Kratochvílová v Mníchove štartovať nechcela, jej rekord trvá dodnes

BRATISLAVA. „V roku 1983 som si myslela, že mníchovský výkon vydrží tak jeden rok. Ako však pribúdali mítingy, začala som tušiť - bude to dlho,“ spomínala rekordérka v deň, keď sa jej výkon z „obyčajného“ mítingu stal najstarším rekordom zo všetkých.

Zo strediska ju vyhodili

Bolo to 14. októbra 2008. V dlhovekosti vtedy Češka o deň preskočila dĺžku rekordu diaľkara Jesseho Owensa 813 centimetrov. Američan ho držal od 25. mája 1935 do 12. augusta 1960. Kratochvílová (61 r.) zabehla rekord 26. júla 1983 a trvá dodnes.

V živote atlétky z dedinky pri Čáslavi s rozprávkovým menom Golčův Jeníkov nič nebola náhoda, všetko si vydrela. Po pražských ME 1978 ju napríklad vyhodili z vysokoškolského strediska vrcholového športu.

Aspoň raz – šťastná zhoda

Rekord bol jediným prípadom súhry šťastných okolností. Pravda, zabehnúť ho musela.

Po sústredení pred MS 1983 zabehla národný rekord na obľúbenej štyristometrovej trati 48,45 s. Nepríjemne ju pichlo v stehennom svale. Bežkyňa mala vo vrecku pozvánku na míting do Mníchova. Chcela bežať dvojstovku.

„Pomyslela som si - odvolám účasť. Ale Olympijský štadión v Mníchove som videla na obrázku. Športovec zo socialistického tábora nedostával takých pozvánok veľa. Išla som, ale rozhodla som sa pre osemstovku. Pri nej svaly tak netrpia ako pri šprintoch. Aspoň si trochu zabehám, povedala som si,“ hovorila pre SME pred štyrmi rokmi v Čáslavi.

Jarmila sa prebehla v novom svetovom rekorde. Bola to jej prvá osemstovka na medzinárodnej scéne. Tretia vôbec. Usmiala sa. „Bez šťastnej náhody, pre mňa prvej po pätnástich rokoch, športovca veľký úspech obíde.“

((piano))

Svet neveril

Kratochvílová nevedela, že preteky majú „zajačiu“ inscenáciu, aby jedna z pretekárok utvorila národný rekord. Ozlomkrky bežala za vodičkami. „Zrazu som zostala sama a vládala som. Tréner z tribúny reval . Vydrž, vydrž. Rekord prekvapil jeho, mňa, celý štadión. Keď tréner telefonoval domov výsledok, v agentúre si mysleli, že si z nich strieľa. Overovali si údaj. Takže tomu neveril vlastne celý svet.“

Kratochvílová o necelé dva týždne vyhrala na prvých majstrovstvách sveta v atletike - Helsinki 1983, behy na 400 i 800 metrov.

Na štvorstovke utvorila ďalší svetový rekord - 47,99 s. Kombináciu týchto dvoch behov vyhrala v histórii na veľkom podujatí iba ona a legendárny kubánsky bežec Alberto Juantorena na OH 1976 v Montreale. Na konci roka vyhlásili Češku za najlepšieho svetového športovca roka 1983.

Nikto toľko netrénoval

Kratochvílová čelila iks podozreniam, že dopovala. Odpovedala iba raz, viac odmietala. Bolo to dávno pred našou návštevou. Rešpektovali sme rozhodnutie. Pointu však zopakovala: „Pripravovala som sa v Čáslavi, ďaleko od centier vrcholového športu. Lekárov som mala tiež z tohto mesta. Nikdy za mnou neprišli športoví či stranícki funkcionári s tým, že ma zaradili do nejakého programu, v rámci ktorého sa brali nedovolené látky.“

Tréner Miroslav Kváč bol známy svojimi originálnymi tréningovými metódami. Objavil Jarmilu cez plot čáslavského štadióna ako osamelá trénuje. Práve ju vyhodili z pražského strediska. Jeho dávnejšie po roku 1968 z armády. „Zdravý typ dievčaťa z dediny, bude z nej niečo,“ povedal si, hoci už mala 27.

„Brala iba povolené látky, vitamíny. Na prvý laický pohľad to mohlo vyzerať, akoby brala anaboliká,“ vysvetľoval.

„Absolvovali sme neuveriteľne veľa tréningov zameraných na rozvoj sily. Jarka nadvíhala tony železa. Každé predpoludnie behala 18 x 300 metrov. Behala cez misky plné vody, vo vojenskej maske a v desaťkilogramovej veste,“ rozpráva tréner v Jarmilinej biografii.

Jarmila Kratochvílová stále pripravuje mládež. Zadarmo. Žije z invalidného dôchodku 12­tisíc českých korún. Invalidita nie je dôsledkom športu. Pred dvoma rokmi ju nešetrne zrazili, mala ťažký úraz panvy.

Trénerstvo neuživí

Ľutuje, že sa trénerstvom nedá uživiť, bez atletiky však žiť nedokáže. Už je menej striktná v odpovediach na otázky o dopingu.

„Myslím si, že polovica sveta proti nemu bojuje a druhá s ním koketuje. Som si istá, že s dnešnými metódami by som svetový rekord nemala. Pretekali sme v iných časoch,“ povedala pre iDnes.cz.

„Nemali sme mítingy za veľké peniaze týždeň čo týždeň. Ale nemôžete iba pretekať, musíte aj trénovať. My sme takmer nechodili na súťaže. Nebolo ich veľa. Navyše, takmer nikam nás nepúšťali,“ povedala pre ten istý portál.