S tykaním problém nemá. Mladý tréner mužov je slovenskou raritou

V mládežníckych kategóriách hrával za Dunajskú Lužnú, Tomášov či NŠK 1922 Bratislava. Keď zistil, že na profesionálnu kariéru nemá, začal s trénovaním.

PETER BOGAR (24) viedol mládežnícke kategórie v Sparte Praha, Slovane Bratislava, Karlovke či Senci. Vždy však túžil prejsť k mužom. A podarilo sa.

Po novom vedie účastníka V. ligy Juh ZsFZ FC Nový Život.

Ako sa rodil váš prvý angažmán pri mužoch?

Skončil som pri doraste v Senci. Dostal som ponuky do dorastov iných klubov, no neprijal som ich.

V mládežníckych kategóriách sa nepozerá toľko na výsledky, čo ma trápilo. Cítil som, že prišiel čas sa posunúť. Pracovať viac pod tlakom.

Rok som bol pri mužoch v Dúbravke, s ktorou sme skončili na prvom mieste piatej ligy. Bol som však len asistent, preto som prijal ponuku Nového Života, kde som hlavný tréner.

Máte len 24 rokov. Ako hráči prijali, že ich trénerom bude mladík?

Úplne v pohode. Na prvom tréningu som sa s každým zoznámil a vysvetlil mu, čo chcem do klubu priniesť.

Na dedinách sa častokrát trénujú veci, ktoré sú zbytočné. Napríklad prihrávanie lopty z jednej strany na druhú. Ako tréner preferujem, aby sa všetky veci diali v pohybe. A aby sa robili cvičenia, ktoré sa odohrávajú v zápasoch.

Pri hre som zistil, že niektorí hráči sa zbytočne zbavujú lopty. Tieto automatizmy musíme čo najskôr odstrániť a začať hrať kombinačnú hru s lepším napádaním.

V kabíne som tiež analyzoval zápasy z jesene a chyby, ktoré chalani robili. Som rád, že aj skúsenejších hráčov som zaujal.

Starší hráči vám vykajú?

To vôbec neriešime. S tykaním nemám problém, ale rešpekt musí byť. V kabíne nejde o to, či sa trénerovi vyká alebo nie. Prioritou je, aby ho všetci počúvali.

S každým hráčom komunikujem individuálne a som rád, že ma berú ako prirodzenú autoritu. Teší ma ich odozva, keď mi povedia, že mal tréning úroveň.

Jasné, občas aj žartujeme. Keď však treba pracovať, zábava ide bokom.

Po jeseni máte len šesť bodov a ste na 15. mieste tabuľky. Aké ambície si dávate do jarnej časti?

Hlavným cieľom je záchrana. Do Nového Života prichádzam preto, aby sa tu hrala piata liga aj o rok.

Na prvom tréningu sme mali cez dvadsať hráčov, z čoho mám nesmiernu radosť. Pár chalanov som do klubu priniesol aj ja, takže sa vytvorí zdravá konkurencia.

Zaujímavosťou je, že na jar budeme hrať až päť derby v okruhu desiatich kilometrov. Sú to zápasy proti Jelke, Zlatým Klasom, Čenkovciam, Janíkom a Lehniciam, na ktoré sa veľmi teším.

Na zápasoch býva skvelá atmosféra, čo všetkých dotlačí k lepším výkonom.

Prekvapilo vás niečo po príchode do piatej ligy mužov?

Do kabíny som doniesol masážne valce, posilňovacie gumy a ďalšie veci, ktoré sa využívajú ako prevencia proti zraneniam.

Mnohí chalani ani nevedeli, čo to je (smiech). Keď som im však pomôcky ukázal, pochopili, ako fungujú. A dnes ich využívajú bežne.

Prečo 24-ročný zdravý chlap nebehá po ihrisku, ale sedí na lavičke?

Ako chlapec som hrával za Dunajskú Lužnú, Tomášov či NŠK 1922 Bratislava. Nemal som však takú výkonnosť. Vedel som, že nikdy profesionál nebudem.

