Na začiatku bol džíp. Je neuveriteľné, čo dokážu najnovšie rolby, vraví zámočníčka z Ostravy

Bohumila Lapčíková tam, kde sa cíti šťastne - na rolbe. (Autor: Sportnet - Boris Vanya)

Boris Vanya|14. máj 2024 o 10:15

Na rolbe jazdí Bohumila Lapčíková už viac než 35 rokov.

OSTRAVA. Stačí zopár minút v jej spoločnosti v útrobách Ostravar arény, aby bolo jasné, že tu patrí k obľúbeným a uznávaným postavám.

Informácie o MS v hokeji 2024 (prehľad)

Keď sa Bohumila Lapčíková prvý raz posadila za volant rolby, aby upravila ľadovú plochu vo Vítkoviciach, žiadny zo slovenských hokejistov, ktorí sú na MS v hokeji 2024, ešte nebol na svete.

Komplex, kde sa tretí raz v tomto tisícročí hrajú zápasy majstrovstiev sveta, dokončili v roku 1986. V tom čase niesol názov Palác kultúry a športu a patril k najväčším a najmodernejším halám v Európe.

Len zopár mesiacov po uvedení do prevádzky tu nastúpila do zamestnania vyučená zámočníčka Bohumila Lapčíková. Dodnes má na starosti všetky dvere a zámky v aréne (a nie je ich veru málo), ale od prvého momentu ako sa tu objavila, zamilovala sa pohľadom do mašinky, ktorá brázdi ľadovú plochu, aby upravila ľad.

Majster jej splnil sen

„Mala som vynikajúceho majstra. Keď videl, ako veľmi túžim vyskúšať si rolbu, povedal mi, nech najskôr jazdím na vysokozdvižnom vozíku. To bola prvá podmienka. A potom ma poslal aj do Liberca na kurz jazdenia s rolbou.

Štrnásť dní po tom, ako som začala jazdiť s rolbou, už som upravovala ľad na zápase, lebo kolega ochorel,“ vysvetľuje zanietene pani Bohumila. Mala pri premiére trému?

„Samozrejme. A akú. Čakala som, ako zareagujú ľudia, navyše bolo to ešte na sklonku 80. rokov, so starou rolbou, takou babičkou. Bola som veľmi šťastná, keď to vyšlo.“

Novinka z Ameriky

Vynález rolby spôsobil v hokeji malú revolúciu. Zaslúžil sa oň Frank J. Zamboni, syn talianskych prisťahovalcov, ktorý žil a podnikal v Kalifornii.

Najskôr vyrábal ľadové bloky na chladenie rýchlo sa kaziacich potravín.

V roku 1940 využil svoje chladiace zariadenia a s bratom a bratrancom otvorili v Paramounte na predmestí Los Angeles verejné klzisko Iceland Skating Ring, ktoré funguje dodnes.

Jeho úprava si vyžadovala nasadenia štyroch ľudí a hodinu prácu.

Frank Zamboni premýšľal, ako tento čas skrátiť. A v roku 1949 postavil stroj na podvozku džípu s náhonom na všetky štyri kolesá.

O rok neskôr upútala táto mašinka krasokorčuliarsku superstar Sonju Henie, ktorá si vyžiadala jeden prototyp do Chicaga.

Zamboni svoj vynález ešte vylepšil a v roku 1956 kúpili jeho rolbu na úpravu ľadu v hale Forum aj Montreal Canadiens ako prvý klub z originálnej šestky NHL.

Naladí si Country a vyrazí

Za posledné desaťročia prešli aj rolby obrovským vývojom. „Predtým boli otvorené, ľudia hneď videli, že jazdí niekto nový. Teraz už máme rolby s kabínkami. Je priam neuveriteľné, čo tam všetko nevymyslia.

Stará a moderná rolba? To akoby ste porovnávali trabant a mercedes. Dnes je aj v rolbe všetko zautomatizované. Vždy keď príde nový model, chvíľu mi trvá, kým si zvyknem, ale už by som ju za tú prvú určite nevymenila. Dokonca si v nej môžete pustiť rádio. Takže si naladím Country a môžeme vyraziť na ľad,“ šíri okolo seba pozitívnu emóciu Bohumila Lapčíková.

Aj moderné stroje sa občas pokazia, tak ako sa to stalo nedávno počas zápasu slovenských a nórskych juniorov na MS do 18 rokov vo Fínsku. Pokazenú rolbu museli z ľadu odtiahnuť a organizátori sa pri tom zapotili.

Sklz bol niekoľko desiatok minút, takže hráči sa museli presunúť a dohrať zápas na tréningovej ľadovej ploche. Podobný trapas sa pani Lapčíkovej ešte nestal, hoci...

„Nová rolba sa upchala. A teraz čo? Ten stroj váži päť ton. Pôjde? Nepôjde? Zákon schválnosti, samozrejme, že to bol televízny zápas. Už som počula tie komentáre. Jasné, ženská za volantom. Všetci chlapi vám radia, všetci sú múdri. Ale zvládla som to. S rolbou som odišla, presadla som hneď do druhej a upravila ľad. Meškalo sa tuším dve minúty.“

Hokej sa presťahuje

Pani Lapčíková absolvuje na rolbe už štvrtý veľký turnaj (okrem troch MS aj jeden šampionát do 20 rokov), videla stovky zápasov, z inej pozície než fanúšikovia, z bezprostrednej blízkosti spoza plexiskla. „Je to úplne iné než v televízii.“

Ako sa hokej zmenil za uplynulých tridsať rokov?

„Je rýchlejší a aj v tom, ako sú tí chlapci oblečení. Predtým vyzerali ako za groš kudla a teraz pôsobia na ľade ako gladiátori.“

Za groš kudla?

„Áno, takí chudí,“ vysvetľuje so smiechom.

Majstrovstvá sveta 2024 sú zrejme posledné, ktoré sa konajú v Ostrave. Niekdajší Palác kultúry a športu prejde rekonštrukciou a už sa tu nebude z ekonomických dôvodov naďalej prevádzkovať ľadová plocha. Pre potreby hokejistov plánujú vybudovať novú, menšiu halu.

„Je mi ľúto, že tu nikdy nehrali Česi. Ale vďaka Slovákom tu bývala neskutočná atmosféra, taká, že sa vám ježili chlpy na tele. A teraz ešte pribudli Poliaci. Teším sa,“ dodala pani Lapčíková.