej svetovej vojny britskí vedci touto skratkou vyjadrovali, že nedošlo k žiadnemu úmrtiu - „0“ a „K“, teda „zero killed“ (nula zabitých). 

Kiežby to mohli povedať tisícky vykorisťovaných robotníkov z chudobných oblastí okolitých krajín. Tí, ktorí zahynuli pri stavbe neexistujúcej infraštruktúry, štadiónov, letísk, diaľnic, nemocníc.

Elity, veľké firmy a mnohí odborníci potlačili vlastné svetonázory kvôli zisku. Stiahli dúhové vlajky, ktoré boli dovtedy súčasťou ich výpovede a presvedčenia. 

Utíchol ich boj za ľudské práva, z úcty k organizátorovi, ktorému to nič nehovorí. Prehliadali všetko pod floskulou nespájania športu s politikou.

Napriek tomu, že to bola práve politika, ktorá rozhodla o organizátorovi. Korupcia, škandály vyhrali nad čestnosťou, férovosťou a ďalšími základnými princípmi či hodnotami, ktorých chcel byť futbal vždy nositeľom.

Po športových sviatkoch v Rusku alebo Číne sme sa dočkali pokračovania v Katare. Malý emirát dostal prednosť pred obrovskými krajinami s bohatou kultúrou a históriou. Ako dôkaz, že za peniaze sa dá kúpiť naozaj takmer všetko. 

Ľudský, náš, morálny kompas je už nastavený.

Futbalový šampionát v Katare je takmer taký bizár, akoby tam na púšti boli preteky Svetového pohára v lyžovaní. Alebo zimná olympiáda v Saudskej Arábii.

Ale o tom až ďalšie roky.