Mihalík: Slovenská liga je technickejšia než v Česku a Poľsku

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Na východe Slovenska odjakživa rástli kvalitní futbalisti, z čoho profitovala aj reprezentácia.

Ani súčasnosť nie je výnimkou.

Vo výbere Jána Kozáka a Štefana Tarkoviča – mimochodom takisto východniarov – dochádza v posledných rokoch k striedaniu stráží.

Mareka Saparu, Stanislava Šestáka či Martina Jakubka postupne nahrádza nová generácia.

Do nej patrí aj Jaroslav Mihalík.

Šikovný krídelník začínal s futbalom v rodnej Spišskej Novej Vsi.

Obhliadnutie sa za futbalovými začiatkami v ňom dodnes vyvoláva nostalgický úsmev.

„Najprv ma viedol pán Ogurčák, super tréner, ktorý ma naučil všetko z futbalovej abecedy. A neskôr už nebohý Oliver Čík, na ktorého tiež veľmi rád spomínam. Dostal som výborné základy, ktoré som následne mohol rozvíjať,“ vrátil sa Jaroslav Mihalík v úvode nášho rozhovoru do svojho raného detstva.

Žilinu mu odporúčaj aj Vojtuš

Chýr o Mihalíkových futbalových kvalitách sa šíril rýchlo.

Už v deviatom ročníku základnej školy sa zo Spiša sťahoval do Žiliny.

Futbal na severe Slovenska v tom čase výrazne napredoval, šošoni reprezentovali Slovensko na európskej klubovej scéne a cveng si budovala i tamojšia akadémia.

„Mal som ponuky aj z iných klubov, z Ružomberka, Prešova či Trenčína. V Žiline pôsobil môj kamarát Jakub Vojtuš (niekdajší veľký talent slovenského futbalu, takisto Spišiak, ktorého nazývali slovenským Ibrahimovičom. V 16 rokoch prestúpil do Interu Miláno, pričom sa oňho zaujímali aj Bayern Mníchov či Manchester City. Vojtušova kariéra však zatiaľ nenabrala požadovaný smer, v uplynulej sezóne hrával v poľských druholigových kluboch Legnica a Tychy, pozn. red.). Prostredie si výrazne pochvaľoval, čo takisto zavážilo v mojom rozhodovaní. Aj rodičia boli stotožnení s tým, aby som šiel do Žiliny,“ priblížil Mihalík s odstupom času faktory, ktoré zavážili pri rozhodnutí odísť z domu.

Mal vtedy len 14 rokov.

Doma je stále na východe

Vzhľadom na túto skutočnosť mnohí futbaloví priaznivci považujú Jaroslava Mihalíka za produkt žilinského futbalu.

Keď sme mu nadhodili, či sa aj po desiatich rokoch - v závere júla oslávi 24. narodeniny - mimo rodný región, stále cíti byť Spišiakom, nezaváhal ani na sekundu.

„Jasné, stále som srdcom Spišiak, východniar a cítim, že tu som doma,“ usmial sa.

Ani jeho perióda návratu nie je vzhľadom na povinnosti profesionálneho športovca až taká strašná. Na rodnej hrude sa ukáže zhruba raz za mesiac a ak sa dá, tak aj častejšie.

Double hneď v premiérovej sezóne

Kariéra Jaroslava Mihalíka viditeľne napredovala aj po prechode do Žiliny.

Prvý ligový štart na seniorskej úrovni si pripísal ešte pred dovŕšením plnoletosti.

Debutoval v novembri 2011 proti Banskej Bystrici.

Hneď v premiérovej sezóne dosiahol na slovenskej scéne maximálny klubový úspech, Žilinčania slávili double, keď triumfovali v najvyššej súťaži, zvanej vtedy ešte Corgoň liga, i v národnom pohári.

Po niekoľkých sezónach mu už Slovensko bolo priúzke.

V januári 2016 sa rozhodol prijať ponuku Slavie Praha, o rok nato sa presunul do Poľska.

Hoci hosťovanie v Cracovii Krakov mu vlani v lete vypršalo a pôvodne sa mal vrátiť do Čiech, výbornými výkonmi v reprezentácii na ME do 21 rokov, ktoré sa konali práve v Poľsku, zaujal predstaviteľov Cracovie natoľko, že sa v Mihalíkovom prípade rozhodli uplatniť opciu v zmluve.

Prestupová čiastka predstavovala 850-tisíc eur.

V Prahe začal dobre, ale... Nevyšiel ani Krakov

Ani jedna z doterajších dvoch zahraničných zastávok však nedopadla podľa predstáv mladého Slováka.