LISABON. Z novín urobil guľu a zviazal ju. „To bola naša prvá lopta, do ktorej sme kopali na pláži,“ spomína Eusébio na futbalové začiatky v rodnom Mozambiku. Jeden z najlepších futbalistov histórie sa zajtra dožíva sedemdesiatky. Narodeniny oslávi iba v kruhu rodiny. Chce sa tak lepšie zotaviť po zápale pľúc, kvôli ktorému bol v nemocnici na dvanásť dní počas vianočných sviatkov.
Mozambik bol v čase jeho detstva ešte portugalskou kolóniou. Eusébio da Silva Ferreira pochádzal z extrémne chudobnej rodiny. Syn angolského otca a mozambickej matky chodil do školy bosý.
Mal v sebe rýchlosť a výbušnosť čiernych šprintérov i techniku brazílskych driblérov. Naviac parádne strieľal. Prezývali ho Čierna perla z Mozambiku, Čierny panter, či európsky Pelé.
Z inej planéty
„Je ako osobou z inej planéty, skutočne výnimočný smrteľník," cituje DPA portugalského športového redaktora Pedra Vasca, ktorý radí Eusébia na domáci vrchol aj pred Ronalda, či Luisa Figa: „Ak dáte dohromady Figa a Ronalda, potom dostane Eusébia."
V anketách o futbalistu 20. storočia Eusébio nikdy nechýbal medzi desiatkou najlepších. Pred štadiónom Benficy Lisabon mu postavili sochu.
„Keď som odchádzal do Lisabonu, nemal som ešte sedemnásť. Zmluvu s Benficou za mňa podpísala mama," spomínala legenda svetového futbalu.
Pani Ferreirová, ktorá vychovala štyroch synov, bola sprvoti rezolútne proti. Najmladšiemu Eusébiovi zomrel otec, keď mal päť rokov. Funkcionárom Benficy privolila až po mládencových prosbách a sľube, že každý rok príde na chvíľu domov.
„Žiaľ mamička nežije. Do Mozambiku však chodím každý rok. Neviem povedať, či som Portugalčan, alebo Mozambičan. Všade hovorím - som Lisabončan."
Podlamovali sa mu nohy
Idolom Eusébia bol Alfrédo di Stefano. Finále Európskeho pohára majstrov (predchodca Ligy majstrov) v roku 1962 Benfica - Real 5:3 považujú dodnes za najlepší zápas slávnej histórie súťaže. Real vyniesol tromfy na začiatku, Puskás ľavačkou dva razy zavesil. Portugalčania vyrovnali, aby maďarský ostrostrelec v bielom madridskom drese skóroval tretí raz. Záver patril Eusébiovi. Najskôr bezpečne premenil pokutový kop, potom prudkým halfvolejom získal pre Benficu vedenie. Na posledný gól prihral Colunovi.
„Na posledný gól spomínam najradšej. Nezabudnem nikdy, mal som dvadsať, hral proti Di Stefanovi. Keď som nastupoval, od vzrušenia sa mi podlamovali nohy."
Najväčší úspech s reprezentáciou Portugalska dosiahol na MS 1966 v Anglicku, kde prispel k zisku bronzových kovov deviatimi gólmi.
Najpamätnejší zápas kariéry odohral vo štvrťfinále proti Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Portugalsko prehrávalo v 27. minúte 0:3. Útočník Benficy zobral zápas do svojich rúk či skôr nôh. Do 60. minúty obrátil skóre na 4:3, dal štyri góly.
„Futbalista sa nikdy nesmie vzdať, zápas sa končí posledným hvizdom rozhodcu," zdôraznil a pridupľoval: „Každým kúskom tela som túžil, aby sme vyhrali."
Zarmútil Československo
Eusébio gól v roku 1965 vyradil Československo práve v kvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta 1966 v Anglicku.
Portugalčan na konci prvej dvadsaťminútovky vyšprintoval do nečakaného päťdesiatmetrového sóla. Vyhol sa Weissovi, Popluhár ho tlačil zo streleckého uhla. Eusébio zahral proti logike. Vystrelil hore k bližšej žrdi. Nechytateľná strela.
„Isteže si pamätám. Ale nebolo to moje víťazstvo. Coluna, Germano, Torres, Simoes boli skvelí, na rozdiel odo mňa i skúsení. Mal som vtedy dvadsaťtri a pred československými futbalistami veľký rešpekt. Popluhár, Schrojf, Masopust, Pluskal boli pojmy. Bratislavské víťazstvo nám otvorilo dvere k najväčšiemu úspechu portugalského futbalu. Patrí do môjho topvýberu najväčších zápasov. V Anglicku sme boli tretí."
Popluhár: Bol to ťah génia
Ani Popluhár nezabudol, napokon, obaja hrali spolu vo výbere sveta proti Anglicku pri príležitosti storočnice futbalu v krajine.
„Vo Wembley sa správal, akoby medzi nás ani nepatril, taký bol skromný. Na bratislavský gól, prirodzene, nezabudnem nikdy. Už mi nezostávalo nič iné, len ho tlačiť do nemožného uhla. Bol som presvedčený, že sa zasekne alebo začne kľučkovať. Ani vo sne mi nenapadlo, že vystrelí. Ťah génia."
Svetoznámy futbalista, ktorého celé meno znie Eusébio da Silva Ferreira, dal počas svojej aktívnej kariéry neuveriteľných 745 gólov v 733 súťažných stretnutiach. Preslávil sa najmä v drese SL Benfica, ktorú doviedol na európsky trón v ročníku 1961/1962 po nezabudnuteľnom finálovom triumfe 5:3 nad Realom Madrid.
PROFIL EUSÉBIA
Celé meno: Eusébio da Silva Ferreira
Dátum narodenia: 25. januára 1942
Miesto narodenia: Lourenço Marques, Portugalská východná Afrika (dnešné Maputo, Mozambik)
Výška: 1,75 m
Post: útočník
Klubová kariéra: Sporting de Louren‡o Marques 42 zápasov/77 gólov, Benfica Lisabon 313/319, Boston Minutemen 7/2, CF Monterrey 10/1, Toronto Metros-Croatia 25/18, SC Beira-Mar 12/3, Las Vegas Quicksilvers 17/2), Uniao de Tomar 12/3, New Jersey Americans 4/5,
Reprezentácia Portugalska: 64 zápasov/41 gólov
Tímové úspechy a ocenenia: 11-násobný majster Portugalska, 5-násobný víťaz Portugalského pohára, víťaz Európskeho pohára majstrov (1961/1962), šampión severoamerickej NASL (1976), bronzový z MS 1966 v Anglicku
Individuálne ocenenia: držiteľ Zlatej lopty za rok 1965, dvakrát druhý v ankete o Európskeho futbalitu roka, držiteľ UEFA Zlatej kopačky 1968 a 1973, sedemnásobný najlepší kanonier portugalskej ligy, trikrát najlepší kanonier v európskych pohároch v rokoch 1965, 1966 a 1968, držiteľ FIFA Zlatej kopačky 1966, Bronzová lopty FIFA za výkony na MS 1966, člen najlepšej jedenástky z MS 1966, dvojnásobný Portugalský futbalista roka 1970 a 1973, Športová osobnosť roka 1996 podľa BBC.