Skúsený záložník Tomáš Sedlák chce robiť fanúšikom radosť

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 34/2017. V predaji od stredy 30. augusta do pondelka 4. septembra.

PREŠOV. Rady zeleno-bielych rozšíril pred začiatkom novej fortunaligovej sezóny 34-ročný skúsený futbalista Tomáš Sedlák.

Veľkú časť svojej kariéry strávil v Ružomberku, s ktorým získal v roku 2006 double.

S Liptákmi hral v predkolách Ligy majstrov a v Pohári UEFA. Okúsil aj zahraničné angažmány v Turecku a v Rakúsku. V lete vymenil žlto-modrý dres Michaloviec za prešovský.

Do Ružomberka ste prestúpili v mladom veku a v tíme sa vám podarilo presadiť. V MFK ste strávili dlhé obdobie. Ako si spomínate na túto kapitolu vašej kariéry?

„Moje prvé obdobie v Ružomberku trvalo šesť rokov. Najprv som hral v B tíme, až potom som sa dostal do áčka. V tom období sme dosiahli veľmi pekný úspech, získali sme titul majstrov Slovenska. V drese „Ruže“ som potom hral ešte jednu sezónu, po ktorej som odišiel do Turecka. Odtiaľ som sa vrátil späť do Ružomberka, potom som prestúpil do Rakúska, a tak som sa vrátil ešte raz na rok do Ružomberka.“

V roku 2006 ste s Liptákmi získali double. Okrem majstrovského titulu ste sa tešili aj z triumfu v slovenskom pohári. Aké to boli časy?

„Na túto sezónu mám pekné spomienky, ale bolo to dávno a teraz sa už k tomu často nevraciam. Iba sem-tam, keď sa stretneme s chlapcami, s ktorými sme vtedy v Ružomberku hrali, si na úspechy radi zaspomíname. Človeka takýto úspech teší, celé to obdobie bolo pre mňa veľmi pekné.“

Po zisku titulu ste s „Ružou“ reprezentovali našu krajinu v Lige majstrov. Vašimi súpermi v predkolách najprestížnejšej klubovej súťaže v Európe bol švédsky aj ruský majster. Bola to pre vás veľká futbalová škola?

„Určite áno. Ako nenasadení sme hrali druhé predkolo so švédskym Djurgarden IF. Na ich ihrisku sme prehrali 0:1, ale po domácom víťazstve 3:1 sa nám podarilo postúpiť ďalej. V 3. predkole nám žreb prisúdil ruský CSKA Moskva, ktorý však bol nad naše sily a po dvoch prehrách s týmto súperom sme z Ligy majstrov vypadli, ale potom sme ešte hrali prvé kolo Pohára UEFA. Škoda, že nám nevyšli zápasy s CSKA Moskva. Keby sme cez nich prešli, boli by sme v hlavnej fáze Ligy majstrov. Ruský šampión bol však silnejší. Od tých čias prešlo jedenásť rokov. Význam tých úspechov som si až tak neuvedomoval, všetko išlo rýchlo, boli sme mladí. Človek si myslel, že to ešte zažije, ale už to neprišlo. V týchto zápasoch som ale nazbieral veľa skúseností.“

Neskôr ste prestúpili do tureckého prvoligového klubu Gaziantepspor. Chuť prvého zahraničného angažmánu vám ale pokazilo zranenie. O vašom pôsobení v krajine polmesiaca ste mali asi iné predstavy?

„Po štyroch mesiacoch v Turecku som sa zranil. Mal som po plastikách krížneho väzu a sezóna sa pre mňa skončila. Išlo o náročné obdobie. Do Turecka som prišiel počas prípravy, ktorá trvala mesiac a pol a ďalší mesiac som musel čakať na transferkartu. Celé sa to takto naťahovalo a ešte som sa k tomu aj zranil. Majstrovský súboj za Gaziantepspor som preto odohral iba jeden. Z Turecka som sa potom vrátil späť do Ružomberka a medzitým som mal štyri operácie kolena. Viac som bol v nemocnici ako na ihrisku. Na môj prvý zahraničný angažmán ale spomínam v dobrom, v klube bolo všetko na vysokej úrovni.“

Hrali s vami v Turecku aj iní Slováci?

„V mužstve, kde som hral ja, neboli žiadni hráči zo Slovenska ani z Európy. Tím tvorili futbalisti z Afriky, Brazílie, Argentíny a domáceho Turecka. V tom období v krajine pôsobil Filip Hološko, Roman Kratochvíl aj brankár Štefan Senecký. Ja som sa raz stretol s Kratochvílom, keď náš klub hral doma proti jeho tímu. V Manisaspore hral môj bývalý spoluhráč z Ružomberka Dvorník a s ním som často komunikoval. AJ v našom tíme boli chalani v pohode, v mužstve si vždy nájdete kamarátov.“

Hrali ste aj v rakúskej najvyššej futbalovej súťaži v tíme Mattersburg. Aké boli podmienky v tejto krajine a aké v Turecku?

„Aj do Rakúska som prestúpil z Ružomberka, od ktorého som mal dobrú ponuku na predĺženie zmluvy, ale rozhodol som sa odísť.