Je najväčšou trénerskou autoritou v dejinách nitrianskeho futbalového klubu. Mal zásadný vplyv na to, že sa Nitra v roku 1990 stala prvým profesionálnym klubom v Československu. MILAN LEŠICKÝ (75 r.) tvrdí, že klubový futbal na Slovensku nikdy nebol taký chudobný ako teraz. Mnohé kluby podľa neho dýchajú už iba cez slamku.
V dvanástich kluboch Fortuna ligy sa v uplynulej sezóne vymenilo zrejme rekordných 33 trénerov. Čo si o tom myslíte?
Nepoviem, že je to slovenský, ale možno aj európsky či svetový rekord. Neviem, či v Európe existuje krajina, ktorá počas jedného ročníka vystriedala toľko trénerov. Zmenilo sa spoločenské postavenie trénera.
Ako to myslíte?
Kedysi mal tréner minimálne dvojročnú zmluvu, ktorá sa musela dodržať. Niektorým sa pridával navyše rok či dva. Za ten čas musel tréner ukázať, že dal tímu nejakú fazónu. Dnes to neplatí. Tréner dostane k dispozícii hráčov, ktorých mu určilo vedenie klubu. A potom čakajú od neho zázraky.
Za tri či štyri týždne môžete naučiť tím defenzívu. Ale naučiť ho strieľať góly trvá oveľa dlhšie. A keď má tréner k dispozícii drevených futbalistov, tak je to nemožné.
Keď vychováme hráča, ktorý niečo vie, ihneď zaujme agentov. A hráči z našej ligy potom odchádzajú a nahrádzajú ich mladíci. Tento kolobeh sa stále opakuje. Ale skôr ide o negatívnu rovinu. Nie je to tak, že by sme produkovali lepších a lepších futbalistov. Máme takmer vyčerpané zásoby.
Aj preto naša liga tak vyzerá a v základných zostavách často prevládajú legionári. Klubový futbal na Slovensku nikdy nebol taký chudobný ako teraz. A to si pamätám toho veľa.
Môžete byť konkrétnejší?
Máme jeden, dva či tri kluby, ktoré majú peniaze. A zvyšné živoria. Niektoré dýchajú cez slamku, ďalšie to neprežijú.