A teraz ich vezmú k vám do väznice? Deti v Hlohovci trénuje majster Európy

Na výzvu Sportnetu, aby nám odporučili výnimočných mládežníckych trénerov, zareagovali desiatky čitateľov.

List od Jany Gábrišovej však bol jedinečný. Ide totiž o manželku trénera, ktorý sa mládeži venuje často aj na úkor vlastnej rodiny. Manželka mu to však nezazlieva. Naopak, vyzdvihla zanietenosť svojho muža.

Čo povie, to je sväté

„Môj osobný názor je, že v Hlohovci tak zanieteného trénera, ako je on, asi nenájdete. Má obrovský zmysel pre fair play, koľkokrát sa prikloní na stranu súpera, čo mu ja veľakrát vyčítam, pýtam sa, či by to urobili aj iní.

Rodičia mu často hovoria, že ho chcú aspoň na týždeň domov, aby ich deti poslúchali. Napriek tomu, že nie je vyštudovaný pedagóg, ho deti veľmi rešpektujú. Citujem rodiča Richarda: Čo povie tréner, to je sväté. Vie byť na nich prísny, ale aj kamarát.

Úspešne už dva roky po sebe sa mu naplnil letný futbalový kemp, kde sa mu prihlásili hráči dokonca z Bratislavy.

Okrem krásnych futbalových výsledkov ho veľmi teší fakt, že má vo svojej kategórií tridsať detí. A to je naozaj úspech, lebo keď kategória začínala, tak bolo asi desať hráčikov.

Dokonca mu stále hovorím, že keby mal týždeň osem dní, tak on je schopný byť na ihrisku z toho asi deväť dní,“ napísala Jana Gábrišová.

Zlomený palec

Andrej Gábriš je odchovanec hlohoveckého futbalu, zahral si aj druhú dorasteneckú ligu. Vojnu absolvoval v Banskej Bystrici, kde ako brankár trénoval aj s ligovým áčkom. Neskôr pôsobil v Jaslovských Bohuniciach, Moravanoch, Jalšovom či Červeníku.

„V poslednom prípravnom zápase mi zlomili palec, mal som ho vykĺbený a posunutý. Znamenalo to koniec mojej kariéry. Mal som aj operáciu chrbtice. Vrátil som sa ešte do Hlohovca, kde som figuroval v zápise ako náhradník, ale reálne som už nechytal,“ opísal koniec s aktívnym futbalom 43-ročný muž.

Práve vtedy ho oslovil kolega a bývalý spoluhráč Rastislav Nosál, či by mu nešiel robiť asistenta pri žiakoch. Začali spolu trénovať kategóriu U9. Jeho kolega odišiel k vyššej kategórii a Andrej Gábriš zostal s tímom, v ktorom hrá aj jeho syn.

Odvtedy prešli štyri roky, no trénuje ich stále. V súčasnej kategórii U13 je Slovan Hlohovec ako nováčik na druhom mieste druhej ligy.

"Veľké poďakovanie patrí mojej manželke, že mi to strpí," zdôraznil tréner Gábriš.

Babura čaroval

Andrejovi Gábrišovi nikto nepovie inak ako Babura. Túto prezývku dostal ešte v mladosti.

Mal šestnásť rokov, keď v tradičnom zápase „starí proti mladým“ nedostal gól, a mladí vyhrali 1:0. Spoluhráči ho ospevovali, že v bránke čaroval. V kabíne si niekto všimol titulok v športových novinách: „Babura čaroval“.

Článok bol o vtedajšom hokejovom brankárovi Liptovského Mikuláša, ktorého hlohovskí futbalisti ani nepoznali. Zapáčil sa im však titulok, ktorý si vystrihli z novín, nalepili na nástenku a odvtedy mali svojho vlastného Baburu.

Najväčší futbalový úspech zažil Andrej Gábriš v drese so štátnym znakom. S reprezentáciou väzenskej a justičnej stráže získal v roku 2008 titul majstra Európy.

Turnaj sa v tom roku konal v Nitre, prihlásilo sa desať krajín.

