Pondelok, 8. marec, 2021Meniny má Alan, Alana

Rok 1997: Rezešovci dostali železiarne a kúpili si aj futbal

Mužstvo Manchester United v Košiciach - v dolnom rade v strede v tom čase 22-ročný David Beckham. (Autor: Jan Súkup.)
Boris Vanya|Publikované 15. dec 2017 o 16:32

Pred dvadsiatimi rokmi získal 1. FC Košice prvý titul a v Lige majstrov bojoval proti Manchester United či Juventusu Turín.

(Autor: SME/Igor Kovar)

Keď 11. marca 1994 padla druhá Mečiarova vláda, narýchlo stihla schváliť ešte niekoľko privatizačných projektov.

Medzi nimi aj predaj takmer 10 % akcií Východoslovenských železiarní spoločnosti Manager. Tak sa začalo rodiť Rezešovské impérium.

V roku 1997 už Alexander Rezeš podľa vlastných slov kontroloval 47 % akcií hutníckej fabriky, istý čas pôsobil ako minister dopravy tretej Mečiarovej vlády a do vedenia VSŽ dosadil aj syna Júliusa.

Financie, ktoré železiarne prinášali, Rezešovci vo veľkom „investovali“. Minuli stovky miliónov korún. Ovládli médiá, kúpili luxusné limuzíny, lovecké revíry, hotely, vilu na španielskom pobreží či dokonca prúdové lietadlo Hawker 800. Ich obľúbenou hračkou bol aj futbal.

Beckham v Košiciach

Klub 1. FC Košice vznikol v lete 1992 a už o niekoľko mesiacov neskôr oslavoval víťazstvo v Slovenskom i Československom pohári (vo finále zdolal senzačne Spartu Praha 5:1) a postup do najvyššej slovenskej súťaže. V nej bojoval už v roku 1997 o titul.

V poslednom ligovom kole mala všetky tromfy v rukách Trnava, ktorej stačilo vyhrať na ihrisku nováčika z Rimavskej Soboty – v takom prípade by 1. FC Košice nepomohol ani triumf v derby proti Lokomotíve (s ktorým každý počítal).

Spartak síce na Gemeri viedol 1:0, ale tesný náskok stratil a v závere zápasu inkasoval aj druhý gól. Titul získali východniari, mnohí trnavskí fanúšikovia zápas v Rimavskej Sobote dodnes nerozdýchali.

Aj tak sme stále frajeri, spieval Peter Nagy, keď sa železiarski bossovia opájali víťazstvom. A bolo ešte veselšie.

V auguste 1997 1. FC Košice ako prvý slovenský futbalový tím prenikol do skupinovej fázy prestížnej Ligy majstrov. V 2. predkole východniari vyradili favorizovaný Spartak Moskva (2:1 doma a 0:0 vonku).

Postup dosiahol s mužstvom tréner Ján Kozák, no pred štartom skupinovej fázy ho vedenie klubu vymenilo a nahradil ho Karol Pecze. Žreb prihral Košičanom slávnych súperov – Manchester United, Juventus Turín a Feyenoord Rotterdam.

Záujem o vstupenky vysoko prevyšoval kapacitu malého štadióna Lokomotívy, na ktorom 1. FC odohral domáce zápasy a kde sa na tribúny zmestilo okolo jedenásťtisíc divákov. Na východe Slovenska mohli fanúšikovia vďaka Lige majstrov sledovať naživo futbalové hviezdy ako Zidane, Beckham, Neville, Scholes, Inzaghi či Del Piero.

1. FC prehral všetkých šesť zápasov so skóre 2:13.

Udalosti roku 1997: fotogaléria

16.12.2017

Trik s Nedvědom

Láska Alexandra Rezeša k futbalu však nepoznala hranice (Slovenska). V máji 1996 kúpil od Petra Macha za miliardu českých korún Spartu Praha, s ktorou mal megalomanské plány.

Chcel angažovať Lothara Matthäusa, vybudovať veľké obchodno-športové centrum. „Nebudem spokojný, kým Sparta nezíska pohár pre víťaza Ligy majstrov,“ vyhlásil Rezeš. Vtedy ešte netušil, že mu Mach s klubom predal aj približne polmiliardovú sekeru.

Vďaka vlastníctvu Sparty i 1. FC Košice sa Rezeš mohol uchýliť aj k takému formálnemu triku, aký použil pri prestupe Pavla Nedvěda do Lazia Rím.

Hviezdny český stredopoliar odišiel do Talianska oficiálne z Košíc a nie zo Sparty, aby Rezeš nemusel platiť odstupné v desiatkach miliónov korún Plzni, ktorá futbalistu vychovala.

Finančná kondícia železiarní postupne upadal. V roku 1998 im už hrozil kolaps, keďže fabrika nebola schopná uhradiť záväzky zahraničným bankám. Novým prezidentom sa stal finančník Gabriel Eichler a éra skupiny okolo Alexandra Rezeša vo VSŽ sa skončila.

Nové vedenie železiarní sa rýchlo zbavilo Sparty Praha - v roku 1999 ju kúpilo vydavateľstvo Verlagsgruppe Passau za zlomok ceny, ktorú zaň zaplatili Rezešovci - 150 miliónov českých korún plus dlhy.

1. FC Košice v roku 2003 vypadol z najvyššej súťaže, o rok neskôr aj z druhej ligy na napokon skončil v konkurze.

Boris Vanya je šéfredaktorom Sportnet.sk. V rokoch 1995 až 2014 pôsobil v denníku Pravda, potom rok v denníku Šport a od roku 2015 v denníku SME. Olympijskú atmosféru zažil v Turíne, Pekingu, Londýne a Soči, ako reportér sa zúčastnil aj na MS v hokeji 2005, 2007 a 2011, na Svetovom pohári v hokeji 2004 a na niekoľkých MS v rýchlostnej kanoistike.

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články