Ako pretekár sa zúčastnil na dvoch olympiádach, piatich svetových šampionátoch a siedmich majstrovstvách Európy. Jeho najlepším výsledkom bolo štvrté miesto na ME v roku 2017 v Ostrave, k čomu mu dopomohla aj menej príjemná skúsenosť z Bratislavy.
Bývalý belgický krasokorčuliar JORIK HENDRICKX sa ako tréner venuje najmä svojej sestre Loene, ale spolupracoval aj s Adamom Hagarom na niekoľkých choreografiách.
V týchto dňoch je v Bratislave na pozvanie Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu ako tréner na reprezentačnom kempe.
Pri tejto príležitosti si ochotne našiel čas na rozhovor, v ktorom rozoberal súčasný stav slovenského krasokorčuľovania, potenciál Adama Hagaru, ale aj vlastné pretekárske skúsenosti z Bratislavy.
Čomu sa venujete na tréningoch počas reprezentačného kempu?
Bol som pozvaný ako hosťujúci tréner a dostal som voľnú ruku. Samozrejme, s pani Kateřinou Kamberskou (technická špecialistka ISU - pozn. red.) sme sa dohodli na plánoch. Ona sa zameriava na nové pravidlá, piruety a technické detaily, kým ja by som chcel priniesť korčuliarske schopnosti, ľahkosť, prácu s hranami.
Jeden tréning denne venujeme len korčuľovaniu, aby aj pretekári chápali, že to je veľmi dôležité, nie iba skoky a skoky. Chcem sa podeliť o svoje skúsenosti, ktoré som získal ako tréner a predtým ako pretekár. Zatiaľ sa mi tu veľmi páči.
VIDEO: Reprezentačný kemp krasokorčuliarov
Na kempe pracujete s tromi skupinami, nielen s pretekármi s medzinárodnými skúsenosťami, ale aj s mladými talentmi, deťmi. Ako sa vám pozdáva úroveň slovenského korčuľovania?
Vnímal som výsledky slovenských pretekárov na medzinárodnej scéne. Je veľmi príjemné pracovať s nimi, sú otvorení, chcú sa učiť.
Veľmi ma bavia aj dve ďalšie skupiny, v tej strednej je nová generácia juniorov, kým v tej ďalšej sú najmenšie talenty.
Robili sme aj nejaké kreatívne cvičenia s rozhodkyňou Andreou Simančíkovou, a bolo super, že boli otvorení aj týmto nápadom. V období puberty totiž korčuliari sú často trochu hanbliví a nechcú robiť takéto hravé cvičenia. Potešilo ma, že tu sa do toho všetci zapojili s veľkou kreativitou.
Adama Hagaru poznáte aj bližšie, keďže ste mu v uplynulých rokoch robili choreografie. Aké to je pracovať s ním teraz trochu v inej pozícii?
Keď skladáte jazdu, sústredíte sa na silné stránky, ktoré pretekár má a samozrejme stále sa chcete zlepšovať.
Na tomto kempe je to trochu iné, celý týždeň môžeme pracovať na krokoch, na rýchlosti a na iných technických aspektoch. Pozrieme sa na to, ako môžeme zlepšiť prechodné prvky pred skokmi a po nich.
Adam je veľmi zábavný chalan, je radosť s ním pracovať, je veľmi otvorený a úctivý, takže vždy sa teším na spoločnú prácu.
Ako vnímate jeho výsledky v uplynulej sezóne?
Slovensko je menšia krajina, ale Adam v uplynulých rokoch dosiahol výborné výsledky a otvoril cestu aj novej generácii.
Olympijská sezóna je pre športovca veľmi náročná. Myslím si, že Adam môže byť hrdý na to, čo dokázal počas celej sezóny. Nie je ľahké byť stále v top forme, zo súťaže na súťaž vydať zo seba maximum.
Adam uzavrel sezónu vynikajúcim pätnástym miestom na majstrovstvách sveta v Prahe. Z trénerského pohľadu ako hodnotíte jeho rozhodnutie nezaradiť štvoritý skok do jázd na svetovom šampionáte?
Nepoznám celý príbeh a všetky okolnosti, ale myslím si, že ak pretekár a jeho tréneri usúdia, že bude lepšie ísť bez štvoritého skoku, tak to je správne rozhodnutie.
Musíte chrániť pretekára a pracovať s tým, čoho je schopný v tej danej chvíli. Olympijská sezóna je veľmi náročná, na jej konci je už človek unavený.
Adam v Prahe aj bez štvoritého skoku podal skvelý výkon a takto sa mohol viac sústrediť na umeleckú stránku.
V závere sezóny sa Adam vrátil k svojmu slávnemu krátkemu programu na pieseň Another Love, keďže mu sedel viac ako jazda na hudbu Bruna Marsa. Obe jazdy ste mu skladali vy, ako ste ich vnímali?
Keď prišiel s nápadom jazdiť na Bruna Marsa, povedal som si, prečo nie, je to nezvyčajné, funky, niečo, čo by som na prvý pohľad nespojil práve s Adamom. Bola to výzva, keďže je to trochu tanečne ladená jazda s rýchlymi pohybmi.
Adam bol veľmi otvorený, keď sme tú jazdu skladali, ale Another Love a dlhé línie mu sedeli viac. Myslím si však, že pre každého korčuliara je dobré, ak objavuje rôzne štýly.
V Prahe sa Adam rozlúčil so svojou voľnou jazdou na motívy Jamesa Bonda. Aj v tomto prípade ste boli choreografom a bola to veľmi prepracovaná jazda, kde pohyby boli v dokonalom súlade s dramatickou hudbou. Ako vznikala?
