Molnár si pamätá aj to, ako Janočkovi skoro odtrhol uši

KOŠICE. Hoci od konca jeho hráčskej kariéry uplynulo už devätnásť rokov, futbalistov s podobnou charizmou by sme odvtedy na našich trávnikoch narátali snáď na prstoch jednej ruky.

Ladislav Molnár bol výborný brankár, zároveň mu prischla nálepka búrliváka a šoumena.

Na rozhraní milénia prešiel plynule do pozície trénera, po sezóne 2003/04 bol vyhlásený za najlepšieho trénera na Slovensku. Aktuálne pôsobí v Maďarsku.

„Väčší rozhovor? Dve, tri otázky a stačí, nie?“ vravel nám Ladislav Molnár, keď sme ho oslovili počas Večera majstrov, spomienkovej udalosti na pamiatku 20. výročia zisku prvého majstrovského titulu 1. FC Košice.

Molnár, vtedajšia jednotka v bráne košických tigrov i slovenskej reprezentácie, prišiel najnovšie do metropoly východu so zmenou imidžu. Elegantne oblečený, upravené prešedivené vlasy mu ladili s hustou bradou rovnakej farby.

Otázok Korzára bolo napokon podstatne viac, a hoci o čerstvo 57-ročného rodáka zo Sládkovičova bol v Čermeli značný záujem, ochotne nám venoval dostatok času.

V zápase, v ktorom mužstvo 1. FC Košice zo sezóny 1996/97 remizovalo s Internacionálmi Lokomotívy Košice 2:2, ste zostali v civile a brankársky dres ste si neobliekli. Prečo?

„Nešlo o zdravotné dôvody, aj keď je pravda, že opotrebované kĺby mi už veľmi neumožňujú hádzať sa na zem. Skôr by som to nazval prevenciou. Rôčky predsa len pribudli a fyzická kondícia už nie je taká, akú si zápas vyžaduje.“

Spomeniete si, kedy naposledy ste boli v Košiciach?

„Občas sem zavítam, aj keď je pravda, že nie na futbal. Na ňom som tu už nebol dlhší čas.“

Od prvého titulu 1. FC Košice, ktorému bola venovaná minulotýždňová akcia, uplynulo viac než dvadsať rokov. Zdá sa vám, ako by to bolo len nedávno alebo máte pocit, že to už bolo veru poriadne dávno?

„Dvadsať rokov je pomerne dlhá doba a veľa vecí sa za ten čas zmenilo. Najmä z tohto dôvodu to vnímam tak, že to bolo už ozaj dosť dávno na to, aby som si pamätal všetky konkrétne detaily. Jasné, množstvo spomienok mi zostalo, ale život beží ďalej. Futbal sa zmenil, aj ten košický. Videli ste sami transparent, ktorý vyvesili fanúšikovia (počas exhibičného zápasu košických tímov rozvinuli fans VSS Košice pod svojím tradičným sektorom odkaz v znení: Európske mesto športového úpadku: Pred 20 rokmi sme oslavovali, dnes sme bez klubu. Hanba hrobárom košického futbalu. VSS nezničíte!, pozn. red.)

Éra v 1. FC Košice prišla na sklonku vašej kariéry. Dá sa teda povedať, že to najlepšie ste si nechali na záver?

„Áno, bol to pre mňa vrchol kariéry na klubovej úrovni. Dva tituly som získal už predtým v Slovane, v Košiciach som siahol na ďalšie dva a navyše sme to okorenili pamätným účinkovaním v Lige majstrov proti gigantom európskeho futbalu.“

Týmto duelom predchádzal postup v predkole cez Spartak Moskva. Vladimíra Janočka, vtedy ešte mladé ucho, ste v závere odvety priamo na ihrisku poriadne vyťahali brankárskymi rukavicami za uši. Pred časom ste sa dokonca vyjadrili, že ste mu ich takmer odtrhli...