„Bol som kapitán mužstva. Vo finále sme sa stretli s Čechmi. Po bezgólovej remíze sme vyhrali na penalty, dokonca aj ja som jednu premenil,“ zaspomínal si na víťazné finále.

Vraj v ten večer bolo počuť po celej Nitre hukot majákov.

Všetci za jedného

Andrej Gábriš pracuje vo väznici v Leopoldove už 24 rokov. Deti samozrejme o tom vedia, padnú aj klasické otázky: „Tréner, a vy máte obušok? Donesiete pištoľ?“

Rodičia detí, ktorých trénuje, žartom často poznamenajú: „Teba by sme potrebovali mať doma, bol by poriadok!“

Tréner však svojich zverencov chváli. „Klobúk dolu pred prístupom detí. Ak je tréning o štvrtej, o pol štvrtej ich už mám na ihrisku,“ vravel s úsmevom.

Keď na začiatku tréningu zapíska, deti sa k nemu rozbehnú ako kŕdeľ husí. Každý tréning začínajú krátkou debatou, ako bolo v škole, kto má aké novinky.

Kolektív drží spolu. Pred každým zápasom majú rituál: tréner dá ruku na spodok, všetky deti dajú ruky na ňu. Tréner zakričí: „Jeden za všetkých!“ Deti odpovedajú: „Všetci za jedného!“

Žiadny cukríček

Raritou v družstve sú dvoje dvojičky. „Mám tam dvoch chalanov a jedného chalana a jednu babu, malú Emku. Tá je neskutočné šidlo,“ hovorí Andrej Gábriš.

Ilustruje to historkou, keď mladej hráčke na ihrisku rozbili nos. Tréner vbehol na ihrisko, no ona sa iba spýtala: „Tréner, mám tam krv?“ Keď počula odpoveď, že nie, vyhlásila: „Tak ideme hrať ďalej!“

Záujem o ňu mali už viaceré mužstvá, Nitra, Trnava i Slovan, ale ona zatiaľ tvrdí, že nechce odísť z Hlohovca nikdy.

„Chalani ju berú aj do súbojov, a ona nie je žiadny cukríček ružovučký. Robí vkĺzačky pod nohy chalanom,“ poznamenal s neskrývaným obdivom tréner.

Deťom vždy zdôrazňuje, aby boli vďačné rodičom, že ich vozia na tréningy, turnaje, kupujú im značkové kopačky.

„Sme rodinný klub, mesto nám niečo prispeje, ale skôr je to o rodičoch,“ zdôraznil Andrej Gábriš. Je vďačný aj sponzorom, aj vďaka nim mohli nakúpiť deťom výstroj.

Časté sú spoločné akcie, posedenia s deťmi a rodičmi, v lete sa hrá aj zápas otcovia proti deťom.

Šokujúci zážitok

Veľký zážitok sľubovala aj návšteva najväčšieho derby Trnava – Slovan. „Išli sme celý autobus, rodičia aj hráči. Sedeli sme blízko ihriska, tešili sme sa, lebo brankár Ľuboš Kamenár i rodák z Hlohovca Kristián Koštrna nám sľúbili, že cez prestávku prídu k nám a pofotia sa s deťmi, porozdávajú podpisy,“ vravel Andrej Gábriš.

Derby však prerušili už po dvanástich minútach pre výtržnosti fanúšikov. Chuligáni sa bili priamo na hracej ploche, deti videli kopance, krv.

V sektore blízko Hlohovčanov sedeli aj menšie deti, ktoré vyprevádzali hráčov na ihrisko. Plakali, báli sa.

Malí hráči z Hlohovca to brali skôr z praktickej stránky: „Tréner, teraz ich zoberú do väznice k vám?“ pýtali sa, keď videli zákrok policajtov.

Andrej Gábriš sa im snažil vysvetliť, že to, čo zažili, s futbalom nemá nič spoločné.

„Žiaľ, mali takýto zážitok. Na druhej strane videli zblízka Martina Škrtela a aj to je pre nich veľká motivácia. Mojím snom je, aby sa niektorí z mojich zverencov dostali do veľkého futbalu, do ligy, možno aj do zahraničia,“ uzavrel Andrej Gábriš.