Kristián Kováč tak strávil záver sezóny vo Švédsku. Spoločne s Petrom Kloudom ho angažoval prvodivízny klub Orebro Vipers. Po Kanade, Česku, Maďarsku, tak odchovanec Košíc okúsil hokej v ďalšej krajine.
To, že ho v Slovane odsunuli na vedľajšiu koľaj nebral tragicky. Hneď sa totiž naskytla iná alternatíva. "Taký je hokejový život. V Slovane prišiel nový tréner, som mnou sa už nerátalo. Za pána Jaška som bol už len vo štvrtej formácii a tá bola prakticky do počtu. Dva mesiace som poriadne nehral. Potom ešte kúpili nových hráčov, tak som bol rád, že pôjdem tam, kde budem hrať. Netušil som aké to v Orebre bude. Rozhodujúce boli podmienky, no tam sme zistili, že to bola veľmi šťastná voľba," absolútne si neťažkal.
Na severe strávil necelé dva mesiace. V stopädeťsiattisícovom meste sa nehovorilo o inom ako o postupe. "Veď preto nás na záver sezóny kupovali. Orebro malo dobré mužstvo. Tak ako aj rok predtým bojovali o postup do prvej ligy, to je druhá najvyššia švédska súťaž. Ten postup nám unikol o vlások. Prvé kolo play off sme zvládli. V druhom narazili na Mariestad. Doma sme mu podľahli 1:2, hoci sme celý zápas tlačili. Súper mal možno päť poriadnych striel a dal dva góly. Na jeho ľade rozhodovalo predĺženie. Mariestad dal zlatý gól v predĺžení, vyhral 3:2 a postúpil do baráže. V našom klube zavládlo obrovské sklamanie. Orebro je bohatý klub, má aj svoju históriu, druhý rok po sebe sa však vyššie nedostali."
Orebro malo v tíme okrem dvoch Slovákov aj jedného Kanaďana a jedného Fína, ktorý do januára hrával v domácej najvyššej súťaži. "Pre nich nie sú prostriedky problémom. Hokej tam podporujú veľkí sponzori. Aj preto mali v minulej sezóne Trevora Kidda zo zámorskej NHL. Mohli si to dovoliť. Hral som už vo viacerých kluboch, krajinách, no také dobré podmienky som nemal nikde. Pritom ide vlastne o tretiu švédsku ligu. No klub i tak funguje na profesionálnej báze. O hráčov je postarané po každej stránke, vrátane ubytovania, stravy. Idú tam stavať desaťtisícovú viacúčelovú arénu, všetko tam klape, len na postup vyššie stále čakajú," mrzelo aj Tina Kováča, že sa jeho krátky pobyt vo Švédsku neskončil oslavami.
Dve stretnutia vynechal kvôli zraneniu. Odohrať ich stihol sedem. Bilancia? Tri góly a tri asistencie. "Nemôžem sa sťažovať. S Kloudom sa nám hralo v jednom útoku dobre. Až po domácej prehre s Mariestadom nás tréner rozhodil a už sme mali vedľa seba Švédov. No ani to nepomohlo, sériu o postup do baráže sme prehrali 0:2."
Kde bude pôsobiť v nasledujúcej sezóne? Vráti sa znovu do Švédska? "Je to jedna z alternatív. majiteľ klubu sa so mnou i Kloudom po sezóne rozprával. Vraj by nás v tíme privítal, lebo aj tak sa chystá prebudovať mužstvo tak, aby mu už do tretice postup neušiel. Pravda, ja som ešte na dva roky hráčom Slovana. No tam svoju budúcnosť nevidím. Do Bratislavy zháňajú nových hráčov. Ja mám dvadsaťpäť, v prvom rade potrebujem hrať. Môj agent bude jednať s pánom Krajčim, verím, že sa dohodnú. veď na čo by ma Slovan držal a platil? keď budem voľným hráčom, potom sa môžem vážne pozerať po nejakom mieste. Ani návrat do Orebra celkom nevylučujem. Cítil som sa tam veľmi dobre."
Krkolomná švédština
Odchovanec košického hokeja Kristián Kováč, ktorý z východu odišiel v priebehu sezóny 2004/2005 sa vo Švédsku rýchlo udomácnil. Len švédština mu pripadala krkolomná, za tých pár týždňov jej neprišiel na chuť. "Aj keby som tam bol desať rokov, tak sa ju nenaučím. Akoby mali v ústach horúci zemiak, aspoň mne to tak znelo. Ešte šťastie, že všetci, mladí, starí, tam hovoria po anglicky. Dokonca lepšie ako v kanadskom Quebecu. Tam angličtinu ani používať nechceli, vo francúzskej provincii ste počúvali len francúzštinu," porovnával útočník draftovaný v NHL klubom Colorado Avalanchce to, čo zažil na severe a v zámorí.
