Región na juhozápade Slovenska medzi Šuranmi a Bánovom v okrese Nové Zámky v posledných mesiacoch púta pozornosť najmä plánovanou výstavbou baterkárne, ktorá vyvoláva rozporuplné reakcie.
V nedeľu popoludní však celé futbalové Šuriansko priťahovali hlavne dva štadióny položené iba vyššie stovky metrov z oboch strán už stojaceho vysokánskeho oceľového skeletu rastúceho priemyselného parku, na ktorých sa hrali dva okresné derby zápasy.
V Bánove ten šiestoligový medzi vedúcim Bánovom a mužstvom jari z Komjatíc, v Šuranoch ten piatoligový medzi domácim tímom a silným Bešeňovom.
Pri plánovanej baterkárni bola pred niečo vyše rokom znížená rýchlosť o 40 kilometrov za hodinu, no aj napriek tomu vedenie šurianskeho klubu mení trénerov odvtedy akosi prirýchlo, veď behom jedného roka je tam už štvrtý.
Padali hlavy
Sportnet zamieril na zápas do Šurian, pretože tam sa v týždni diali veci a padali hlavy.
Keď sa bežný priaznivec futbalu pozrie na tabuľku piatej ligy Juhovýchod ZsFZ a vidí Šurany pevne usadené na šiestej priečke s dvojbodovou stratou na piateho a šesť bodov pred siedmym, napadá otázka, prečo viedol mužstvo vo víkendovom 23. kole v poradí už tretí tréner prebiehajúcej sezóny.
Štyridsaťosemročný Marián Hurík si sadol na horúcu stoličku po krátkych pytačkách len začiatkom minulého týždňa,v priebehu jedného roka je to dokonca už štvrtý kouč piatoligistu.
Štvrtý behom roka
Prvým bol pred niečo vyše rokom 37-ročný Šuranec Miloš Fehervári, ktorý to nemal doma s takmer rovesníkmi ľahké a ktorého v priebehu minulej jari vymenili za skúseného svetobežníka z Levíc Jozefa Pavlíka.
Ten dokončil vlaňajšiu sezónu piatej ligy s umiestnením na siedmom mieste, následne začal aj túto, lenže po jesennej časti, v ktorej doviedol bielo-modrých na šiestu priečku, nečakane skončil z vlastného rozhodnutia.
Len krátko nato - ešte pred zimnou prípravou - prijal ponuku mimoriadne ambiciózneho stredoslovenského MFK Nová Baňa, s ktorým dnes cvála - ako líder piatej ligy o dve hlavy pred Breznom - do štvrtej ligy Stred.
Šurianske mužstvo prevzal na začiatku zimy Nitran Miloš Foltán, ktorý bol voľný, pretože v štvrtoligovej Šoporni nedokončil jeseň. Sedemzápasová bilancia Foltána 3 – 2 – 2 nebola - pri pomerne úzkom kádri - žiadnou katastrofou, no výbor ŠK sa osem kôl pred koncom rozhodol - po debakli 5:0 v druhých Kostolných Kračanoch - poupratovať a začal rovno od funkcie prezidenta klubu, na ktorej končí po vzájomnej dohode Boris Janák.
Mladého strieda ešte mladší
„Po istých jednaniach som nakoniec ponúkol svoju funkciu a potvrdzujem, vedenie sa rozhodlo pre zmeny, ktoré sa týkajú aj postu trénera mužského tímu.
Moje pôsobenia v klube sa skončí po tri a pol roku zrejme na konca tohto týždňa,“ potvrdil šíriace sa zvesti 35-ročný končiaci prezident ŠK Šurany Boris Janák.
„Nové vedenie by malo byť oficiálne známe v najbližších dňoch, no spolupráca už bola ukončená aj s trénerom Foltánom.“ Podľa nášho zdroja bol snaživý Foltán vnímaný ako človek odchádzajúceho šéfa klubu.
Kľúčovú funkciu klubového prezidenta by mal prevziať Samuel Cvik. Ide o mladého, 28-ročného odchovanca klubu, ktorý je stále aktívnym brankárom prvého mužstva a ktorý už stihol stráviť dve sezóny aj v štvrtoligovom Imeli. Nový šéf ŠK Šurany má právnické vzdelanie a hlavne – údajne dobré vzťahy na vedení mesta.
Mrzí kontumačná prehra
Bývalý kanonier Janák viedol klub vyše troch rokov, otázka Sportnetu znela, ako vďačná to bola misia.
„Skôr nebola, robil som to dobrovoľne, lenže teraz sa moje pracovné i rodinné povinnosti zmenili. Futbalu som venoval veľmi veľa času, za svoj najväčší prínos považujem napríklad vybudovanie zavlažovacieho systému hlavnej hracej plochy, tiež umelého osvetlenia tej tréningovej.
