Debaty na túto tému nemali s ním konca-kraja, lebo mal stále sviežu myseľ, vedel pútavo rozprávať o hráčskej minulosti, počas ktorej sa nezmazateľne zapísal do dejín nášho najpopulárnejšieho športu. Tešil sa z každého dňa, veď rád sa prechádzal po Starej Ľubovni, avšak pri jednej prechádzke sa nešťastne pošmykol, spadol, zlomil si nohu. Ani operácia mu nepomohla, lebo Karol Petroš z noci 5. na 6. januára vydýchol naposledy.
ST. ĽUBOVŇA. Žiaľ, taký smutný a nečakaný osud zastihol populárneho a veľmi obľúbeného bývalého ligového futbalistu Tatrana Prešov Karola Petroša.
Rodák zo severomoravského Vratimova (nar. 4. augusta 1931) sa cítil dobre ako v srdci Šariša, tak aj v Starej Ľubovni, kde sa usadil natrvalo. Tam nielen skonal, ale v sobotu 12. januára bola s ním aj posledná rozlúčka.
Každý z nás sa v živote poberá iným smerom. A výnimkou nebol ani Kajsi. Začal v rodnom Vratimove, kde malý žiačik upútal pohotovou streľbou, a tak jeho hráčska púť bola pestrá. V rokoch 1950 – 1952 prežil na vojenčine.
Najskôr v Písku, odkiaľ ho prevelili do Prešova. Vtedy ani vo sne netušil, že sa v blízkej budúcnosti upíše zeleno-bielym farbám, ktoré ctili hráči Tatrana. Keďže raz týždenne boli vojaci sparringpartnerom ligistovi, rýchlo upútal trénera Jozefa Karela, lenže Morava ho lákala.
Po návrate do civilu však rýchlo vybadal, že vo Vítkoviciach ani v Baníku Ostrava, kde ho lákali, nie je taká súdržná partia ako v Prešove, čo mu potvrdilo aj víťazstvo Tatrana 4:1 na Bazaloch, a to ho definitívne presvedčilo vrátiť sa na východ.
Užitočný na každom poste
Skromný a obľúbený hráč bol pre prešovský futbal veľkým prínosom. Bol inteligentný, univerzálny, kde to horelo, tam vedel zaskočiť a hasiť oheň.
Aj preto sa tradovalo, že bol žolíkom trénera Karela a neskôr aj Jozefa Steinera. V pohárových zápasoch po remízach strieľal rozhodujúce jedenástky o postup.
A to nebola slasť, lebo strelcom po stretnutí bol iba jeden hráč, čo popri umení chcelo od hráča aj silnú psychiku, a to Petroš zvládal bez problémov.
Až na jeden prípad vystrieľal kolektívu cestu do ďalšieho kola. Bol aj výborným tvorcom hry, ktorý vedel spoluhráčom pripraviť finálne gólové prihrávky, odkiaľ zdedil aj prezývku Kajsi, ktorá mu ostala na celý život.
On totiž aj v Prešove hovoril často nárečím svojho rodiska. A tak, keď v jednom zápase spoluhráč mu nereagoval na prihrávku, zakričal naňho: „Kaj si byl, když sme ti nahrával...“
Nuž, odtiaľ pochádzalo pomenovanie Kajsi, ktoré si neskôr osvojil i sám Petroš.
Raz aj kráľom strelcom
Počas 12 sezón v drese Tatrana odohral 247 zápasov a ozdobil ich 67 gólmi, čo pri jeho univerzálnosti nebola maličkosť. Z tohto počtu dal najviac v ročníku 1962/63 – 19 a ich zásluhou sa stal kráľom strelcov.
Pri tvorbe knihy „Oprášené legendy“ mi vtedy povedal aj toto: „Tento úspech som dosiahol aj napriek tomu, že v Prešove boli vynikajúci strelci Ladislav Pavlovič, Martinček, Gavroň, Kozman, Kulan a ďalší kanonieri. Pri mnohých zverených úlohách moja streľba musela neraz ustúpiť.“
Ako vtedy priznal, o streleckú korunu kráľa v roku 1963 bojoval do posledného kola s Lichtnéglom z Brna, a navyše na jeho ihrisku.
Zápas sa stal pre Petroša o to nezabudnuteľnejším, že bol kráľom s 19 gólmi, kým jeho súper dal o jeden menej, lebo sa proti Kravárikovi vôbec nepresadil, ba čo viac, Prešov získal bod, a tak sa zachránil v súťaži.
On sa však mohol pochváliť ešte aj tým, že práve v tomto ročníku dal v lige aj svoj jediný hetrik, keď ním zaťažil konto brankára Jonáka zo Slavie Praha.
Dlhé roky pri futbale
Počas kariéry bol Petroš pri svojom obľúbenom športe 55 rokov. Jediný v drese Tatrana získal striebro ako hráč a ďalšie v úlohe trénera-asistenta. Raz reprezentoval ČSSR B proti Luxembursku A na jeho pôde.
Hoci vtedy sa do zahraničia veľmi nechodilo, s Tatranom absolvoval zájazdy v Turecku, Švédsku, v Maďarsku, v bývalej Juhoslávii, ZSSR, NDR, NSR, Poľsku, Rumunsku, Rakúsku, Bulharsku, Kuvajte, Sudane a Libanone, takže to všetko i poznatky, ktoré získal od Jozefa Karela, mohol zúročiť aj v role trénera i v samotnej Starej Ľubovni, na ktorú spomínal vždy len v dobrom.
A tí, čo sa s ním častejšie stretávali, všetci do jedného o ňom tvrdia, že to bol výborný človek, čo v čs. futbale napísal pre históriu viaceré pekné kapitoly, na ktoré nemožno zabudnúť.
Nuž, pán Petroš, vďaka za všetko.
