Otec mal slzy na kraji. Syn legendy má za sebou premiéru vo Fortuna lige

Bežala 88. minúta, z trávnika na Štadióne Antona Malatinského schádzal Ján Vlasko. Na jeho miesto prišiel 17-ročný MAREK UJLAKY, pre ktorého to bola premiéra v najvyššej súťaži.

Moment z víkendového zápasu Fortuna ligy medzi Trnavou a Zlatými Moravcami dojal aj legendu Spartaka a bývalého reprezentanta Mareka Ujlakyho staršieho. Svojmu synovi praje podobnú kariéru ako mal on sám.

Premiéra a víťazstvo 3:0. Ako ste vnímali váš prvý štart vo Fortuna lige?

Pocity sú neopísateľné. Debut za Spartak a k tomu s kapitánskou páskou na ruke, je to pre mňa neuveriteľné. Som veľmi vďačný trénerom, že mi dali šancu. Nesmierne si to vážim a nikdy im to nezabudnem.

Hrať za svoj obľúbený tím je snom každého malého chlapca a ja som si ho splnil. Som nesmierne šťastný.

Nemali ste žiadne ligové skúsenosti, no hneď ste sa stali kapitánom. Ako sa vám dostalo takej veľkej pocty?

Tréner pred sezónou povedal, že kapitánom bude vždy Trnavčan. Je jedno, ktorý, hlavne, aby bol na trávniku.

Že by som pásku niekedy dostal ja, ani vo sne mi to nenapadlo. Som za to veľmi vďačný a budem si to pamätať dokonca života.

Nemali ste pred vstupom na trávnik trému, čo vám povedali spoluhráči a tréner?

Pred striedaním som bol dosť nervózny, ale pomohlo mi upokojenie od Martina Mikoviča, za čo som mu vďačný. Tréneri mi povedali, že si to mám užiť a hrať v pohode ako na tréningu.

Po zápase, keď sme prišli do kabíny, ma začali chalani podpichovať. Že to bude veľmi drahý štart s kapitánskou na ruke (smiech). Bral som to však s úsmevom, do kasy rád prispejem.

A ako váš prvý ligový štart vnímal otec. Legenda, ktorá za Spartak Trnava strelila skoro sto gólov?

Volal mi, že keď to videl, mal v očiach slzy. Gratuloval mi a teší sa so mnou. Som rád, že som ho potešil a dúfam, že ho ešte len poteším. Praje mi podobnú kariéru ako mal on.

Plánujete napodobniť jeho úspechy, zaväzuje vás to podávať ešte lepšie výkony?

Ja a otec sme úplne odlišné typy hráčov. On bol jeden z najlepších ofenzívnych futbalistov v Trnave, ja nastupujem v zadných radoch ako stopér.

Budem sa preto snažiť, aby som bol jedným z najlepších defenzívnych hráčov. Pretože Spartak mám v srdci od narodenia a vždy keď zaň hrám, dávam zo seba všetko.

Aké sú vaše najbližšie ciele?

Pokračovať v tom, čo robím. Tvrdo pracovať na sebe a zlepšovať sa každý dňom. Verím, že za pár rokov sa dostanem do základnej zostavy Trnavy a zostanem v nej čo najdlhšie.

O zahraničí neuvažujete?

Áno, rád by som si zahral aj tam, veľmi ma láka talianska liga. Teraz je však prioritou Spartak a potom sa uvidí.

Ako ste sa dostali k futbalu a čo rád robíte vo voľnom čase?

Asi to nebude prekvapenie, keď poviem, že som sa k nemu dostal cez ocina. Začínal som v dedinke Zeleneč rovnako ako on. Futbal sa tam stal mojim životom.

A čo sa týka záľub, keď skončí tréning a vonku je pekné počasie, chodím sa prejsť do prírody. Tiež rád počúvam hudbu a trávim čas s rodinou.

Chceli by ste po svojej premiére niečo odkázať?

Veľmi pekne ďakujem rodine, ktorá ma podporuje. Ďalej by som chcel poďakovať kamarátom, ktorí stoja pri mne a motivujú ma. A v neposlednom rade ďakujem trénerom, že mi dali šancu na tento nezabudnuteľný moment.