Milan Kováč nás navždy opustil

Koncom mája odišiel jeden z prvých registrovaných hráčov a jeden z mužov stojaci pri zrode Geológu, všestranný športovec Štefan Macko. V začiatkoch pôsobenia Geológu bol jeho významnou súčasťou.

Dňa 30. mája 2017 prehrala svoj zápas s ťažkou chorobou vo veku 54 rokov aj jedna z najväčších postáv histórie Geológu Rožňava JUDr. Milan Kováč.

Milan patril do legendárnej, zlatej, garážovej generácie Geológu. K hráčov, ktorí vyrástli pod vedením trénera J. Kováča st., na jednom pinpongovom stole, v garáži rodinného domu Kováčovcov na Čučmianskej ulici, vedľa už neexistujúcej krčmy Havran.

Táto generácia 70-tych rokov minulého storočia na modrom žiguli prebrázdila celú republiku, získala medaily na MČSSR, MSSR, vyhrávala turnaje. Rožňava sa stala baštou mládežníckeho stolného tenisu na Slovensku.

Milan svoj výnimočný talent pretavil do medaily z M ČSSR starších žiakov, do titulu majstra Slovenska a viacnásobného medailistu z M SSR v kategóriach žiakov a juniorov, reprezentoval Slovensko na medzinárodnej pionierskej olympiáde, čo boli v tom čase podstate malé ME.

Tieto výkony mu vyniesli prestup do vtedy špičkového slovenského klubu Lokomotíva Ruskov, za rezervu ktorej nastupoval niekoľko sezón v najvyššej slovenskej súťaži – I. SNL.

Po ukončení vysokoškolských štúdií v roku 1985 sa vrátil do Rožňavy a naštartoval spanilú jazdu Geológu z krajskej súťaže až do slovenskej extraligy.

Nebyť jeho zarputilosti, vytrvalosti a bojovnosti, Geológ by sa extraligovým nikdy nestal. V základnej zostave v drese Geológu odohral vyše desať extraligových sezón, bol popredným extraligovým hráčom, pred jeho výkonmi a bojovnosťou mala rešpekt celá slovenská špička.

Po ukončení extraligového pôsobenia aj popri náročnej práci hral za rezervu Geológu v 1. lige a krajských súťažiach, na dve sezóny si odskočil aj do Gemerskej Polomy, s ktorou to dotiahol až do baráže o postup do 2. ligy.

Milan mal citlivú filigránsku ruku, ktorou čítal falše, bol jemný technik, bavil svojou hrou divákov, stal sa miláčikom rožňavského stolnotenisového publika.

V kritických chvíľach dokázal vyburcovať mužstvo, poradiť, pripraviť taktiku, žil s mužstvom po tréningoch a zápasoch.

Prepotil množstvo dresov, odohral stovky ťažkých zápasov, ale v tom poslednom nemal šancu.

Česť jeho pamiatke.