BARDEJOV. Dominik Lukáč pochádza z futbalovej rodiny. Otec Ľuboš počas svojej hráčskej kariéry chytal za vtedajší prvoligový BSC JAS Bardejov a na tento šport sa dali aj obaja Dominikovi bratia.
Starší Patrik pôsobil v Prešove, Lipanoch, Tepliciach, Liberci, Senici a Podbrezovej a momentálne hráva za poľskú druholigovú Elanu Toruň. Mladší Ľuboš hral v Skalici a Prešove. Obaja sú brankári, len Dominik si zvolil miesto hráča v poli a udomácnil sa na stopérskom poste.
V Maďarsku ho viedol veľký odborník
Prvé futbalové kroky robil Dominik Lukáč ako prípravkár v bardejovskom klube.
„Bardejov vždy bude pre mňa znamenať veľa. Tu som s futbalom začínal a mám aj najkrajšie spomienky. Či už na môjho prvého trénera, ale aj na kamarátov,“ začal debatu.
Lukáčovci sa presťahovali do Prešova, a tak aj bratia menili dres. Dominik pôsobil vo všetkých mládežníckych kategóriách Tatrana od žiakov až po prvoligový starší dorast.
Ako 19-ročný odišiel na hosťovanie do Trebišova a neskôr do vtedy druholigovej Hanisky. Po postupe Trebišova do druhej najvyššej súťaže sa znovu vrátil do trebišovského Slavoja.
Potom rok hrával druhú ligu v rodnom Bardejove, odtiaľ zamieril k našim južným susedom do Maďarska, konkrétne do treťoligového Cigándu.
„Keď som prišiel do mužstva, po jesennej časti bolo na poslednom miestne. Pôsobil som pod pánom trénerom Szénayom, ktorý je podľa mňa veľký futbalový odborník. V mužstve sme sa stretli viacerí Slováci a okrem Maďarov v ňom boli aj Ukrajinci či Rumuni. S komunikáciou nebol žiadny problém, keďže tréner nám všetko dôležité preložil. A na ihrisku jednoduché frázy na dirigovanie, to som sa naučil hneď. Musím povedať, že mužstvo malo svoju kvalitu a bolo postavené na skúsenejších, ale aj mladších hráčoch.“
Podmienky sa nedajú porovnať
V Maďarsku začal veľmi dobre a jemu i klubu sa spočiatku darilo. Prišli však aj horšie časy.