Sklamaný Jano na rovinu: Môžeme sa hanbiť

KOŠICE. V každom zápase môže vyhrať vždy len jeden tím. Pochopiteľne, ani utorkový zápas medzi Lokomotívou a Trebišovom nebol výnimkou.

Napriek tomu bol pre obe strany poučný. Tak pre nešťastných domácich ako aj pre na jar živou vodou pokropených hostí.

Nepomohli ani tvrdšie slová

Nájsť respondenta v tábore Lokomotívy nebolo po zápase s Trebišovom jednoduché.

Nakoniec sa nám podarilo ´zlomiť´ Róberta Jana. Slová do viet však ukladal pomaly, keďže ním lomcovali emócie.

„Trebišov zaparkoval povestný autobus, my sme však hrali len po šestnástku. Vpredu sa nedokážeme presadiť, vypracovať si šance, preto len ťažko môžeme dať gól,“ krútil hlavou nielen nad výkonom mužstva, ale aj nad svojím vlastným. Na toľko ľahkých strát a zle sklepnutých lôpt si nepamätal.

„Hráči, ktorí v zime prišli a mali byť posilami, vrátane mňa, zatiaľ mužstvu veľmi nepomohli. Je najvyšší čas to zmeniť, pretože toto je už za mierou únosnosti. Nemá zmysel si niečo navrávať. Už pred týmto zápasom to bolo zle a teraz sme úplne dole,“ charakterizoval Jano súčasné rozpoloženie košického tímu.

Dobre stavaný útočník následne ešte pritvrdil.

„Pred začiatkom jari sme mali smelé vyhlásenia, teraz sa môžeme akurát hanbiť a ísť od začiatku, začať od nuly. Už po zápase so Šamorínom odzneli v kabíne aj tvrdšie slová, no nepomohlo to. Nedovolím si tvrdiť, že proti Trebišovu ktokoľvek z nás niečo vypustil, ale niečo tomu proste chýba. Musíme drieť, makať a šmýkať sa po zemi, pretože nič nepríde samo od seba.“

Malý, ale dôležitý krok k záchrane

Dôležitou ingredienciou trebišovského úspechu bol skúsený Jaroslav Kolbas.

„Z našej strany maximálna spokojnosť. Lokomotíva bola favorit, ale vedomí sme si boli aj našej sily, oba predchádzajúce jarné zápasy vonku sme predtým vyhrali. Verili sme si a nakoniec sme to zvládli,“ odfúkol si spokojne kapitán Slavoja.

Dlhoročný hráč mestského rivala košickej Lokomotívy súhlasil s konštatovaním, že o triumfe hostí rozhodol najmä poctivý výkon v defenzíve.

„Počas celého zápasu sme sa výborne presúvali. Súper bol v strede ihriska lepší na lopte, ale vyložené šance nemal. My sme mali v prvom polčase nejaké náznaky, a v druhom sme jeden z brejkov dotiahli do úspešného konca,“ hovoril 33-ročný futbalista, ktorý si už okrem brankárskeho postu zahral asi všade.

V Družstevnej dirigoval mužstvo z pozície defenzívneho stredopoliara.

O tom, ako veľmi si týmto víťazstvom priblížili Trebišovčania záchranu v druhej lige, Kolbas špekulovať nechcel.

„Ťažko hovoriť o záchrane, ešte je pred nami veľa zápasov. Kto sa pozrie na tabuľku, vidí, že bodovo je to poriadne nahustené. Mužstvá sú vyrovnané, jarná časť len dokumentuje to, že vyhrať môže každý s každým. Urobili sme maličký krôčik, ale už sa musíme sústrediť na najbližší domáci zápas so Zvolenom. Tak ako každý jeden, aj tento sa pokúsime vyhrať.“