Bývalý poslanec Národnej rady SR Ondrej Matej dal nateraz politike pohov. O to intenzívnejšie sa začal venovať svojmu horolezeckému koníčku. Vrátil sa z nevyspytateľnej hory Aconcagua, najvyššej hory Južnej Ameriky.
PREŠOV. Ondrej Matej je známy ako bývalý poslanec NR SR i neúspešný kandidát na primátora Prešova.
Momentálne je dosluhujúcim krajským predsedom SDKÚ, pričom už dávnejšie potvrdil, že na túto funkciu kandidovať nebude.
„Nateraz som vymenil politiku za hory. Do budúcnosti nevylučujem, že budem politicky činný, ale na tieto roky som si povedal, že dosť bolo,“ povedal nám O. Matej, ktorý sa okrem rodiny venuje svojej malej firme, inštitútu pre dopravu a horám.
O horolezectve necíti potrebu rozprávať, rozhovoru po návrate z Argentíny sa však nebránil.
Tomuto koníčku, najmä výškovému a zimnému lezeniu, sa začal naplno venovať po návrate z Kilimandžára v roku 2008.
Teraz sa mu podarilo zliezť najvyššiu horu Južnej Ameriky (6 959 m n. m.) v Andách, považovanú vďaka svojej nevyspytateľnosti za cvičnú osemtisícovku.
Aconcagua sa nachádza pri oceáne, akumuluje teplo a vytvára si vlastnú klímu, sprevádzanú vetrom, ktorý rozdúchava prašný sneh.
Aconcagua. Pohľad na veľhoru v Andách.
Hory sú o pokore
„Pre mňa to znamená obrovský relax. Je to o pokore, o sebazaprení... Hora vám neumožní ani sekundu myslieť na iné veci, teda tá hlava sa vám vyčistí,“ vysvetlil, prečo sa dal na toto náročné hobby.
Zdôraznil, že hory sú úprimné a férové: „Tam sa nedá na nič hrať. Kto sa tam na niečo hrá, tak sa z hory nevráti.“
Samotný výstup trval 17 dní, zo základného tábora 14 dní. Zároveň je prípravou na budúcoročnú expedíciu do Himalájí.
Cieľom však nemá byť najvyšší, a tak trochu sprofanovaný Mt. Everest, ale výstup na náročnejšiu Makalu, piaty najvyšší vrch Zeme (8 463 m n. m.).
Mateja sprevádzal ho skúsený horolezec Tibor Hromádka.
So skúseným parťákom
Na Aconcaguu liezol Matej tzv. čistým horolezeckým štýlom, spolu s parťákom Tiborom Hromádkom.
Tento skúsený horolezec sa do výpravy dostal narýchlo, keďže pôvodný spolulezec sa zranil. Paradoxne, nie na horách, ale pri prenášaní nábytku. Na samotný vrchol však vyšiel len Matej.
„Je veľmi dôležité sledovať sa, lebo výšková choroba prichádza tak, že začnete strácať pojem o čase a priestore... Skúsení horolezci, ako je Tibor, to vedia odhadnúť. Povedal, že radšej počká vo výške, ktorú má pod kontrolou,“ povedal O. Matej, pre ktorého to znamenalo veľa.
Vedel totiž, že vo výške 6 600 ho čaká parťák, s ktorým môže spoločne absolvovať zostup.
Nebolo to jednoduché. V tom čase napríklad išli z druhej strany dvaja horolezci, doteraz sa nenašli.
Ďalší zasa mal silné omrzliny na dvoch prstoch, o ktoré zrejme príde. Ondreja Mateja takéto ťažkosti obišli, priniesol si „len“ malé omrzliny na nose a na líci. Spôsobil si ich na vrchole, pri natáčaní videa.
((a))
Nebolo mu všetko jedno
Ťažkých chvíľ zažil niekoľko. Krízu mal asi 150 výškových metrov pred vrcholom. Spomenul si na počítanie krokov a správne dýchanie a zvládol to.
Problémy na hore spôsobuje vietor vento bianco. Matej s Hromádkom liezli himalájskou taktikou, najprv si vybudovali výškový tábor. Keď sa vrátili do základného tábora, víchrica ich v ňom zdržala tri dni.
A pri výstupe k výškovému kempu našli svoj stan s vecami zvalený. Našťastie im ho neznámi kolegovia - horolezci zaťažili skalami, takže ho neodfúklo.
Problematický bol aj zostup, keď sa hora zatiahla a bola zlá viditeľnosť. Pri zmenenej trase vedeli, že niekde tam sa nachádza skalný pás, v ktorom je len jeden žľab na zostup.
„Nebolo mi všetko jedno. Bol som vysilený a nevedel som si predstaviť, ako budeme hľadať to miesto,“ opísal situáciu O. Matej.
„Nastala neuveriteľná situácia. Keď sme prichádzali k tomu miestu, ale nevideli sme ho, hora sa odmenila a na päť minút sa otvorilo 'oko'. Bol to neuveriteľný úkaz. Zrazu sme videli dole náš tábor a stáli sme asi 30 metrov napravo od miesta, ktoré sme hľadali.“
Mulica. Na časti úseku vypomohol netradičný „dopravný prostriedok“.
Luxus sprchy a jedla
Výprava teda dopadla úspešne. Aj keď po návrate s horolezcami ešte mierne zamával teplotný rozdiel, keď na Aconcague bolo mínus 25 (pocitovo ešte menej) a dole plus 42 stupňov.
Ocenili aj luxus teplej sprchy. A teplého jedla. Pri expedícii im vypomáhala, podľa rady Petra Hámora, slanina s parmezánom a sušenou cibuľou, no po návrate domov sa nemohli dojesť.
Obed vo vysokohorských podmienkach.
Po víchrici. V takomto stave našli stan, zachránili im ho kolegovia.
V stane vo výške 5 500 m n. m.
Úchvatný pohľad. Naskytol sa pri lezení na horu.
Základný tábor pod horou Aconcagua.
Foto k článku: archív Ondreja Mateja
