Máte za sebou prvý tréning na ľade s mužstvom Slovana. Ako ste sa cítili?
„Tréning po vyše dvoch mesiacoch bol ťažký. Roky sa nedajú zakryť. Keď som mal dvadsaťpäť, stačilo mi dva razy vybehnúť na ľad a mohol som ísť hrať zápas. Teraz budem potrebovať dva týždne, kým sa dostanem do formy.“
Počas celého leta ste nestáli na korčuliach?
„Ale áno, bol som na ľade na dovolenke v New Yorku. No bolo to len individuálne korčuľovanie. Aby som sa udržal v kondícii. Tréning s mužstvom je niečo celkom iné.“
Vrátili ste sa do Slovana. Budete hrať v tíme nováčika v KHL?
„To ešte neviem. Zmluvu som zatiaľ nepodpísal.“
Mužstvo už takmer mesiac trénuje, odohralo tri prípravné zápasy. Dokedy sa chcete rozhodnúť a od čoho bude závisieť, či poviete áno?
„Uvidím, ako sa po dvoch týždňoch budem cítiť - fyzicky aj psychicky. Dúfam, že telo zvládne záťaž a potom aj rozhodovanie bude ľahšie. Stretnem sa s generálnym manažérom Slovana Marošom Krajčim a budeme sa baviť o novej sezóne.“
Aká dôležitá bude pri vašich rokovaniach finančná stránka?
„Za tie roky sa už s pánom Krajčim dobre poznáme. Peniaze nie sú na prvom mieste. Pôjde o to, aby som bol dobre pripravený. Aby som mohol ísť naplno do ťažkej sezóny. Aby som mal z hokeja radosť a nerobil to cez zuby. Vlani som hral v extralige, kde sme mali krátke cesty a po zápase som sa mohol vyspať vo svojej posteli. Teraz mužstvo odcestuje na sériu zápasov, hrá sa v rôznych časových pásmach. Doma nebudem týždeň aj dva. Je to úplne iná liga.“
Dá sa z toho nejako vykĺznuť a zároveň byť v mužstve?
„Nedá. A práve preto si musím dobre rozmyslieť, či sa do toho pustím. Mám tridsaťsedem rokov, rodinu i nejaké nedoliečené zranenia, ktoré sa mi ozvali hneď pri prvom tréningu.“
Podobne uvažuje aj Skaličan Žigmund Pálffy, ktorý by taktiež mohol posilniť Slovan. Odrádzajú ho dlhé štreky za súpermi. Rozprávali ste sa s ním?
„Chápem Žiga. V NHL sme zažili cestovanie až-až. A teraz to zrejme bude ešte náročnejšie. Naposledy sme sa rozprávali pred mesiacom, chystám sa mu znova zavolať. Rozumiem, že zvažuje všetky za a proti. Sám sa musí rozhodnúť.“
Aký je Slovan oproti vlaňajšku?
„Hráčsky káder sa výrazne posilnil. Tréner Rostislav Čada je autorita, v príprave na ľade je frmol, nasadenie. S jeho angažovaním urobil klub krok správnym smerom. Mužstvo má na to, aby urobilo v KHL dobré výsledky. Aj keď treba myslieť na to, že hráčov čaká veľa nových vecí, ktorým sa budú musieť prispôsobiť.“
Zaregistrovali ste v Amerike prvé prípravné zápasy Slovana. Ak áno, čo vás na nich zaujalo?
„Všimol som si na internete víťazstvá nad silnými tímami – Petrohradom 2:1 aj nad Spartakom Moskva 3:1. Je to dobré znamenie. Najviac ma však prekvapili návštevy na prípravných zápasoch - najprv vyše 7600 a potom vyše 8700 divákov. Vidieť, že Bratislava sa nevie dočkať KHL.“
Čo môže KHL priniesť slovenskému hokeju?
„Viac našich hráčov si zahrá v kvalitnej lige, ľudia uvidia dobrý hokej. No v prvej sezóne si ešte treba nechať priestor, aby sa všetko utriaslo. Aj klub, aj hráči si musia zvykať, sú to nové skúsenosti. Ale ak sa tento projekt udrží dlhodobo, bude to pre Slovan aj pre fanúšikov správne smerovanie.“
V tlači prebehli informácie, že v lete ste v New Yorku rokovali s generálnym manažérom tímu Garthom Snowom o návrate do tímu Islanders. Čo je na tom pravdy?
„Počas dovolenky som sa dva razy stretol s Garthom, ale išlo len o priateľské posedenie. Poznáme sa ešte z čias, keď sme boli spolu v jednom tíme Islanders. Potom sa stal generálnym manažérom klubu.“
Takže žiadne vážne rozhovory o vašom comebacku do NHL?
„Nie. Hoci Islanders by bol pre mňa dobrý klub, lebo na Long Islande máme dom. Ale o takej možnosti neuvažujem.“
Z New Yorku ste sa vrátili začiatkom tohto týždňa. Čím vám zostane v pamäti tohtoročná dovolenka?
„Na Long Islande sme si v pokojnom prostredí dobre oddýchli, deti boli šťastné. Šesťročný Mirko bol opäť so svojimi kamarátmi a nechcelo sa mu cestovať naspäť na Slovensko. Trojročná Viktória sa s dievčatami od susedov rýchlo učila po anglicky.“
Stačíte sledovať olympijské hry v Londýne? Aký šport by ste si chceli vyskúšať?
„So synom sme pri televízore každý deň. Veľmi ho to zaujalo. Raz chce byť skokanom do vody, na druhý deň strelcom, potom cyklistom. Ale najviac ho stále drží hokej. Ja by som si rád skúsil lukostreľbu. Nikdy som jej nevenoval pozornosť a na olympiáde som mal pocit, že by to mohla byť zaujímavá skúsenosť.“
