BRATISLAVA. Keď sa mladých hráčov spýtate, kto je ich futbalovým vzorom, najčastejšie povedia Cristiano Ronaldo či Lionel Messi.
V slovenských podmienkach azda Marek Hamšík.
Mojím futbalovým hrdinom bol Peter Dubovský. Súčasní tínedžeri ho naživo nemohli vidieť. Poznajú ho len z rozprávania svojich otcov a dedov či z archívnych zápasov.
Mal úžasný talent a elegantné vystupovanie. Aj preto si zahral za jeden z najslávnejších klubov na svete – Real Madrid.
Bol v najlepšom futbalovom veku, keď sa mu na dovolenke v Thajsku stala osudnou jeho veľká vášeň. Pri fotografovaní vodopádov sa pošmykol a nešťastne spadol. Mal 28 rokov.
Zomrel 23. júna 2000 – presne pred dvadsiatimi rokmi.
„Stále mi je ľúto, že takto odišiel. Spomínam naňho často a vždy len v dobrom,“ hovorí pre SME jeho dlhoročný kamarát a spoluhráč Vladimír Kinder.
To nehovor, lebo nás Galis zabije
Aj po rokoch sa mu v očiach zalesknú slzy. Na ten deň spred dvadsiatich rokov si pamätá dodnes. Hrával vtedy za české Drnovice a chystal sa na prípravný zápas.
„Keď som sa to dozvedel, nemohol som nastúpiť. Bola to pre mňa obrovská rana. Minimálne týždeň som bol z toho úplne hotový. Nemohol som ani trénovať a nevedel som sa z toho spamätať,“ priznáva Kinder.
S Dubovským mal skvelý vzťah. Keď v devätnástich rokoch mladý ucháň začal hrávať za áčko Slovana Bratislava, Kinder sa vtedy ako 22-ročný vrátil z vojny.
„Sadli sme si hneď od začiatku. Dali sme sa dohromady a odvtedy sme boli nerozlučná dvojka. V Slovane i reprezentácii sme spolu bývali na izbe. Robili sme hlúposti, o ktorých niektorí ľudia ani nevedia,“ spomína Kinder.
Azda najväčšiu spáchali v roku 1991 v Madride, kde hrali so Slovanom odvetu Pohára UEFA proti slávnemu Realu.
Hrozilo, že Dubovský nebude môcť ani nastúpiť.