Čoraz častejšie som sa videl v trénovaní a postupne som sa mu venoval na sto percent.

Zmenil som myslenie a naučil sa množstvo vecí. Spravil som si UEFA licenciu C, B a pokračovať budem áčkom.

Koľko ste mali rokov, keď ste začali s trénovaním?

Sedemnásť. V Dúbravke som na starosti žiakov, učil som sa od Petra Gažiho. Neskôr som dostal príležitosť viesť dievčatá U11 Sparty Praha.

Trénovať v slávnom českom klube, to sa nepodarí každému.

Nie, preto si to vážim. Každú jednu skúsenosť.

Treba však povedať, že aj na Slovensku máme skvelé akadémie. Spomeniem Žilinu, ktorá vychovala množstvo hráčov pre áčko. A to je práve najdôležitejší atribút, ktorý určuje kvalitu akadémie.

Pôsobili ste aj pri ženách Slovana Bratislava, s ktorými ste vyhrali titul aj pohár.

Áno, viedli sme ich s Martinom Masarykom, ktorému som robil asistenta. Veľa som sa pri ňom naučil a jeho rady si nesmierne cením.

Trénoval som aj žiakov v Karlovke, ale ako hovorím, cítil som potrebu prejsť k mužom.

Hrať nielen pre oko diváka, ale aj výsledky. Som rád, že konečne budem do hry môcť zakomponovať kus taktiky, čo pri deťoch možné nie je.

Aké sú vaše trénerské ambície?

Cesta trénera je dlhá a nevyspytateľná. Neviem, kde budem za pár rokov. Dôležité je poctivo pracovať, spoznávať nových ľudí a posúvať sa vpred.

Keď som bol v Sparte Praha, dozvedel som sa o trénerovi Jindřichovi Trpišovskom. Ten takisto trénoval v piatej lige Horní Měcholupy, kde som chvíľu býval.

Bol dobrý, ľudia si ho všimli a dostal sa do Žižkova, Liberca a neskôr Slavie Praha. Cesta je nevyspytateľná a vo futbale je možné všetko. Aj dostať sa z piatej ligy do prvej.

Nehovorím, že sa niečo podobné podarí mne, ale určite chcem raz trénovať na profesionálnej úrovni.

Trpišovský je váš trénerský vzor?

Je ich viac. Vo svete sa mi páči Pep Guardiola, ktorého herný štýl je neopakovateľný. Hra tiki-taka zmenila futbal.

Páči sa mi aj José Mourinho, pretože si zakladá na pozornej defenzíve, čo robím aj ja. Útoky vyhrávajú zápasy, ale obrany tituly.

V Česku som mal česť spoznať sa s Davidom Holoubekom, ktorý so Spartou Praha zdolal slávny Inter Miláno. Priestor dáva mladým hráčom, čo mi nesmierne inklinuje.

A slovenský tréner?

Gergely Geri. Kouč, ktorý dokáže s taktikou divy. V súčasnom futbale je taktika nesmierne dôležitá, čo sa snažím svojim zverencom vštepovať aj ja.

Ak by som mohol ešte niekoho zo slovenských trénerov spomenúť, boli by to Adrián Guľa a Martin Ševela. S oboma som mal česť osobne sa stretnúť a podeliť sa o cenné rady. Absolvoval som viacero stáží doma aj vo svete.

Ktoré víťazstvá v kariére si ceníte najviac?

S dorastom Senca sme zdolali prvé Zlaté Moravce. Hoci sme hrali o záchranu, vyhrali sme 2:1, čo sa v tej sezóne podarilo len nám a Púchovu.

Nie je to nič extra, ale verím, že moje výsledky ešte len prídu. Veľmi sa mi páči trénerské motto, ktoré raz povedal Ján Haspra: Keď chceš byť úspešný, nemôžeš byť neúspešný.

Tréneri nikdy nie sú dobrí a zlí. Sú len úspešní a neúspešní. A verím, že ja budem patriť do tej skupiny, ktorá vo futbale niečo dosiahla.