Piatok, 26. február, 2021Meniny má Viktor

Zvládol najťažší zjazd. Ľudia si myslia, že keď víťazí Vlhová, musíme všetci

Martin Bendik na zjazdovke Streif. (Autor: Archív: Martin Bendik)
Juraj Berzedi|Publikované 25. jan 2021 o 18:00

Hejteri posúvajú Martina Bendika vpred.

BRATISLAVA, KITZBÜHEL. „V Kitzbühli je to boj o život,“ vyhlásil v minulosti lichtenštajnský zjazdár Marco Büchel.

„Keď som sem prišiel prvýkrát a zadíval sa na kopec, vravím si, že toto veru nikdy nedám,“ priznal Rakúšan Franz Klammer.

„Gratulujem všetkým, ktorí tento kopec zlyžovali a chcel by som im odkázať: všetci ste blázni,“ skonštatoval Švajčiar Didier Cuche.

Preteky, ktoré majú v lyžiarskom svete povesť najslávnejších, najrýchlejších a najnebezpečnejších vyhral päťkrát.

V nedeľu si prvýkrát v živote vyskúšal slávny Hahnenkamm aj slovenský lyžiar MARTIN BENDIK. „Tu sa končí zábava a začína sa lyžovanie,“ tvrdí 27-ročný pretekár.


Aké je to pustiť sa dole legendárnou zjazdovkou Streif?

Pred oficiálnym zjazdom som absolvoval dva tréningy. Pred prvým to bolo mentálne a psychicky náročné, pretože na tejto zjazdovke dosiahnete za štyri sekundy rýchlosť 80 km/h, potom letíte 40 metrov a zrazu idete rýchlosťou 110 km/h. A to všetko na totálnom ľade. Boli tam bubny a hrkalo so mnou, akoby som bol v práčke.

Mali ste strach?

Hovorí sa, že na tejto zjazdovke sa z chlapcov stávajú muži. Človek tam nájde to najlepšie zo svojej fyzickej a mentálnej stránky. A musí si siahnuť na úplné dno, aby vôbec prežil. Na Streife sa končí zábava a začína sa lyžovanie. Nič vám neodpustí, ani najmenšiu chybu. Treba byť úplne koncentrovaný a pripravený.

Nad čím rozmýšľa pretekár, ktorý stojí na štarte Hahnenkammu?

Do zjazdu som šiel posledný. Pred vami ide veľa pretekárov, ktorých sledujete v televízii. Vidíte aj nepríjemné pády. A niekedy sa psychika s vami zahráva. Na štarte sa pozeráte do hlbokej diery a kladiete si otázku: Prečo som vlastne tu.

Martin Bendik na štarte legendárneho zjazdu. (Autor: Archív: Martin Bendik)

Je náročné sa dostať na zjazd v Kitzbühli?

Prvá podmienka je, že musíte byť v zjazde vo Svetovom pohári do 150. miesta na svete. Potom sú tu národné kvóty na základe toho, koľko pretekárov má krajina v najlepšej tridsiatke. Na Slovensku nemáme v zjazde žiadneho, preto máme kvótu jeden. Najväčším problémom je samotný Kitzbühel. Každý si viackrát premyslí, či mu stojí za to, aby sa tam pustil. Je to zjazdovka zjazdoviek.

Čím je ešte výnimočná?

Ešte som nezažil tak pripravenú zjazdovku s čistým ľadom. Bolo to hokejové klzisko, len šikmo naklonené. Niektoré pasáže nie sú otvorené ani pre verejnosť. Sú to úseky, ktoré sú perfektne pripravené, ale aj jazdci tam musia byť pripravení, aby sa postavili na štart.

Mám rád pravých fanúšikov, ktorí stoja pri vás, aj keď sa nedarí. Fanúšikovia, ktorí vás budú hejtovať, na čo som tam šiel a dokonca tárajú, že za ich peniaze, pričom nepoznajú realitu, ma absolútne nezaujímajú.