Naopak, stále ma mrzí naša kontumačná prehra ešte v prvom kole predchádzajúcej sezóny v Branči kvôli neoprávnenému štartu hráča, ktorého sme získali pred sezónou.“
Marcel Timoránsky mal vtedy stáť po piatich žltých kartách, ako posila prichádzal z treťoligových Veľkých Ludiniec a tretiu ligu riadi SFZ, nie ZsFZ. Niekde tam nastala pri prenose kartových napomínaní chyba a namiesto plusového bodu z Branču po výsledku 2:2 nasledovala nielen kontumačná prehra, ale aj ďalšie tresty pre hráča či kapitána a pre klub.
Vracia sa kouč Hurík
Stolička trénera bola ponúknutá Mariánovi Huríkovi, ktorý nie je v tomto deväťtisícovom mestečku žiadnou novou tvárou.
Po svojom príchode na dolnú Nitru pred 15 rokmi bol tento bývalý hráč druholigovej Petrochemy Dubová v štvrtoligovom tíme najskôr oporou stredu obrany, ktorý zakrátko - už ako tréner – doviedol silný mančaft presne pred 10 rokmi do tretej ligy, v ktorej ho viedol do konca jesene.
Po čase potom neodmietol ani rezervný tím a s ŠK Šurany jun. vyhral najvyššiu okresnú súťaž. Nielen preto berú tohto rodáka z Čadce na dolniakoch, kam sa priženil, už za svojho.
Len tak mimochodom, Hurík sa s trénerom Milošom Foltánom, ktorého teraz vystriedal pri šurianskom kormidle, pozná z dorastu Dukly Banská Bystrica, kde futbalovo rástli.
Hráčsky to dotiahol ďalej Hurík, hoci štart za prvoligovú Duklu Banská Bystrica nemá v životopise ani on.
„Do Banskej Bystrice som prišiel ešte ako starší žiak, počas štúdia na strednej škole som prešiel dorastami a potom absolvoval aj vojenčinu.
Pol roka som bol v príprave prvoligovej Dukly, ale tam boli v tom čase mená, ako Štefan Karásek, Ľubomír Faktor, Dušan Tóth, Karol Praženica či Marián Strelec a presadiť sa v takej konkurencii sa nepodarilo len tak hocikomu.
Ja som vtedy potreboval hlavne hrať a išiel som preto radšej do Dubovej, s ktorou sme postúpili do druhej ligy,“ hovorí chlap ako hora, ktorý bol vtedy univerzálnym futbalistom.
Šuranom by 4. liga pristala
„Mňa teraz oslovili ľudia zo šurianskeho vedenia s ponukou v prvom rade dokončiť túto sezónu s tým, že po nej si všetko vyhodnotíme a zvážime prípadné ďalšie možnosti.
Priznávam, nebolo to celkom ľahké rozhodovanie, veď naposledy som trénoval šiestoligovú Lipovú pred niečo vyše rokom, ale na zápasy Šurian som potom chodil pravidelne,“ povedal staronový tréner Šurian, ktorého však na hlavnej tribúne vídať nebývalo.
„Ja som zvykol sledovať futbal z násypu za jednou z brán,“ nezaprel v sebe stredného obrancu, ktorý potreboval vidieť zápasový film rovno pred sebou.
„Dohodli sme sa do konca tejto sezóny, no plány vedenia od tej nasledujúcej by mali byť smelšie. Či toho budem súčasťou, dnes naozaj nedokážem povedať.“ To by však chcelo káder posilniť, cestou by mohol byť napríklad návrat niektorých odchovanci hrajúcich vo vyšších súťažiach. Každopádne však, Šuranom by najvyššia krajská súťaž svedčala.
Po 3. lige neodmietol „okres“
Hurík priviedol Šurany, ako začínajúci tréner, pred desaťročím k top úspechu - postupu do tretej ligy. Po jesennej časti v nej však nestálo mužstvo v tabuľke najlepšie a vedenie ho vymenilo za Nitra Milana Pavloviča. Ani on však súťaž nezachránil, ŠK skončil v 19-člennom pelotóne preťažkej súťaže na 17. mieste dva body za Šaľou a tri za Prievidzou.
„Ja som zostal v štruktúrach klubu aj vtedy a hoci som mal nejaké ponuky z okolia, poviem pravdu, neoslovila ma ani jedna z nich.“ Iba tá z Lipovej, ale vtedy zapracoval kolega z práce, pretože Lipovčania potrebovali súrne zastaviť pád.
„V Šuranoch sa cítim dobre, môj hráčsky koniec urýchlilo zranenie, potom som začal trénovať od prípravky, cez žiakov až po dorast. Po A-mužoch v tretej lige mám pekné spomienky aj na vynikajúcu partiu chalanov v juniorskom mužstve,“ ktoré hrávalo na ihrisku v mestskej časti Kostolný Sek, a ktoré vyhralo „okres“ aj preto, že hráči za rodeným Kysučanom išli.
