charakteristiky slovenského útočníka Los Angeles Kings Žigmunda Pálffyho, hráča, ktorý patril ku tým, čo v máji tohto roku na MS v Göteborgu rozjasali celé Slovensko. Tridsaťročný hráč, rodák zo Skalice, ktorý okrúhle narodeniny oslávil na šampionáte (nar. 5. mája 1972), sa o zlato zo šampionátu pričinil vrcholnou mierou. Skvelými nahrávkami, z ktorých najväčšie "oči" mala asi tá, ktorá priviedla puk na hokejku Petra Bondru tesne pred koncom finálového zápasu s Ruskom či perfektným trestným strieľaním v semifinálovom dueli proti domácim Švédom. Pravý krídelník dáva o sebe vedieť i v NHL. Bodovou produktivitou v NHL sa blíži ku hranici 600 bodov, pričom už prekonal hranicu 300 asdistencií, ku rovnakému číslu v počte strelených gólov sa dostane v ešte v tejto sezóne, pravda, ak ho nepribrzdí zranenie.
Na pôsobenie Žigmunda Pálffyho sme sa pozreli netradične, očami Žigmunda Pálffyho. Akurát, že v Bratislave, na vyhlásení ankety o najlepšieho športovca Slovenska za rok 2002, sme sa na toho mladšieho pozreli spolu s tým starším. S jeho otcom, ktorý má rovnaké krstné meno.
Už malý Žigo prevyšoval rovesníkov na ľade, rodičia preto čakali, že by to v hokeji mohol niekam dotiahnuť. "V bruslení bol veľmi dobrý, bol najrýchlejší. Myslím, že sa dá povedať, že sme mu verili." Samozrejme, že Žigo vyrastal v ére, ktorá síce možno bola ku rozvoju detských talentov ústretovejšia, na rozdiel od dneška, keď hokej hrajú tí, čo na to majú - na druhej strane, dvere do NHL-ky rozhodne pre našinca otvorené neboli. Socializmus žiadal plné odovzdanie kariéry sebe, von mohli tí, čo si niečo odslúžili - Kanaďania a Američania však mali tiež prísne kritériá. Pomyslel by si Pálffy senior, že jeho syn bude hviezdou NHL? "Tak to nie! Ťažko. Myslel som, že bude hrať ligu, v tomto smere som mu veril, tak som myslel, že do tej ligy sa hádam dostane. Cestovali sme po turnajoch, všade bol najlepším strelcom. Odhadovali sme, že z neho niečo bude. Ale NHL? Na tú sme nemysleli..."
Dnes je Žigmund Pálffy najväčšou osobnosťou LA Kings. Vôbec, dal si pri jednotlivých krokoch kariéry od otca v niečom dohovoriť? "Málinko. Trochu. Všetko robil podľa seba, i teraz to tak robí. Ale musím uznať, že keď odchádzal, veľmi mladý, mal odvahu. Neovládal angličtinu, mal hendikep na tréningoch. Na nich tí tréneri tak rýchlo melú, že i dobrý angličtinár má problémy. Vtedy volával skoro každý deň. Po polnoci, ku susedovcom, my sme telefón nemali. Stále sme si dohovorili čas a išli čakať na telefonát. Nikdy sa nesťažoval, že je zle alebo čo. Mal vsugerované, že to zvládne a išiel za svojím cieľom. Je obdivuhodné, čo dokázal..."
Začiatky Pálffyho juniora v NHL boli späté s New York Islanders, v 90. rokoch podpriemerným tímom NHL, ktorý mal vyárendované dno tejto súťaže. Slovenský útočník, ktorý tu začal hrávať v sezóne 1993/94, však vynikal a v tabuľke strelcov i najproduktívnejších hráčov získaval opačné pozície ako jeho tím. Po 33 bodoch v sezóne 1994/95 prišlo 81, 80 a 82 bodov v ďalších troch sezónach. Zákonite, po sezóne 1998/99 prišiel presun do bohatšieho tímu, LA Kings. A tak Pálffyovci - rodičia fandia kráľom. A samozrejme synovi, aj keď, ako priznáva jeho otec, nie vždy rozumejú dianiu na ľade NHL. "Tu bol najlepším strelcom, čakali sa od neho góly a on ich dával. Ale tam? Ja tomu niekedy nerozumím. No fakt nevím. Tam od neho nevyžadujú len to, čo tu. Tam ho tréner zaťaží takými úlohami... Koľkokrát sme videli zápas, v ktorom Žigo nič moc nehral, ani gól nedal a najviac ho tréner chválil. Ja nevím, obyčajný smrteľník tej NHL aj tak nerozumí," hovorí Žigmund Pálffy st., ktorý počas návštevy USA nikdy nevynechá ani tréningy LA Kings, nieto ich zápas. Naposledy však bol pri zámorskom hokeji v play off posledného ročníka, pri zápasoch medzi LA a Coloradom. Ináč, rodičia útočníka Kings za synom zvyčajne vycestujú na také tri týždne. Po zápase si potom otec a syn sadnú, rozoberanie zápasu sa neraz pretiahne i do polnoci...
Aký pocit zažíva otec, keď sa jeho syn pred jeho očami stáva majstrom sveta? "My sme v Göteborgu boli. Chlapci si to zaslúžili, aj keď to bolo nie za päť, ale za minútu dvanásť. My máme dobrých hokejistov, výborných, len sme sa dlho nevedeli v tem svete presadiť. Dá sa tak povedať, nie? Termínovo to však nešlo dohromady, niekedy nemáme tých lepších poruke. Ale tieto majstrovstvá nám vyšli. A to si seberte, ešte nám chýbali dve päťky. Hossa, Demitra, Gáborík... Dve päťky by z teho boli. A ten pocit?," predsa si Žigmund Pálffy st. spomenie na našu otázku. "Bol skvelý."
Aj pri televíznej obrazovke ste si mohli všimnúť, že Žigmund Pálffy bol po návrate z MS na bratislavských oslavách poriadne rozjarený. Presnejšie, Žigo mal "hrknuté". Čo na to otec? "Oni nepili celú dobu. Ja som až bol prekvapený, v noci po finále sme tam mali obrovskú recepciu, prichystanú pre majstrov. Boli sme tam do tretej-štvrtej v noci. A nič. Až potom v lietadle. Tam sa pilo šampanské. A čo, však nič. Všetci mali vypité, tuším len dvaja nie, Bondra a Šatan. Ale kde si tak vypil Žigo, to ja ani nevím. To bolo z ničoho nič. Najprv boli na chodbe, potom išli za pilotom, tam kecali a kecali. Ale ja nevím, kde to tak... Však ja som s ním bol celú dobu, i Zorka tam bola... Ale s Jožim Stümpelom sedel asi dvadsať minút, tak to bolo asi tam... Ale ja som ho za nič nekarhal, veď nám spravil veľkú radosť." Keď sa už spomenula Zora Czoborová. Potencionálna nevesta potencionálnym svokrom vyhovuje? "Nám áno. Či jemu, to neviem," smeje sa Žigmund Pálffy st. "Ale vážne, myslím, že je to dobré. Že im to spolu ide..."