Martin Bendik

Je vôbec možné sa na tréningoch pripraviť na tieto preteky?

Stále sa pripravujem na zjazdovkách v Rakúsku, Taliansku či Švajčiarsku, ale tie zjazdovky nikde nie sú tak strmé, vypreparované ľadom, aby sa vyrovnali podmienkam v Kitzbühli. Na tréningových zjazdovkách je sneh mäkký, drží, ale tam je čistý ľad. Rakúšania berú Kitzbühel prestížne, chcú všetkým ukázať, že sú to najlepšie preteky na svete. Nie je náročné sa na to pripraviť z lyžiarskeho hľadiska, skôr z mentálneho.

Neprekáže vám, že ste napokon skončili na poslednom 49. mieste?

Jazdil som tu prvýkrát a brali sme to najmä z tréningového hľadiska, aby som získal skúsenosti. Verím, že budúci rok to bude lepšie. Treba si uvedomiť, že nedostávam žiadne financie od žiadneho štátneho subjektu. Všetko si hradíme len s pomocou sponzorov a rodičov. A z tých pretekárov, ktorí boli na štarte Hahnenkammu tak asi 99,9 percent dostane zaplatené za to, že len štartujú. Bola to pre mňa výzva. 

Sú fanúšikovia, ktorí sú nadšení, že ste to zvládli, ale aj takí, ktorí sa vysmievajú z vášho výsledku. Hnevá vás to?

Zažil som zimnú olympiádu v Soči 2014, ktorá mi absolútne nevyšla. Bol som tam po operácii srdca, ktorú som absolvoval rok predtým. Už som na kritiku zvyknutý. Po tom, čo som odpísal jednému fanúšikovi na sociálnej sieti, som už nad vecou. Mám rád pravých fanúšikov, ktorí stoja pri vás, aj keď sa nedarí. Fanúšikovia, ktorí vás budú hejtovať, na čo som tam šiel a dokonca tárajú, že za ich peniaze, pričom nepoznajú realitu, ma absolútne nezaujímajú. Ale je dobré, že sa nájdu aj takí, práve oni ma posúvajú dopredu.

Veľkú fanúšikovskú podporu má na Slovensku Petra Vlhová. Aké je to byť v jej tieni?

Veľa fanúšikov sleduje len Petru, ktorá končí prvá, druhá či tretia. Ak je štvrtá, už sú sklamaní, pričom je to super výsledok. Aj keď sú hokejové majstrovstvá sveta, Slováci sú na začiatku fanúšikovia, majú zástavy na autách, ale keď sa nedarí, hneď ich dajú dole. A potom tu máme päť miliónov trénerov. Rovnaké je to aj v lyžovaní. Každý si teraz myslí, keď Petra víťazí, musíme víťaziť všetci. Keď Adam Žampa skončí v Santa Caterine dvakrát v elitnej desiatke, ľudia sa doňho obúvajú, prečo lyžuje, keď je ôsmy. Tiež to často počúvam. Je to choré.

Pomáha iným slovenským lyžiarom Vlhovej popularita?

Petra je najlepšia na svete. To, či to pomáha bratom Žampovcom alebo mne, je vo otázne. Skôr to môže pomôcť mládeži. Keď prídu sponzori, môžu podporovať Petru, ale aj mládež. Budem veľmi rád, keď sa na štart zjazdu v Kitzbüheli postaví ďalší Slovák. Najbližších desať rokov sa však taký pretekár u nás ťažko nájde.

Juraj Berzedi píše o futbale, ktorý dlhé roky hrával, hokeji, lyžovaní, atletike a vodnom slalome. Ako reportér sa zúčastnil na EURO 2016 vo futbale, aj na zimných olympijských hrách v Pjongčangu 2018. Reportérsky zachytil dianie na troch majstrovstvách sveta v hokeji (2017, 2018, 2019), pravidelne cestuje na Svetové poháre v alpskom lyžovaní a bol aj na dvoch svetových šampionátoch (2017, 2019).

Súvisiace články