Radoslav Antl: Ako tréner som menej impulzívny ako hráč

RADOSLAV ANTL má za sebou skvostnú hádzanársku kariéru. Na jej úplnom sklonku sa po sedemnástich rokoch vrátil do Košíc. Najprv v úlohe hráča pomohol klubu postúpiť naspäť do extraligy, no a v blížiacej sa sezóne povedie v najvyššej slovenskej súťaži tento 41-ročný matador tím Košice Crows v pozícii hrajúceho trénera.

Už túto sobotu 31. augusta o 18. hodine privítajú Košičania v domácej Hale Slavomíra Šipoša v prvom zápase extraligového ročníka 2019/2020 Slovan Modra.

Čo vás presvedčilo, aby ste sa vrátili pôsobiť do Košíc, odkiaľ ste vyleteli pred rokmi do vyspelého hádzanárskeho sveta?

„Košická hádzaná mi veľa dala, chcel by som jej to vrátiť a splatiť. Dôverujem vízii prezidenta klubu Filipa Fabišíka. Jeho plány a ambície ma zaujali, preto som sa rozhodol stať ich súčasťou a pridať ruku k dielu.

V minulej sezóne som si chcel ešte zahrať, lákalo ma z pozície hráča pomôcť klubu k postupu do extraligy. Tomuto rozhodnutiu predchádzali štyri mesiace úplného oddychu bez hádzanej po skončení pôsobenia v maďarskom Egri. Takéto obdobie relaxu mi však bohato stačilo, nechcel som len kosiť stromčeky a strihať trávnik v záhrade rodinného domu v Ľuboticiach pri Prešove, iba to by ma nenapĺňalo.

Teraz som teda rozbehol trénerskú kariéru na lavičke tímu najvyššej slovenskej súťaže. Pre mňa ako začínajúceho trénera je veľkou výzvou a cťou viesť Košice, ktoré sa po rokoch vrátili do extraligy.“

Vybehnete ešte na palubovku aj ako hráč?

„Mojou prioritou už vonkoncom nebude úloha hráča. Keby to bolo výhradne na mne, nehral by som už vôbec. Najradšej by som bol, keby som nemusel hrať, lebo by to znamenalo, že sa v našom tíme na krídle darí skúsenému Romanovi Pechovi a môjmu staršiemu synovi Radovi.

Samozrejme, kým budem zdravý a pre mužstvo prospešný, skúsim mu aspoň trošičku pomôcť aj ako hráč na palubovke. Maximom môže byť takých desať minút v každom polčase, keď nenastane nič mimoriadne. Synovi Radovi som už dal moje číslo dresu 28, ja budem hrať s 23, toto číslo som mal istý čas v slovenskej reprezentácii.

Som na syna prísny, verím, že z neho vyrastie kvalitný hádzanár, potenciál a vôľu na to má. A splní sa mi aj môj sen, stretnúť sa so synom na palubovke v majstrovskom zápase.

Spolu s mojím hrajúcim trénerským asistentom Patrikom Hruščákom plánujeme, aby počas zápasu bol vždy jeden z nás dvoch na lavičke mužstva, ale môže sa stať aj to, že záver vyrovnaného duelu obaja strávime na palubovke a budeme to režírovať priamo odtiaľ, cha, cha.

Spoluprácu s Patrikom Hruščákom si veľmi pochvaľujem, prináša veľa dobrých nápadov, niektoré tréningy nechám, aby viedol on. Prirodzene, rozhodujúce slovo bude patriť mne.“

V minulej sezóne ste urobili veľké gesto, hrali ste za Košice bez nároku na plat úplne zadarmo. Bude to v nadchádzajúcej sezóne inak, keď ste ako už tréner prevzali oveľa väčšiu zodpovednosť za seniorské mužstvo?