V čase, keď už má väčšina bojovníkov kariéru za sebou, ona ešte len začínala. Švajčiarska zápasníčka DANIELLE MISTELI, prezývaná „The Housewife“ (žena v domácnosti, resp. gazdiná), vstúpila do profesionálneho MMA až vo veku 46 rokov a dnes patrí medzi najzaujímavejšie príbehy organizácie OKTAGON.
Popri práci v sociálnych službách a výchove troch detí si vybudovala meno rešpektovanej bojovníčky, ktorá sa nebojí žiadnej výzvy. V klietke si získala pozornosť najmä svojím pokojom, odolnosťou a nebezpečným bojom na zemi, mimo nej zasa otvorenosťou a nadhľadom.
Pred ďalším zápasom na turnaji OKTAGON 88 proti skúsenej Ivane Petrović porozprávala o tom, prečo začala s MMA tak neskoro, ako jej šport vnímajú deti aj o tom, prečo vek podľa nej neznamená žiadne limity.
Danielle, vo svete MMA vás poznajú pod prezývkou „The Housewife“. Do profesionálnej klietky ste vstúpili vo veku, keď väčšina bojovníkov kariéru skôr končí. Čo bol ten moment, keď ste si povedali, že do toho pôjdete naplno?
Úprimne, nebol tam jeden konkrétny impulz. Začala som s Muay Thai niekedy v rokoch 2017 až 2018 a úplne som sa do toho športu zamilovala. Neskôr som pridala aj BJJ a keďže som vždy bola veľmi súťaživý typ, začala som súťažiť vo všetkom, čo som trénovala. Jednoducho milujem výzvy.
Prechod do MMA bol pre mňa len prirodzeným ďalším krokom. Prepáčte za možno nudnú odpoveď.
Pracujete v sociálnych službách s mladými ľuďmi. Pomáha vám rešpekt profesionálnej bojovníčky aj pri komunikácii s problémovou mládežou?
Mladí ľudia na mojom pracovisku nie sú úplne „problémoví“, alebo aspoň nie tak, ako si to veľa ľudí predstavuje. Trávia tam svoj voľný čas, robíme spolu veľa aktivít a snažíme sa vytvoriť dobré prostredie.
Samozrejme, niektorí za mnou prichádzajú aj s osobnými problémami a aj preto si momentálne dopĺňam vzdelanie v aplikovanej psychológii, aby som im vedela pomáhať čo najlepšie.
Ako vaše zápasy prežívajú deti? Musíte ich presviedčať, že je to pre vás bezpečné, alebo sú vašimi najväčšími fanúšikmi?
Dve z mojich troch detí majú samy veľmi blízko k bojovým športom. Jedno z nich začalo minulý rok s BJJ a môj syn je dokonca často súčasťou môjho trénerského tímu. Je extrémne talentovaný a naozaj dúfam, že ho raz ľudia uvidia bojovať aj v OKTAGONe.
Momentálne však absolvuje vojenskú službu vo Švajčiarsku, takže bohužiaľ nemôže opustiť krajinu a byť v mojom rohu. Už je to druhý turnaj OKTAGONu, ktorý musí vynechať.
Čo sa týka bezpečnosti, naše deti boli vždy tiež veľmi „all in“, takže tieto veci berieme celkom prirodzene. Tržné rany, modriny, návštevy lekárov… tým všetkým sme si už prešli.
V OKTAGONe ste si vybudovali povesť nebezpečnej špecialistky na zem. Prečo vám grappling a submisie tak sedia? Je to aj o trpezlivosti, ktorú človek získa rokmi?
Naozaj? To je veľký kompliment. Úprimne si nemyslím, že som až taká dobrá v grapplingu. Rada o sebe hovorím, že som „12-prúžkový biely pás“. (smiech)
Milujem BJJ turnaje, ale samozrejme, BJJ je oveľa jednoduchšie, keď sa vám pri pokuse o submisiu nikto nesnaží udrieť päsťou do tváre.
V Düsseldorfe ste prekvapili fanúšikov víťazstvom nad Sarou Smajić. Cítili ste pred zápasom, že vás súperka alebo verejnosť podceňujú pre váš vek?
Nie, úprimne, najviac som prekvapila samu seba. Sara je veľmi silná a talentovaná bojovníčka. Veď teraz bojuje o titul v KSW, čo samo o sebe hovorí o jej kvalite.
Myslím si, že v ten večer som mala na svojej strane aj trochu šťastia.
MMA je extrémne náročné na regeneráciu. Ako sa váš tréningový kemp v 49 rokoch líši od prípravy mladších dievčat v gyme? Musíte viac počúvať svoje telo?
No… rada by som povedala, že regeneráciu už mám zvládnutú, ale stále som dosť "old school". Idem naplno, stále a vo všetkom. Trénujem stále tak, akoby som bola mladá – a potom za to samozrejme platím.
Mali by ste ma vidieť ráno, keď sa snažím vyliezť z postele.
Mnohé ženy po štyridsiatke majú pocit, že ich najlepšie roky sú za nimi. Vy ste dôkazom opaku. Cítite sa v klietke aj ako ambasádorka „striebornej generácie“?
Dúfam, že „strieborná generácia“ začína trochu neskôr ako v 49 rokoch.
Ale úprimne, som obklopená množstvom neuveriteľne silných žien. Aj moji rodičia sú pre mňa obrovským vzorom – stále každý deň trénujú, v zime lyžujú a pravidelne chodia plávať von.
Aj v MMA, BKFC a hlavne v BJJ vidíte množstvo starších športovcov, ktorí stále súťažia na vysokej úrovni. Najmä v BJJ sú Masters kategórie extrémne silné.
Takže asi platí jednoduché motto: stará, ale zlatá.
Aké to bolo stáť v klietke pred vypredanou halou v Nemecku? Čo vám ide hlavou v posledných sekundách pred zatvorením dverí klietky?
Úprimne, v tej chvíli už veľmi nevnímam, čo sa deje okolo mňa. Len si to užívam.
Každá kvapka potu, každý ťažký moment, každá slza počas kempu – všetko je pre tých pár chvíľ v klietke.
A úprimne, čo môže byť lepšie, než robiť to, čo milujete, a pritom vám tlieskajú tisíce ľudí?
Teraz vás čaká veľká výzva v podobe Ivany Petrović. Kde beriete motiváciu stále pokračovať a čo by ste ešte chceli v kariére dosiahnuť, kým raz definitívne zavesíte rukavice na klinec?
Možno by som mala zavolať Dana Whiteovi a poprosiť ho rovno o titulový kontrakt v UFC.
Ale vážne – Ivanu Petrović som sledovala ešte počas jej pôsobenia v UFC a vždy som bola jej veľkou fanúšičkou. Som úprimne veľmi vďačná za túto príležitosť a za možnosť zdieľať klietku s niekým na takej úrovni.
A samozrejme, chcem zistiť, ako ďaleko dokážem zájsť proti súperke jej kvalít.
