Prešovskí hádzanári si v odvetnom semifinálovom stretnutí Slovenského pohára v Tatran handball arene s S HK Agro Topoľčany zahrávali s ohňom. Obhajca trofeje päťgólové manko z prvého semifinále napokon zmazal a postup do finále si zabezpečil gólom z pokutového hodu dvadsaťšesť sekúnd pred koncom.
PREŠOV. Tatran Prešov je dvanásťnásobným držiteľom Slovenského pohára v novodobej histórii klubu, z toho v ostatných deviatich ročníkoch jeho úspešné ťaženie nik nezastavil.
V tom prebiehajúcom mal však veru namále.
Definitíva 26 sekúnd pred koncom
Kolísavé výkony slovenského majstra mali pokračovanie aj v domácej pohárovej súťaži. V Topoľčanoch prehral Prešov 25:30.
Doma to mala byť podľa všeobecných predpokladov jeho jasná záležitosť. Napokon to ale bola dráma do samého záveru.
Na jej úplnom konci boli dvaja vari najskúsenejší hráči. Brankár hostí Michal Meluš, dôverne známy prešovskému publiku z jeho pôsobenia v Tatrane na strane hostí a krídelník domáceho tímu, kanonier Radoslav Antl.
Po faule na ďalšieho skúseného borca v zeleno–bielom Sašu Radčenka dvadsaťšesť sekúnd pred koncom za stavu 23:18, nariadili arbitri pokutový hod.
Ten s istotou Antl premenil. Meluš sa po poslednom hvizde zvalil na palubovku. Senzácia sa nekonala. Prešov vyhral doma o šesť a stal sa tak prvým finalistom Slovenského pohára 2015/2016.
Druhý vyjde zo súboja Považskej Bystrice s Hlohovcom.
Antl verzus Meluš
„Po domácej výhre sme si pred stretnutím v Prešove verili. Päťgólový náskok sme chceli pretaviť do postupu. Výkon nášho mužstva tomu dlho nasvedčoval. Žiaľ, nezvládli sme záver. Mnohým našim mladým chlapcom chýbajú skúsenosti, najmä v koncovke. Aj preto pozahadzovali vyložené šance, niečo neustáli v obrane. Napriek tomu som na nich pyšný,“ vyzdvihol spoluhráčov M. Meluš.
„Mužstvo dokázalo potrápiť oveľa skúsenejší Prešov. Hoci podľa mňa Tatran nehráva to, čo hrával voľakedy. Chlapci však príkladne na ihrisku bojovali o každú loptu. Akurát športová šťastena sa v koncovke v závere zápasu od nás odklonila.“
V 59. minúte za stavu 22:18 bol ešte postupujúcim hosťujúci tím. Jeden z najlepších Prešovčanov Vasja Furlan následne skóroval a potom už 26. sekúnd pred koncom rozhodcovia odpískali sedmičku.
„Antlovi sa sedmičky chytajú ťažko. 'Hlavovi' (jeho prezývka) vari ani pánboh nevie, čo sa kedy v jeho hlave pri exekúcii zrodí. Hádže to vždy nejako zvláštne, rýchlo a zväčša aj presne. Bola by to len náhoda, keby som mu to chytil.“
Trtík s taktikou spokojný
Aj v prešovskom tíme bol veľkou oporou brankár. Igor Čupryna znovu potvrdil svoje kvality. Tréner Tatrana Prešov však hodnotil výkon celého mužstva.
„Bol to ťažký zápas. Stále hráme bez ľavorukej pravej spojky, keďže Peskov a Ivkovič sú stále na listine maródov. Nebola to ale pekná hádzaná. Viac sa bojovalo ako hralo. Po taktickej stránke bolo dôležité, že sme dokázali hendikep tlaku zo spojok nahradiť hrou na dvoch pivotov. Obranu súpera sme sťahovali do slučiek, čím sa nám otvárali priestory krídiel. Žiaľ, odtiaľ sme nedávali góly. Hrstka nepremenil tri jasné šance, dvakrát Číp a k nemu sa na pravej strane pridružil v tomto smere aj Ľ. Šárpataky. Myslím, že takticky chlapci zápas zvládli veľmi dobre. Šancí si vytvárali dosť, ale Meluš v bráne hostí bol na zápas v Prešove veľmi dobre motivovaný. Tým, že my sme mnohé šance nepremenili, hostia kontrovali a tým sa vlastne držali na dostrel a postup do finále nám znepríjemnili. Uznávam, že mužstvo Topoľčian je zložené dobre. Som presvedčený, že v slovenskej extralige dokáže zamiešať karty. Minimálne na druhé miesto sú Topoľčany podľa mňa vážnym kandidátom. Gratulujem im k výkonu u nás, ale na druhej strane otvorene vravím, že sa mi nepáči to, ak niekto zámerne fauluje protihráča. Zranenie Rábeka, potrestané len dvojminútovým trestom, bolo pre mňa jedinou škvrnou na dramatickom zápase.“
