Fortuna ligu si užívajú, sú v nej experiment. Bude hrať nováčik na jar doma?

Na slovenskej futbalovej scéne sú výnimočný úkaz. Hoci patrili k popredným druholigovým tímom, nikto nerátal s tým, že by mohli postúpiť.

Hráči Liptovského Mikuláša to dokázali napriek skromným podmienkam a neľahkej ekonomickej situácii v klube.

Ani vo Fortuna lige nie sú do počtu. Po štrnástich kolách im so ziskom trinástich bodov patrí desiate miesto. Na konte majú skalpy slovenských zástupcov v pohárovej Európe - Žiliny a Dunajskej Stredy.

„Je to niečo neuveriteľné. Dosiahli sme absolútny strop,“ hovorí v rozhovore pre Sportnet prezident klubu MILAN MIKUŠIAK.

Ako vnímate doterajšie účinkovania mužstva vo Fortuna lige?

V našom prípade ide o experiment, ktorý asi nemá v doterajšej slovenskej futbalovej histórii v ére samostatnosti obdobu. Nepoznám iné mužstvo, ktoré by po postupe z druhej ligy ponechalo osemdesiat percent kádra pokope.

Naši hráči nemali, až na malé výnimky, s najvyššou súťažou takmer žiadne skúsenosti a vhupli do nej rovnými nohami. Tento experiment nám do budúcna ukáže, či je možné takto pôsobiť.

Aké boli vaše očakávania?

Moje? Malé. Myslím si, že hráme technický a bojovný futbal, ktorý nás zdobil už v druhej lige. Prvá liga je veru o niečom inom a ukázalo sa, že ešte oveľa viac než som si myslel. S aktuálnym ziskom trinástich bodov som nadmieru spokojný. V úvode som sa obával, či vôbec nejaký bod alebo víťazstvo získame.

Keď sme si rozanalyzovali niektoré zápasy, v ktorých sme vyhrávali, mohli sme ich mať ešte o zopár viac. Trinásť bodov a desiate miesto v tabuľke je sympatická realita a odraz toho, na čo asi máme. Podarilo sa nám poraziť Žilinu, Trenčín či Dunajskú Stredu, na čo by som nikdy nepomyslel.

V druhej lige ste patrili k favoritom, teraz ste väčšinou outsider. Ide o odlišné nastavenie?

Máte pravdu, je to úplne iné. Vždy si pri tom spomeniem na situáciu spred roka či dvoch. Hrali sme prípravný zápas proti vtedajšiemu fortunaligovému nováčikovi, pričom jeden z jeho najvyšších predstaviteľov je môj dobrý kamarát. Jeho mužstvo bolo na chvoste tabuľky. Opýtal som sa, či ho taký futbal baví a napĺňa.

Odpovedal mi, že áno, pretože je to úplne o niečom inom a aj prehry sú iné. Dodal, že až keď to zažijem na vlastnej koži, zistím, že prvá liga sa s druhou nedá porovnávať.

Vtedy som len mávol rukou, boli sme na víťaznej vlne a spokojní s tým, kde sme. Keď si na to spomeniem dnes, objaví sa mi úsmev na tvári a v duchu si poviem, že mal úplnú pravdu.

Prečo?

Treba to skutočne zažiť. Najvyššia súťaž je, nielen čo sa týka kvality futbalu, ale aj celkového zázemia, organizácie či záujmu médií, úplne iný level. Pre nás je ešte náročnejšia tým, že nemáme skutočné domáce prostredie a na zápasy dochádzame do Popradu.

Zároveň sme museli prejsť k profesionálnym hráčskym zmluvám, čo predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú sme v takej miere nikdy neabsolvovali. V tomto smere tiež dosť zaostávame za inými fortunaligovými klubmi. Preto sa snažíme si každý jeden zápas užiť, bez ohľadu na konečný výsledok.

Ako ste na tom momentálne z hľadiska financií?

Rozpočet na sezónu sme museli výrazne navýšiť. Obrovské ďakujem patrí všetkým, ktorí nám v tom pomáhajú. Snažíme sa, aby sme boli schopní to utiahnuť minimálne v takom režime, ako sme si predsavzali pred sezónou.

Mrzí ma, že mesto je neustále v rozpočtovom provizóriu a prisľúbené financie, ktoré mali tvoriť značnú časť nášho rozpočtu, nemáme. Ani pre našu mládež, kde by boli tiež potrebné. Dlhodobo sa takto asi fungovať nebude dať. Momentálne máme všetky záväzky vysporiadané a hlavným cieľom v tejto oblasti je nenarobiť si dlhy.

Má pôsobenie v najvyššej súťaži aj negatíva?

