SNINA. Ešte pred samotným benefičným stretnutím mu každý niečo podaroval.
Jeden päťlitrový pohár sušených hríbov, ďalší fľašu kvalitného alkoholu, tretí obálku s peniazmi, štvrtý priniesol jeho obľúbené pirohy na rusínsky spôsob...
K tomu všetkému patrili objatia a povzbudivé slová. Po nich zostal sedieť iba ten, kvôli ktorému pricestovali jeho bývalí spoluhráči z Prešova a Humenného, ako i priatelia z Košíc.
Museli sa predsa pripraviť na stretnutie, pripravené na jeho počesť.
Miroslav Labun benefičný futbalový zápas svojho „výberu“ proti starým pánom Sniny už štrnástykrát sledoval z invalidného vozíka.
Keby za ním prišiel, určite by mu odpustil
O tom preňho tragickom dni 10. august 1994 už málokto prehodil nejaké slovo.
Vtedy po štandardnom hlavičkovom súboji v stretnutí Svit – Vranov nad Topľou Miro ako podťatý spadol na trávnik a odvtedy sa na vlastné nohy prakticky nepostavil.
Pretože tam bol ešte ďalší hráč, ktorý ho zozadu tak strčil, že nasledoval spomínaný pád, ktorý mu úplne zmenil život.
Kto to bol? Samozrejme, vedelo a (aj sa vie) jeho meno, poznajú ho aj Mirovi najbližší, ale nikto mu ho nikdy nepovedal. Nakoniec, Labuna už ani nezaujíma.
„Keď za celých 23 rokov nedokázal prísť za mnou a povedať – tak prepáč, stalo sa to, čo som nechcel, určite by som mu odpustil a dal by som za tým dňom už definitívnu bodku. Ešte pred rokmi som chcel vedieť, o koho ide, ale teraz už nie. Nemal by som mu už čo povedať,“ hovorí Miro Labun bez trpkosti a hnevu.
Ľubarskij sa teší na stretnutie majstrov
Odvtedy prešli roky a on našťastie má okolo seba dosť blízkych priateľov, ktorí sú pripravení pomôcť mu vždy, keď to práve potrebuje.
Radšej spomína na časy strávené v Tatrane Prešov, kde sa z neznámeho dedinského chlapca stal úspešný futbalista, uznávaný v celom vtedajšom Československu.
Preto nikdy nezabudne nielen na svojich slávnych spoluhráčov, ale ani na trénerov, ktorí mu tak veľa dali – Petra Majera, Juraja Mihalčina a Vojtecha Malagu.
Výber Mira Labuna pozostával z mien, ktoré najmä u skôr narodených futbalových fanúšikov stále vzbudzujú úctu: Vlado Gombár, Július Kánássy, Ľubo Pavlovič, Miro Sopko, Gejza Šimanský mladší, Ruslan Ľubarskij...
Práve tento naturalizovaný Ukrajinec už so slovenským štátnym občianstvom má za sebou úspešnú kariéru v najvyšších súťažiach štyroch krajín. H
rával za Spartu Praha, v Izraeli i Ukrajine, ale najradšej spomína na pôsobenie v 1.FC Košice v jeho najslávnejších časoch.
Do dejín slovenského futbalu sa navždy zapísal gólom v stretnutí základnej skupiny Ligy majstrov Juventus Turín – 1.FC Košice 3:2, keď vsietil vôbec prvý gól za náš tím, ktorý sa prebojoval až do tejto elitnej súťaže.
Teraz sa najviac teší na stretnutie s bývalými spoluhráčmi, s ktorými v Košiciach oslávia 20. výročie získania prvého titulu majstra SR mužstvom 1.FC.
Aj domáci Old boys MFK Snina sa mali kým popýšiť.
Predovšetkým Jozefom Štafurom, bývalým hráčom VSS Košice z éry ich najväčších úspechov, ktorý spoločne s Daňkom a Pollákom tvorili v 70. rokoch minulého storočia azda najlepšiu stredovú formáciu v celej ČSSR, či Pavlom Diňom, v minulosti úspešným reprezentantom SR a vynikajúcim kanonierom, ktorý ešte vo federálnej a neskôr I.slovenskej lige spolu odohral 388 zápasov a dal v nich 131 gólov!
Došlo aj na jedenástky
Aj toto benefičné stretnutie bolo bohaté na góly. Skončilo síce nerozhodne 7:7, na jedenástky vyhrali domáci 5:4, ale to vôbec nebolo podstatné.
Oveľa dôležitejšie bolo to, čo nezávisle na sebe povedali primátor Sniny Štefan Milovčík a predseda Východoslovenského futbalového zväzu Richard Havrila: „Je to nielen športová a spoločenská akcia, ale predovšetkým má hlboký ľudský rozmer. Cítiť z nej silnú spolupatričnosť futbalistov nielen na ihrisku, ale aj vtedy, keď ich priateľ Miro Labun potrebuje pocítiť podporu a pomoc. Samozrejme, peniaze mu vždy pomôžu, veď ich pri jeho doslova biednom dôchodku stále potrebuje, ale zároveň aj pocit, že bývalí spoluhráči i priatelia naňho nezabúdajú ani po rokoch – to mu rozhodne pomáha zostávať v dobrom psychickom stave.“
Dobre dopadla operácia i benefícia
Na celej vydarenej akcii chýbal jej zakladateľ a najvýraznejší mecenáš Mira Labuna – prezident MFK Snina Vladimír Drobňák.
Deň pred týmto podujatím sa musel nečakane zveriť do opatery chirurgov v mestskej nemocnici.
I samotná operácia, ako aj benefičné stretnutie nakoniec dopadli veľmi dobre.
Šéf sninského futbalu si za tie roky vybudoval taký kvalitný tím organizátorov, ktorý už vedel, čo má robiť...
