Píše zápis, natáča video, je usporiadateľka. Raz by chcela viesť vlastný klub

Vo futbale sa stále viac a viac pohybujú ženy na rôznych pozíciách. Robiť futbal v nižších súťažiach je náročné aj pre skúsených funkcionárov, ktorí sa neraz stretnú s nepredvídanými situáciami.

Po dlhšom čase sa aj v levickom okrese objavila mladá žena plná elánu, ktorá by rada prispela svojim „ja“ k zlepšeniu vzťahov na ihrisku, aj mimo neho.

Manažérka TJ Klas Šarovce PETRA SEGETOVÁ v rozhovore pre Sportnet priblížila svoj postoj k futbalu.

Ako blízko máte k futbalu?

Som fanúšička futbalu, sledujem zápasy slovenskej reprezentácie a chodím na ne aj osobne. Aj s našimi hráčmi v Šarovciach prežívam každý zápas.

V obci Šarovce robíte tamojšiemu klubu Klas manažérku, píšete zápis o stretnutí, natáčate video a dokonca robíte aj hlavnú usporiadateľku. Čo vás motivuje, aby ste boli taká aktívna?

Môj priateľ dostal cez leto ponuku trénovať tento klub a zároveň aj hrať za nich. Keď sme prišli maľovať ihrisko, oslovil ma majiteľ klubu, či by som nechcela robiť manažérku. Keďže ma baví futbal a aj administratíva, tak som to hneď prijala a postupne mi prischli všetky funkcie v klube. Som do toho úplne vžitá a určite ma motivuje aj priateľ. V budúcnosti by som chcela viesť vlastný futbalový klub. Je to môj menší sen.

Hral niekto vo vašej rodine futbal?

Ocino, keď bol mladý. Ja som si stále chodila kopať s chalanmi na ihrisko a bola som na každom dedinskom zápase. My v rodine sme všetci športovo založení, mamina trénuje so sestrou v Žiline gymnastiku a ocino skoky na lyžiach v Banskej Bystrici.

Ako vnímate súčasný futbal?

Mrzí ma, že už sa futbal nehrá pre radosť, ale pre peniaze. Hráči sa zabudli na ihrisku správať a často vidím na ihrisku agresivitu. A čo ma najviac prekvapilo, to bol rasizmus zo strany rozhodcu.

Oveľa viac hráčov začína čoraz viac simulovať, čo pridáva aj na neželaných emóciách v zápase a malo by sa tomu predísť.

V 7. lige sa mužstvu Šaroviec nedarí, v čom vidíte príčiny?

Všetci domáci hráči odišli z tímu pre nedostatok financií, alebo odišli za prácou do zahraničia. Osobne si myslím, že v 7. lige by sa mal hrať futbal pre radosť, pre obec, pre domácich divákov a nie pre peniaze.

Máme úplne nové, neskúsené a najmladšie mužstvo z celej ligy. Hráči sa medzi sebou nepoznali, od prvého zápasu sa len spoznávali, bolo ťažké určiť aj pozície hráčov. Skúšali sme každý zápas meniť pozície, dokonca aj počas zápasu, keďže chalani nechodili na tréningy.

Často sme hrali lepšie ako súper, vytvorili sme si šance, ale nedokázali ich premeniť. Verím, že nová sezóna prinesie lepšie výsledky. Už pracujem na prestupe nových posíl.

Nemáte občas chuť s tým skončiť?

Doľahne to niekedy na mňa. Nie pre výsledky, ale keď prežívam tú agresivitu na ihrisku medzi hráčmi aj ja. Koľkokrát po prehre sme sa zasmiali so súperom, sadli si spolu aj s rozhodcom a bola vynikajúca atmosféra. Tak by to malo byť každý zápas.

V poslednom domácom stretnutí s Ipeľským Sokolcom došlo dokonca k inzultácii rozhodcu, môžete opísať čo sa stalo?

Začalo to fyzickým napadnutím nášho kapitána súperom, ktoré samozrejme rozhodca neodpískal. Mohla by som to nazvať ako šikanovanie zo strany rozhodcu, ktoré vyvrcholilo slovným útokom na rozhodcu. Aj napriek fyzickému napadnutiu zo strany súpera bol vylúčený náš kapitán.

Zápas už plný emócií pokračoval ďalej, následne rozhodca neoprávnene odpískal faul nášho hráča na súpera a udelil mu červenú kartu. Náš hráč neudržal nervy a strčil do rozhodcu, ktorý následne zápas ukončil.

Jednoznačne súhlasím s rozhodnutím rozhodcu, nakoľko takéto správanie je neakceptovateľné na ihrisku a veľmi ma to od takého skúseného hráča šokovalo. Ale musím spomenúť aj rozhodnutia rozhodcu, ktorý počas celého zápasu pískal jednostranne a fyzické napadnutie nášho hráča malo byť potrestané.