Po 7. kole sa už druhýkrát v tejto sezóne vyšvihol na čelo Corgoň ligy FK Senica. Na Záhorí také niečo ešte nikdy nezažili. Prezident klubu VIKTOR BLAŽEK má z toho radosť, ale zdôrazňuje: To ešte nič neznamená.
Na jar 2009 Senica viedla štvrtú ligu, teraz je na čele Corgoň ligy. Znie to ako rozprávka. Ako sa premenila na realitu?
„Dá sa to nazvať rozprávkou, aj keď ju nenapísal Hans-Christian Andersen, ale Vladimír Levársky. Náš prvý rok medzi elitou bol stabilizačný. Nik nehovoril o záchrane, chceli sme sa pohybovať v strede tabuľky a skončili sme šiesty. Myslím si, že na nováčika výborný vstup. V tejto sezóne prišiel dobrý tréner, na naše pomery sme dali dohromady solídny káder, panuje tu prajná atmosféra. Nie sme veľký klub, sme však klub zdravý, ambiciózny a vývojaschopný, stojaci už na dobrých základoch. To, že sme momentálne prví v tabuľke, poteší, no v podstate nič neznamená. To sú ako prekážkové dostihy na 3300 metrov, odbehnutých máme 700, odskákaných pár prekážok a všetci ostatní sú nablízku. Nemáme veľkohubé vyhlásenia. Pred sezónou sme deklarovali, že by sme sa chceli umiestniť vyššie než v uplynulom ročníku. Ak sa tak stane, budeme to brať ako úspech."
Po tom, ako Senica získala od Interu corgoňligové nástupnícke práva, mala štyri týždne, aby prebudovala káder i štadión pre najvyššiu súťaž. Bolo to najťažšie obdobie premeny klubu?
„Bolo hektické, urobilo sa kus práce nielen v kádri, ale aj v infraštruktúre. Podarilo sa to v extrémne krátkom čase a v takom tempe vlastne pokračujeme. Prišli na rad svetlá, kamerový systém, kompletná rekonštrukcia trávnika, hala ..."
Niekto by si však mohol povedať: to sa im robí, keď majú peniaze...
„Peniaze sú jedna vec, entuziazmus a chuť po úspechu, druhá. Je pravda, že klub je finančne zabezpečený, ale nerozhadzujeme. Náš ročný rozpočet je pol druha milióna eur, čo určite nepatrí medzi najvyššie v súťaži. Prostriedky musíme vynakladať účelne, nielen v infraštruktúre, ale aj v kádri. Za vyššiu sumu sme kúpili len Pirosku zo Sparty. Spočiatku sme získavali hráčov iba na hosťovanie, aj keď niektorí sa časom stali našimi hráčmi. Nie sme klubom, ktorý kúpi hráča za štyri milióny. Viac investujeme do mládeže. Máme 7 - 8 hráčov v mládežníckych reprezentáciách a točia sa okolo nich popredné anglické či talianske kluby. Nedávno tu bol predstaviteľ istého talianskeho klubu a ja som iba otváral oči, koľko informácií majú o hráčoch. Niekedy viac ako my."
V kluboch sa lúčia s trénermi zväčša preto, že nemajú výsledky. Prípad Senice to nebol, a predsa musel v zime odísť Hudec a v lete ste nevyužili opciu v prípade jeho nástupcu Nečasa. Dôvody?
„Je to ako so stavaním domu. Príde firma, ktorá urobí hrubú stavbu, ďalšia pokračuje v inej práci. Asi to malo takto byť. Predchádzajúcim trénerom patrí vďaka. Laco Hudec tu bol v ťažkom období, keď sa mužstvo pretváralo zo štvrtoligového na treťoligové a hneď na corgoňligové. Radim Nečas mal zmluvu do 31. mája a zvažovali sme, či ju predĺžime. Napokon sme angažovali Stanislava Grigu. V tomto prípade je už kontrakt dlhodobý, dva roky plus opcia. Verím, že bude u nás trénerom na dlhšie obdobie."
Čo priniesol do klubu Stanislav Griga?
„Priniesol to, čo sme očakávali, a možno ešte aj čosi navyše. Pre mňa je Stano Griga značkou kvality, a nielen pre mňa. Má za sebou fantastickú hráčsku kariéru i výsledky ako tréner."
Ako nováčik ste skončili na peknom šiestom mieste, a predsa ste „prekopali" káder. Aké je logické zdôvodnenie?
„Je pravda, že sa vymenilo veľa hráčov. Keby sme hrali prvý rok s dorastencami či hráčmi, ktorí vybojovali tretiu ligu, vypadneme. Preto bola v prvom roku veľká obmena kádra. Nemíňali sme prostriedky bezhlavým nakupovaním. Veľa hráčov tu hosťovalo. Teraz je tu väčšina našich hráčov, preto môžeme káder stabilizovať."
Vekový priemer nie je najmladší. Neplánujete omladiť?
„Určite, máme viacero mládežníckych reprezentantov, Hladík, Hubek, Sedlák, Kovačič či ešte iba 15-ročný Kosorín sú zaujímaví hráči. V áčku už hráva pravidelne 19-ročný Pillár. Všetko má svoju postupnosť, teraz nemôžeme dať do áčka všetkých dorastencov či odchovancov. Bez mládeže by však klub nemohol fungovať, a ak, potom len krátkodobo. A my tu nechceme byť rok či dva roky. Máme dlhodobý koncept. Netlačíme na výsledky mládežníckych tímov, ale chceme vychovávať hráčov pre A-tím. Nikdy nebudeme kupovať hráčov za milióny, prečo by sme tak robili, keď ich vieme vychovať ?"