Najviac ma mrzí, že nehráme doma v Liptovskom Mikuláši. Vedeli sme, že budeme musieť hrávať v Poprade, ale v kútiku duše som veril, že jeden-dva zápasy by sa predsa len mohli uskutočniť na našom domácom štadióne v mestskej časti Okoličné.

Vyzeralo to sľubne, ale hlavný dôvod prečo nemôžeme hrať doma je, že nemáme vybudované osvetlenie, potrebné pre bezproblémový televízny prenos zo zápasov.

Musíme dobudovať aj ostatné záležitosti, ktoré vyžaduje riadiaci orgán, ale tie by sme sčasti dokázali zabezpečiť. Aj keď fanúšikovia prídu do Popradu, stále to nie je ono. Tie pravé emócie chýbajú. Zvykáme si na odlúčenie a sme pripravení ďalej bojovať.

Môže sa situácia do budúcna zmeniť?

Pracujeme na tom. Podmienkou pri vstupe do Fortuna ligy bolo aj spracovanie investičného zámeru dobudovania chýbajúcich zariadení alebo časti na našom štadióne, aby sme mohli hrávať doma v Mikuláši. Celkový zámer je rozdelený na tri etapy dostavby.

V prvej by malo dôjsť k dobudovaniu osvetlenia, turniketového a kamerového systému. Do druhej etapy je zaradené dobudovanie tribún pre kapacitu tritisíc päťsto divákov. A v poslednej tretej sa ráta s realizáciou vyhrievania trávnika.

V akom štádiu ste momentálne?

Všetko máme vypracované a finančne vyčíslené. Ďalej tento zámer posúvame na mesto ako 90-percentného akcionára mestských športových zariadení a tiež na Slovenský futbalový zväz, so žiadosťou o spolufinancovanie tohto projektu.

Mesto sa k zámeru stavia pozitívne a bude na poslancoch, aby projekt podporili. Či už sa v lige zachránime alebo nie, do budúcna by to malo obrovský prínos v športovej infraštruktúre aj pre našu futbalovú mládež, ktorá si tiež môže vybojovať účasť v najvyššej súťaži. Považujem to za možnosť na dobehnutie technického dlhu na tomto športovisku.

Veríte, že by sa v Liptovskom Mikuláši mohla hrať liga už v jarnej časti prebiehajúcej sezóny?

Ak sa podarí nájsť potrebné financie a schváliť všetko potrebné, tak áno. Verím, že v takom prípade by sme mohli niektorý zo zápasov odohrať na Liptove. Tým by sa zvýšila aj motivácia zachrániť sa v súťaži.

V októbri sa konalo veľké liptovské derby v najvyššej súťaži. Ako ste vnímali súboj v Ružomberku?

Išlo o zápas historických rozmerov, ktorý sa v ďalších sezónach nemusí dlho zopakovať. Bolo to vidieť aj na diváckom záujme, povolená kapacita 1 200 divákov sa poľahky naplnila. Domáci hovorili, že taká výborná kulisa tam už dlho nebola. To je tá najlepšia vizitka futbalu. Aj keď zápas skončil jednoznačne pre Ružomberok, ktorý vyhral 4:1, divácky bol atraktívny, čo ma veľmi teší.

V klube pôsobíte takmer tri desaťročia. Znamená účasť vo Fortuna liga vrchol vašej práce?

Za vrchol som považoval vybudovanie kvalitného druholigového mužstva a rekonštrukciu štadióna v roku 2019. Bol som spokojný s tým, čo sme dosiahli, a tak som chcel viesť klub aj do budúcna. To, čo sa nám podarilo v tomto roku, mi ani vo sne nenapadlo.

Keď som pred 27 rokmi do klubu prišiel, figuroval na predposlednom mieste v štvrtej lige a takmer vypadol do piatej. Systematickou a precíznou prácou sme neustále napredovali a dnes hráme najvyššiu súťaž, ktorú sme si riadne vybojovali. Je to niečo neuveriteľné. Ide o absolútny futbalový strop a vrchol mojej funkcionárskej kariéry v klube.

Neľutujte po tom všetkom, čím ste si museli organizačne prejsť, prihlásenie do najvyššej futbalovej súťaže?

Nie. Vôbec. Práve naopak, som veľmi rád, že sme necúvli a išli do toho. Je to obrovská skúsenosť. Môžeme sa rovnať, myslím futbalovo, nie zázemím, najlepším slovenským klubom. Vidíme, ako fungujú oni, aké krásne štadióny majú. My sa zakrývame takou perinou, na akú máme, a tak sa aj prezentujeme. Bojujeme s pokorou, ale zároveň s vervou.