neprišla. "Už som trošku i nervózny, ale stále verím, že zazvoní telefón a agent mi oznámi dobrú správu," povedal Ronald Petrovický (na snímke vpravo). Slovenský hokejový reprezentant nedostal po skončení minulej sezóny kvalifikačnú ponuku od Pittsburghu na nový kontrakt a od 1. júla sa stal neobmedzeným voľným hráčom. Dúfa však, že do začiatku nových zápolení a štartu prípravných kempov niečo príde. Ak nie, tak potom by presídlil do Európy s tým, že by si dal do angažmán klauzulu o uvoľnení do zámoria v prípade záujmu. Naposledy lietal za pukom na starom kontinente počas lock outu. Najprv v Žiline, odkiaľ sa presunul do Švédska a zakotvil v Brynäs IF Gävle.
Minulý ročník nedopadol pre tohto 30-ročného útočníka a brata tiež vynikajúceho hráča Róberta príliš dobre. Podrobil sa zložitej operácii bedrového kĺbu. Možno až príliš skoro chcel naskočiť na ľad a zrejme to uponáhľal. "Navyše som pociťoval aj nedôveru od trénera, ktorý preferoval skôr mladších borcov. Mňa ako tridsiatnika odsunul na vedľajšiu koľaj a vyhýbal sa môjmu nasadzovaniu zrejme i pre zdravotné problémy. Takže do Pensylvánie sa zrejme nevrátim," konštatoval smutne, ale objektívne náš legionár, ktorý svoju predošlú štatistiku 311 absolvovaných zápasov v NHL v tímoch Calgary, New York Rangers a Atlanty rozšíril iba o 31 duelov s bilanciou 3+3. "S touto produktívnosťou som sa nepriblížil k mojim najlepším dvom rokom v zámorí vo farbách Atlanty, kde som počas premiérovej sezóny zaknihoval šestnásť zásahov, v ďalšej sezóne zase osem. Škoda, že aj tam tréner začal preferovať mladších a stal som zase voľným hráčom," zaspomínal Ronald, ktorý v prestížnej lige odohral prvý zápas pred siedmimi rokmi za Calgary a prvý hetrik dosiahol v Atlante pred dvoma rokmi.
Silovo dobre disponovaný pravý útočník sa zviditeľnil v uplynulom ročníku aj tým, že knokautoval v zápase s Torontom protihráča Newburyho spôsobom (ten zostal dosť dlho ležať otrasený a neschopný pohybu), za aký by sa nemusel hanbiť ani profesionálny bitkár. "Mal som i šťastie. Nevyhľadávam takéto konflikty, ale pokiaľ súper použije päste, treba na to vhodne zareagovať. Určite sa však v lete alebo počas sezóny nevenujem špeciálne boxerskému tréningu."
Ronald dosiaľ absolvoval dva razy majstrovstvá sveta v Petrohrade 2000 bol strieborný, pred tromi rokmi v Prahe zase patril do tímu, ktorý skončil štvrtý. Pred uplynulým šampionátom v Moskve prichádzal najprv tiež do úvahy, ale napokon sa neobjavil na súpiske, hoci tučniaci vypadli z play-off. "Predtým som hovoril s trénerom Šuplerom, ale potom sa mi neozval, asi mal už dosť kvalitných hráčov." Dalo sa vycítiť isté sklamanie. "Ak hokejista pôsobí v najkvalitnejšej súťaži a nedozvie sa, či sa s ním ráta alebo nie, tak to svojím spôsobom zabolí. Čakal som, že mi niekto zavolá a povie, že som nemal veľmi vydarenú sezónu, a preto sa so mnou neráta. No už je to minulosť. Ak by však nabudúce prišla pozvánka, rozhodne budem rád, lebo reprezentácia je pre mňa veľká česť."
Prázdniny v slovenčine
Pokiaľ by Rony ako ho volajú známi zostal predsa v Európe, do úvahy pri výbere pôsobiska by bral aj to, či je v blízkosti medzinárodná škola, ktorú by navštevovali jeho deti. V jeho rodinke je to zaujímavé aj po jazykovej stránke. Manželka Ashley je Kanaďanka. "Snaží sa hovoriť i po slovensky, ale niekedy sa trošku hanbí a bojí, aby neskomolila slovíčka." Najstaršia dcérka Riannon, syn Reif, ale i ročná Ella sú vedení skôr k angličtine, ale teraz cez leto je to počas pobytu na Slovensku iné. "Decká sú celý deň s kamarátmi vonku, takže si rýchlo osvojujú slovenčinu," pripomenul Ronald Petrovický, ktorého záľubou je práca s drevom i staviteľstvo, a preto vraj nevylučuje, že raz si postaví aj vlastný dom.