Toto derby malo favorita
V predchádzajúcom kole dostali Šurany v Kostolných Kračanoch nielenže čistú päťku (5:0), ale prišli tam o ďalšieho hráča, Kolumbijca Johana, ktorý utrpel zlomeninu ruky. Nového trénera privítalo v domácej kabíne iba torzo zdravých hráčov, z toho dvaja gólmani a „pre istotu“ bol povolaný aj 18-ročný dorastenec Martin Žembery.
Derby vraj nemá favorita, ale toto malo. Po jeseni strieborní hostia sa mohli v prípade víťazstva dotiahnuť o jediný bod na druhého, pričom v ďalších kolách by boli na bešeňovskom ihrisku oslavy najkrajšej hry. Najbližšie totiž príde k Žitave vedúci AC Nitra a dva týždne nato druhí Kračanci, ktorí v sobotu prehrali v šlágri kola v Nitre s AC 0:3.
Bešeňovčania v Šuranoch nakoniec nepotvrdili rolu favorita a domácemu trénerovi premiéru nepokazili.
V úvode sa súperi prísne strážili a vzruchu pred bránami bolo pramálo. O prvý prienik do pokutového územia sa postaral domáci Dibusz, ale bol z toho iba rohový kop.
Väčšiu šancu mali vzápätí po rohu a strele kapitána Hrušku s nebezpečným tečom hostia, no skóre sa nemenilo ani na opačnej strane po dobrom priamom kope aktívneho Pinteša, ktorý Kastsiukevich radšej boxoval.
Neujala sa ani jedovka Timoránskeho a brankára Bešeňova neprekonal opäť Dibusz, ktorého do dobrej pozície ideálne vysunul rozohrávač Soboňa.
Druhý polčas začal obojstranne oveľa živšie, hostia pálili tesne nad, domáci Dibusz netrafil v 60. minúte z čistej šance. Chvíľu nato fauloval Jóba pred pokutovým územím prenikajúceho Soboňu, rozhodca ho vylúčil, navyše z priameho kopu trafil loptu čistým nartom Dibusz, Kastsiukevich tvrdú strelu vyrazil iba pred seba a dobiehajúci Nigérijčan Raymond nezadržateľne otvoril gólový účet stretnutia.
V závere ho v presile napodobnil krajan a striedajúci žolík Yange Tavaku, ktorého gólová poistka znamená jedenáste víťazstvo Šurian. O peknú návštevu sa pričinili hostia z neďalekého Bešeňova, ktorých prišlo snáď viac ako domácich. K zaslúženému víťazstvu dopomohlo Šurancom vylúčenie Jóbu.
Dibuszova bomba pálila
V horšom rozpoložení nastupovali na derby zápas starých známych domáci Šuranci, ktorí naposledy utŕžili debakel 5:0 v Kostolných Kračanoch, navyše, hrali v oklieštenej zostave a pod novým lodivodom.
„Tréner nás od začiatku týždňa pripravoval na podobný priebeh zápasu proti kvalitnému súperovi,“ začal s hodnotením víťazstva 2:0 nad tretím tímom súťaže vo forme hrajúca 23-ročná opora ŠK Šurany Patrik Dibusz, ktorý sa po príchode do mužstva vypracoval na jedného z najplatnejších ofenzívnych hráčov.
„Stretnutie sa rozbiehalo snáď o čosi pomalšie, ale celkovo malo dobrú úroveň a nakoniec aj dramatickosť a pekné momenty. Svoje šance som síce nepremenil, ale som rád, že k dôležitému gólu na 1:0 som prispel aspoň asistenciou.“
Lenže práve Patrik Dibusz bol hlavným strojcom gólu, ktorý hostí po hodine hry načal. Po faule a červenej karte pre Jóbu si postavil loptu na os ihriska dva metre za veľké vápno a bombu z jeho kopačky stihol Andrei Kastsiukevich iba vyraziť pred seba, kde číhal 28-ročný Raymond Oluwaseun Japhet, ktorý už musel odkrytú sieť rozvlniť.
„Pravú stranu mal brankár zakrytú múrom, tak som mieril čo možno najprudšie tam, kde stál. Na 2:0 zvýšil v závere okamžite po rýchlom vhadzovaní náš žolík Yange Tavaku, takže na večeri predvedú naši góloví strelci možno aj nejaké africké tance,“ uškŕňal sa hlavný strojca trojbodového zápisu.
Šurany si upevnili šiestu priečku a majú ešte šancu priblížiť sa k tej štvrtej.
„Naozaj mi padol kameň zo srdca, že po prehre v Kračanom a napriek maródke sme sa dokázali zresetovať a proti obávanému súperovi získať všetky body.
Že, čo rozhodlo? Správna reakcia mužstva na vzniknutú situáciu a že sme sa dokázali správne nastaviť v hlavách,“ uzavrel stále mladý hráč s perspektívou.