Na internetovej stránke klubu sa píše: 2010/2011: atakovať pohárové priečky, 2011/2012: prebojovať sa do pohárovej Európy, 2012/2013 - zaútočiť na prvé miesto v lige. Nie sú to prehnané ambície?
„Vždy musíte mať nejaké ciele, ambície. Čo máme prehrávať alebo sa motať v strede tabuľky? To by nášho majiteľa, ktorý je veľmi ctižiadostivý, neuspokojilo. Je špičkou vo svojom odbore, vlastní najlepšie dostihové kone v stredoeurópskom regióne, chce byť vo všetkom najlepší, a to platí aj vo futbale. Sme maximalisti. "
Nie je rizikom, keď 90 percent prostriedkov klubu stojí a padá na jednom človekovi? Nehrozí, že jedného dňa povie, stačilo, už nedám nič?
„Nemyslím si to. Majiteľ je bývalý futbalista Senice, medzi mládežníkmi chytá i jeho syn. To je jedna vec. A pokiaľ nedosiahne svoj cieľ, stále ho to bude mátať. Je do futbalu zažratý, tak si nemyslím, že by tak skoro dal od toho ruky preč. Zvlášť teraz, keď sa stavia vedľa štadióna hala, ktorú majú na budúci mesiac dokončiť. Bude slúžiť na prípravu v nepriaznivom počasí. Chceme zastrešiť aj časť štadióna, ktorá ešte nie je krytá, stále sa tu niečo buduje. Keď toto vidím, nemám žiadne obavy. Navyše sú tu aj ďalší sponzori."
Akú filozofiu razíte?
„Modli sa a pracuj! Dopraj a bude ti dopriate. Sme familiárny klub, založený na korektných vzťahoch, rešpekte, dôvere. Chceme hrať futbal a robiť ho dobre. Nezávidíme, nemáme nepriateľa, súpera za neho nepovažujeme. Neznamená to však, že nechceme byť žralokmi. A aj v tomto duchu sa snažíme pôsobiť na fanúšikov. Je to náročné, lebo vždy sa môže niečo vyskytnúť. Aj v zápase so Slovanom bola solídna atmosféra, bez negatívnych pokrikov, a platilo to aj u hostí. Potrebujeme dostať na štadión fanúšikov vo väčšom počte. Sme malé mesto, a ak príde na Slovan štyritisíc ľudí, je to pätina obyvateľov. To je pre nás najväčšia pochvala. A ak príde trebárs Dubnica, a zíde sa dva a pol tisíca, tiež to nie je zlé. Chceme vrátiť dlh nášmu priaznivcovi, pretože sme v minulej sezóne doma prehrávali, teraz to čiastočne naprávame."
Vaši hráči akiste nezarábajú toľko ako v Slovane či v Žiline. Čím si ich získavate?
„Práve priateľskou atmosférou, filozofiou, jasnou víziou. Nemôžeme ponúknuť vysoké platy, máme však bonusový systém, ktorý pri víťazstvách môže zabezpečiť pomerne zaujímavý príjem. Motivujeme ich aj tým, že klub je finančne zabezpečený, a to, čo majú na papieri, dostanú vždy načas. A vidíte, keď chcú, môžu hrať i o špicu tabuľky. Môžu sa aj predať, a podľa mňa slovenská liga, ak ju konfrontujeme s okolitými krajinami, nie je zlá."
Z čoho vychádza váš skauting?
„Hľadáme hráčov presne na jednotlivé posty. Po skončení uplynulého ročníka sme zorganizovali kemp, na ktorom sme si vytypovali hráčov - zo Slovenska i zo zahraničia. Mali sme ich k dispozícii týždeň, aby sme ich spoznali aj mentálne. Vybrali sme si napríklad Holanďana Stefa Wijlaarsa, ktorý už hráva v základe. Veľmi dobré kontakty máme na Česko - pôsobili tam roky Dušan Vrťo i Stanislav Griga, ja som tam chodieval osem rokov komentovať. Cez manažérov máme väzby na Anglicko, Francúzsko, Poľsko... A makáme aj na mládeži."
Do prezidentského kresla ste vhupli bez funkcionárskych skúseností. Nemali ste z toho obavy?
„Nie. Mojou výhodou je, že nie som zaťažený funkcionárskou kariérou či zlými vzťahmi. Pre mňa to bola výzva a spĺňam si tým jeden veľký sen. Chcem tu dlhodobo pracovať, lebo verím, že to je a bude skvelý klub."
Veríte, že jedného dňa zavíta do Senice v rámci európskych pohárov súper zvučného mena?
„To je môj ďalší veľký sen, aby sem raz prišiel veľký klub a vyskúšali by sme si Európu, ovoňali ju, ochutnali. Ak budeme robiť futbal poctivo, môžeme sa pobiť o pohárové priečky a trebárs ten Everton tu môže raz hrať."
Popri prezidentovaní ste sa úplne nevzdali ani práce televízneho komentátora. Ide to dohromady?
„Komentovanie je niečo, čo človek robí „z plezíru". Vo futbale sa stále vzdelávam, a toto je jedna z foriem. Aj personálny šéf Sparty Jakub Otava sprevádza v Česku televíznych divákov anglickou ligou. Žiadny problém v tom nevidím."
