KOŠICE. Dnes už legendárny košický športový lekár Ján Michalko, ktorému zrejme nikto vo futbalových kruhoch nepovie inak ako „Doky“, sa cez víkend dožil osemdesiatich rokov. Stále mimoriadne energický a vitálny muž je zároveň výborným rozprávačom. Ak sa pristihnete pri tom, že ho počúvate so zatajeným dychom, určite nie ste jediný.
Osemdesiatiny oslávil Ján Michalko v kruhu najbližších. O počet gratulantov ale núdza nebola.
„Bolo to veľmi milé, zišli sme sa najbližší rodinní príslušníci z rôznych kútov Slovenska, prítomné boli moje deti aj vnúčatá. Celkovo tridsaťštyri ľudí,“ prezradil samotný jubilant.
Podolák – sám vojak v poli
Nechýbalo veľa, aby aj s ôsmimi krížikmi na chrbte bol stále bytostne spätý s dianím v FC VSS Košice. K ukončeniu vzájomnej spolupráce došlo v lete minulého roka.
„Administratívne vyradenie z Fortuna ligy som niesol ťažko. Stále si myslím, že k takémuto rozhodnutiu nemuselo dôjsť. Kompetentní mali prižmúriť jedno oko, klub s takou tradíciou sa z ligy nevyhadzuje. Viem, že Podolákova firma má od vypuknutia veľkej ekonomickej krízy problémy, ale prečo sa v Košiciach nenašli iní podnikatelia i funkcionári, ktorí by klubu pomohli? Neverím, že v inom podobne veľkom meste by to nechali dôjsť až do takýchto rozmerov. To ma veľmi bolelo a preto som si povedal, že v takom prostredí pracovať nemôžem. Navyše sa mi nepáči súčasné prostredie a niektorí ľudia, ktorí sa okolo klubu v súčasnosti motajú. Veľmi uznávam napríklad Petra Šinglára, to je výborný futbalista a skvelý človek, často si spolu voláme. Rovnako tak s vedúcim mužstva Romanom Šimkom či športovým riaditeľom VSS Jankom Lesniakom. A priznám sa, že už som si chcel trocha aj odpočinúť, mať voľné víkendy, tráviť ich na chate s rodinou a nie permanentne v autobuse, vo vlaku či lietadle,“ vysvetlil Michalko dôvody ukončenia svojej anabázy športového lekára, ktorej sa na vrcholovej úrovni v kluboch i reprezentáciách venoval neuveriteľných 55 rokov...
Stále to však s tým jeho skoncovaním so športom neplatí úplne. Aj v súčasnosti totiž pôsobí pri ženskom družstve Lokomotívy Košice.
„Oslovil ma inžinier Hric, bývalý skvelý záložník Lokomotívy. Možno si myslel, že ho razom odmietnem, ale súhlasil som. K tomuto klubu jednoducho niečo cítim, tridsať rokov pôsobenia v najslávnejšej ére tohto klubu sa jednoducho nedajú hodiť za hlavu. Za to, čo som v kariére športového lekára zažil, vďačím v drvivej miere práve Lokomotíve,“ priznal spomínajúc na časy, keď železničiari mali v československej reprezentácii piatich-šiestich hráčov a v Pohári víťazov pohárovom vypadli až po penaltovom rozstrele so slávnym AC Miláno.
Neskutočná premena futbalu
Azda málokto dokáže plnohodnotnejšie posúdiť zmeny, ktorými futbal v poslednom polstoročí prešiel ako uznávaný športový lekár.
„Je to až neskutočné. Nie je už natoľko individuálne pekný, hra sa výrazne zjednodušila a expresne zrýchlila. Niekedy hráči nabehali päť, možno šesť kilometrov za zápas, dnes najmä stredopoliari na vrcholovej úrovni ich dokážu odbehnúť aj štrnásť či pätnásť. Okrem toho míľovými krokmi pokročil rozvoj dynamickej vytrvalosti, dnes sme svedkami obdivuhodných šprintov aj v 93. minúte zápasu. Oveľa vyššie nároky sú, pochopiteľne, kladené na životosprávu, zdravú stravu a potrebnú regeneráciu fyzických síl,“ povedal Michalko, ktorý za zdokonaľovaním sa vo svojom fachu precestoval takmer celý svet.
S rastúcimi požiadavkami na výkonnosť hráčov priamo úmerné stúpajú aj nároky kladené na trénerov.
„Opakovanie, postupnosť, všestrannosť, maximálne zaťaženie a prísna individualizácia. To je päť základných fyziologických zásad tréningového procesu, ktoré keď tréner nedodržiava, jednoducho nemôže dôjsť k zlepšeniu výkonnosti mužstva. V tíme sú obvykle juniori, neraz dorastenci, ale i tí starší. Preto nemôžu predsa všetci trénovať úplne rovnako,“ zdôraznil.
Ódy na Kozáka, o Dudu sa neobáva
Pri trénerskej téme sa nedá obísť jedno meno. Ján Michalko už pred zhruba desiatimi rokmi odporúčal na pozíciu reprezentačného kormidelníka súčasného trénera Slovenska, Jána Kozáka.
