Do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) boli dnes počas slávnostného ceremoniálu v Zürichu na záver majstrovstiev sveta uvedené Patrice Bergeron, Niklas Kronwall, Thomas Vanek, Andres Ambühl, Florence Schellingová, Cassie Campbellová-Pascallová, Ralph Krueger a dosluhujúci šéf IIHF Luc Tardif.
Bývalý kanadský útočník Bergeron je rovnako ako švédsky obranca Kronwall členom takzvaného Triple Gold Clubu, ktorý združuje olympijských víťazov, majstrov sveta a víťaza Stanleyho pohára.
Štyridsaťročný Bergeron je navyše jediným hokejistom, ktorý sa stal seniorským majstrom sveta (v Prahe 2004) a až potom získal zlatú medailu na MS juniorov (2005).
Na OH triumfoval v rokoch 2010 a 2014 a Stanleyho pohár získal v roku 2011 s Bostonom, za ktorý hral celú kariéru v NHL.
Taktiež 45-ročný Kronwall spojil svoje pôsobenie v zámorskej lige s jediným klubom, Detroitom, v ktorého drese pozdvihol nad hlavu Stanleyho pohár v roku 2008. O dva roky skôr získal so švédskou reprezentáciou zlato na olympijských hrách a o niekoľko mesiacov neskôr tiež na majstrovstvách sveta.
Dlhú kariéru v NHL má za sebou tiež Vanek, najúspešnejší hráč v histórii rakúskeho hokeja. Bývalý útočník, ktorého rodičia emigrovali z vtedajšieho Československa v roku 1982 dva roky pred jeho narodením, odohral v zámorskej lige vyše 1000 zápasov.
Rakúsko reprezentoval pri každej možnej príležitosti, zahral si s ním popri MS aj na OH 2014. O dva roky neskôr na Svetovom pohári bol členom európskeho výberu, ktorý postúpil do finále.
Švajčiar Ambühl skončil s hokejom iba vlani, no v jeho prípade sa historická komisia IIIHF rozhodla skrátiť inak povinnú dvojročnú lehotu pre zaradenie do Siene slávy.
42-ročný bývalý útočník je totiž rekordérom v počte účastí na majstrovstvách sveta elitnej skupiny (20), na ktorých odohral rekordný počet 151 zápasov. V rokoch 2013, 2024 a vlani získal striebornú medailu.
Rekordérkou MS je tiež jeho krajanka Schellingová, ktorá počas 15 rokov odohrala (44) a vyhrala (21) najviac zápasov zo všetkých brankárok v histórii šampionátov.
Od apríla 2013 do februára 2018 odchytala 28 zápasov na podujatiach IIHF za sebou, pričom z nich nevynechala jedinú minútu. Jej najväčším úspechom aj celého švajčiarskeho ženského hokeja sú bronzové medaily z MS 2012 a zoh 2014.
Ďalšou ocenenou hokejistkou je bývalá útočníčka Campbellová-Pascallová. V drese kanadskej reprezentácie v rokoch 1994-2006 vybojovala dve olympijské zlata, šesť titulov majsterky sveta a k tomu ešte dve striebra. Pri oboch olympijských triumfoch a dvoch víťazstvách na MS mala na drese kapitánske céčko.
V kategórii takzvaných budovateľov bol do Siene slávy uvedený Krueger, ktorý stál v rokoch 1998 až 2010 za vzostupom švajčiarskeho reprezentačného hokeja.
Šesťdesiatšesťročný kanadský rodák so švajčiarskym a nemeckým pasom viedol národný tím na 12 MS a troch olympiádach. Aj keď na medailu s mužstvom nedosiahol, položil základy k jeho neskorším úspechom. Po odchode zo Švajčiarska trénoval v NHL Edmonton a Buffalo.
73-ročný Tardif je členom IIHF od roku 2008. V roku 2021 nahradil na najvyššom hokejovom poste dlhoročného predsedu Reného Fasela a podarilo sa mu znovu priviesť na olympijský turnaj hráčov z NHL, ktorí v rokoch 2018 aj 2022 na Hrách chýbali.
Už s predstihom však oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie. Jeho funkčné obdobie vyprší v októbri. Teraz by sa mohol podieľať na prípravách olympiády v roku 2030 na juhu Francúzska.
