Štvrtok, 22. apríla, 2021Meniny má Slavomír

Film ho vrátil na výslnie. Najhorší olympionik je senzáciou aj po tridsiatich rokoch

Michael "Eddie" Edwards si zaskákal aj v roku 2013 na Turné štyroch mostíkov. (Autor: SITA/AP)
Miloslav Šebela, Zoran Boškovič|5. dec 2013 o 17:02

Dokázal, že aj nešportovec sa môže stať hrdinom olympiády.

BRATISLAVA. Svoju športovú kariéru postavil na neúspechu a fanúšikovia ho napriek tomu milovali. Britský skokan na lyžiach Michael Edwards sa stal hrdinom olympijských hier 1988 v Calgary.

Robotník s riedkymi vlasmi a okuliarmi s hrubými sklami pripomínal komika, ktorý medzi skutočných skokanov akoby náhodou zablúdil.

Ľudí si získal šoumenstvom a bezprostrednosťou. Svojimi skokmi zabával. Boli také krátke, že za dĺžku občas nedostal žiadne body, a nikdy nebolo isté, či dopad na lyžiach zvládne.

"Bolo to ťažké. Po niekoľkých nehodách počas dvadsiatich mesiacov som mal fraktúry lebky, zlomil som si rebrá aj poškodil obličky," spomína v rozhovore pre Daily Mail.

Leť, Eddie

Fanúšikovia však pri jeho skokoch šaleli a skandovali: "Leť, Eddie." V Calgary bol oveľa populárnejší ako víťaz oboch súťaží Fín Matti Nykänen. „Môj príbeh je jedinečný. Chlapec z Británie, bez peňazí, bez trénera, bez vybavenia sa dostal na olympiádu.“

Funkcionári i niektorí súperi ho však kritizovali, že zosmiešňuje šport a je iba heroickým neúspechom.

„Nikdy som to nevnímal, že by som bol prepadák. Dokázal som sa predsa kvalifikovať na olympiádu do Calgary. Skákal som najlepšie, ako som vedel. Čo v skutočnosti nebolo veľa. Vedel som, že budem posledný, pretože som skákal iba dva roky, kým moji súperi sa tomu venovali aj dvadsať. Pre mňa bolo zlatou medailou už to, že som na olympiádu postúpil,“ vravel Edwards pre Telegraph.

"Považovali ma za trápneho, nechceli ma. No napokon som im nedal žiadnu inú možnosť," dodal.

Súťažil na 70- i 90-metrovom mostíku. V prvom prípade skočil 55 metrov, v druhom 67. Zakaždým to bol britský rekord, no aj tak skončil posledný, pričom na predposledných v poradí stratil desiatky metrov.

Do Kanady prišiel s dlhmi. Odchádzal ako celebrita so slušnými reklamnými zmluvami. Hry v roku 1988 však boli pre neho posledné. V skokoch na lyžiach rýchlo upravili pravidlá, aby ďalší amatéri nemohli nasledovať Edwardsov príklad.

Film ho dostal späť medzi živých

V Pjongčangu uplynie tridsať rokov, odkedy Edwards zabával divákov v Calgary. V roku 2016 o jeho príbehu natočili film, hrá ho Taron Egerton, známy z filmu Kingsman. Jeho trénera si zahral slávny Hugh Jackman.

"Nikdy som si nemyslel, že môj život môže byť predlohou pre film," hovorí Edwards pre Guardian. Snímka ho dostala späť do povedomia fanúšikov, i tých mladších.

Keď práve v nejakej relácii nehovorí svoj neobyčajný príbeh vzbudzujúci úsmev i obdiv, pracuje ako štukatér. I keď ho už nezdobia nezameniteľné znaky ako fúzy pod nosom či hrubé okuliare, spoznáte ho okamžite.

Michael Edwards na premiére filmu z roku 2016. (Autor: SITA/AP)

Má sympatický úsmev. Akoby sa tešil zo všetkého. Z pochvaly i kritiky. V roku 1992 vyhlásil bankrot, nedávno sa rozviedol s matkou svojich dvoch dcér. Prichádza čas ďalších olympijských hier a Edwards aj vďaka filmu musí svoj čas deliť medzi stavbu domov a rečníckym turné.

Jeden deň je v Mexiku, krátko nato už v Austrálii. "Ak to čas dovoľuje, staviam domy. To už však pod menom Michael," hovorí.

Keď si zaspomína na svoje hrdinské obdobie spred troch dekád, menom Michael sa nepredstavuje. Tam chcú fanúšikovia počuť hovoriť Orla Eddieho.

"Viem, že vďaka olympijskému snu bude navždy Eddiem, nie Michaelom. Nič to, bol to skvelý sen," dodáva.

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články