Hrala s chlapcami a proti nim. Keď strelila prvé góly, začala si veriť

S futbalom začala v rodnom Kalinkove. V dedine nemali dievčensky tím, preto sa rozhodla nastupovať proti chlapcom.

Ako sama tvrdí, zápolenia proti silnejším a urastenejším hráčom jej dali veľa. Nazbierala skúsenosti a zdokonalila sa z fyzickej stránky.

Jej talent si všimli v Slovane Bratislava, kde patrí medzi ústredné postavy tímu.

„Výborná zakončovateľka, bojovná a dravá. Veľký talent,“ povedal o nej tréner Erik Havrila.

PAULÍNA HRDLIČKOVÁ (17) ide vo futbalových stopách otca Romana, ktorý si dlhé roky obliekal dres ZŤS Petržalka.

Máte za sebou už niekoľko zápasov v najznámejšom slovenskom klube. Ako si spomínate na svoje začiatky?

K futbalu som mala vždy blízko. Odmalička som si chodila kopať na ihrisko s ocinom, ktorý bol trénerom dorastu v Kalinkove. Prvé súťažné zápasy som začala hrávať, keď som mala desať.

Dievčenský tím sme na dedine nemali, preto som hrávala s chlapcami. Keď som dala prvé góly, začala som si veriť.

A to ste sa nebáli?

Určite nie. Brala som to tak, že nie je iná možnosť a sústredila som sa len na svoje výkony. Súboje proti chlapcom mi dali veľa skúseností, zdokonalila som sa najmä z fyzickej stránky.

Mužský futbal je celkovo viac silovejší ako ten ženský. Tam je to skôr o technike.

Napriek tomu, že som hrala proti chalanom, myslím, že som sa nestratila. Teší ma, že ma všetci v kabíne rešpektovali, aj keď som bola jediná baba. Bol tam výborný kolektív, na ktorý nikdy nezabudnem. S každým som si výborne rozumela.

Ako sa zrodil váš prestup do Slovana Bratislava?

Kamarátka zo školy dala o mne vedieť trénerovi Romanovi Jasovskému, ktorý ma zavolal na tréning. Povedal, že mi to ide a aby som prišla hrať za Slovan.

Najskôr som z Kalinkova neprestúpila, ale po istom čase som sa nechala nahovoriť. A urobila som správne.

Aké máte Slovan ambície?

Chceme vyhrať ligu aj pohár. Slovan má vždy len tie najvyššie ambície, tak je to vo všetkých kategóriách od mužov po prípravku.

A vaše individuálne ciele?

Chcela by som sa živiť profesionálnym futbalom. Rada by som hrala v jednom z európskych veľkoklubov. Mojím obľúbeným klubom je Real Madrid.

A hráčom?

Jednoznačne Cristiano Ronaldo. Páči sa mi, že odmalička na sebe poctivo pracoval. Aby pomohol svojej rodine a stal sa najlepším na svete. Nevnímam ho len ako futbalistu, ale aj ako človeka. Tvrdo makal, aby mohol pomôcť druhým.

Ako vnímate, že ženský futbal nie je až taký populárny a popularizovaný ako mužský?

Je to pravda, myslím, že nie je docenený. Pre ženu je ťažšie uživiť sa futbalom. Mňa to však neodradí, vo veľkých kluboch to je možné.

Aj v Slovane sa nám snažia urobiť čo najlepšie podmienky. Funguje to tu na vysokej úrovni, som spokojná.

Koľkokrát do týždňa trénujte?

Teraz je to pre pandémiu náročnejšie, už sa teším, kedy sa budeme môcť normálne stretávať. Zatiaľ päťkrát do týždňa plníme individuálne tréningové plány.

Dva dni v týždni máme voľno, vtedy sa snažím oddýchnuť si. Dá sa to zvládnuť. Keď človek chce, všetko sa dá.

Chodím do športovej školy, takže mi všetci vychádzajú v ústrety. Je to ideálna kombinácia pre rozvoj futbalových schopností.

Prečo ste sa rozhodli práve pre futbal?

Ako som vravela, už ako malá som si chodila kopať s ocinom na ihrisko. Aj on je takým mojim vzorom. Hrával za Petržalku, zahral si napríklad proti Ajaxu Amsterdam. Azda aj ja dosiahnem podobné úspechy.

Ktorý najväčší úspech si zatiaľ najviac ceníte?

Dostala som sa do mládežníckej reprezentácie Slovenska. Je to taký zlomový bod, ktorý ma motivuje do ďalšej práce.

Veľkým motivátorom je aj môj tréner Erik Havrila, ktorého prácu si veľmi vážim.

Máte aj nejaké iné dosiahnuté méty, na ktoré ste hrdá?

Teším sa premiérovému štartu v ženskej Lige majstrov. Bolo to v Litve proti tímu FK Gintra. Prehrali sme síce 0:4, ale neskláňame hlavy.

Máme dobrý mladý tím a keď budeme každá na sebe poctivo pracovať, výsledky prídu.

Futbal je pre mňa všetkým a život bez neho a celkovo športu si neviem predstaviť. Ak by mi náhodou kariéra futbalistky z rôznych dôvodov nevyšla, chcela by som ísť cestou kondičnej trénerky alebo fizioterapeutky.

Spolieham sa však na to prvé.