Adam vždy má veľa nápadov a návrhov. Prišiel s dramatickou časťou hudby a ja som vravel, že musíme do tej jazdy dať aj niečo iné, nemôže to byť stále len tá epická hudba.
Preto sme do nej pridali klavír pre krokovú pasáž. To ukázalo aj jeho všestrannosť.
Myslím si, že keď sme skladali tú jazdu, tak mala ešte viac korenia, ale samozrejme, ak pretekár sa musí sústrediť na ťažké prvky, napríklad na štvoritý skok, tak treba spraviť nejaké kompromisy.
Aký potenciál vidíte v Hagarovi?
Je super, že už má jeden štvoritý skok, možno čoskoro pridá aj ďalší. Čo sa týka korčuľovania, musí na seba tlačiť ešte viac, aby sa dostal zo svojej ulity.
Myslím si, že ešte stále musíme zistiť, kto je Adam, je tam ešte veľa objavovania v mnohých smeroch.
Hlavné je, že miluje korčuľovanie, baví ho to. Ak mu to ostane, je pred ním svetlá budúcnosť.
Čo hovoríte na Lukáša Václavíka, ktorý v budúcej sezóne bude už tiež súťažiť medzi seniormi?
Podľa tých pár dní, čo som s ním pracoval, je tiež veľmi usilovný a otvorený a tiež do toho dáva všetko.
Všimol som si ho pred dvomi rokmi, keď sa presadil na juniorských Grand Prix. Vidím, že pracuje veľmi tvrdo a verím, že sa môže stále zlepšovať. Aj on má veľmi sľubnú budúcnosť.
Na kempe pracujete aj s nádejnými juniorkami. Aký je váš názor na Alicu a Olíviu Lengyelové?
Prvý deň, keď sme začali s korčuliarskymi schopnosťami, som cítil, že boli veľmi hladné po skokoch, takže to bolo dosť vtipné. Sú veľmi talentované.
Opakujem sa, ale aj u nich vidím, že chcú a vedia tvrdo pracovať a toto vidím u mnohých účastníkov kempu. Vnútorná motivácia je veľmi dôležitá, lebo tento šport je aj o vášni a o láske k športu.
Celkovo ma prekvapilo, že na Slovensku je veľa talentovaných krasokorčuliarov a krasokorčuliarok, nielen tí, ktorých som mal možnosť vidieť na medzinárodných pretekoch.
V roku 2016 ste súťažili v Bratislave na majstrovstvách Európy, kde ste obsadili 9. miesto. Ako spomínate na tie preteky?
Pamätám si, že voľná jazda sa mi veľmi nevydarila. Bol to prvý európsky šampionát, na ktorom som cítil tlak.
Mal som predtým výborné výsledky, vyhral som NRW Trophy v Dortmunde pred Denisom Tenom a Sergejom Voronovom. Zrazu som bol medzi najlepšími a vnímal som tlak.
V Bratislave zajazdil Florent Amodio životnú voľnú jazdu, celý štadión bol v extáze a pre mňa to znamenalo ešte väčší tlak. Bol som neskutočne vydesený. Jazdil som na hudbu z filmu Titanic, no a vtedy to bolo naozaj potápajúca sa loď.
Aj keď mi tá jazda nevyšla a nebola to príjemná spomienka, bola to užitočná skúsenosť.
Odvtedy som začal pracovať aj na mentálnej odolnosti, aby som sa nezosypal v takýchto situáciách. Musel som sa naučiť, že to, čo robia ostatní, vôbec nesúvisí s tým, ako zajazdím ja. V ďalších rokoch som sa už snažil využiť tú energiu z tribún, aby som podal lepší výkon.
Vaša sestra Loena skončila na ZOH v Miláne na 14. mieste, ale v krátkom programe podala parádny výkon a korčuľovala s takou radosťou, ako už dávno nie. Ako ste prežívali jej tretiu olympiádu?
Olympijská cesta nám priniesla viac radosti ako samotná olympiáda. Umiestnenie aj výkon mohli byť lepšie, najmä ak berieme do úvahy, že Loena v minulých rokoch bojovala o tie najvyššie priečky. Musela však vynechať jednu celú sezónu a podstúpila operáciu.
Boli to preteky s časom, aby bola pripravená na olympijskú kvalifikáciu v Číne, ktorá sa konala v septembri minulého roka. V Pekingu sme však dostali obrovskú odmenu v podobe emócií – zajazdila veľmi dobre, vrátila sa po zranení a vybojovala si olympijskú miestenku. Veľmi nás potešilo, že dokázala, že stále môže patriť k najlepším.
Letná príprava bola veľmi dobrá, Loena bola zdravá, pracovalo sa nám super. Po pretekoch v Číne sme mali menšie problémy, komplikovala sa aj situácia ohľadne autorských práv hudby.
Bola to výzva, ale už samotný fakt, že Loena sa dostala na svoju tretiu olympiádu, je obrovská vec. Bola to nádherná skúsenosť a som rád, že sme ju zažili spolu.
Aké to je byť zároveň bratom aj trénerom?
Prvé roky, keď som sa stal jej hlavným trénerom, to bolo celkom ľahké. Mali sme prísne pravidlá, trošku som si držal aj odstup. Povedal som jej, pozri, celý život môžem byť tvojím bratom, ale teraz som tvoj tréner.
Najťažšie boli chvíle, keď Loena mala nejaké súkromné problémy. Vtedy bolo ťažké oddeliť prácu a rodinu a dve rôzne roly trénera a brata.
Minulú sezónu som sa snažil len užívať si spoločnú cestu, a podporovať Loenu ako tréner aj ako brat.
Kľúčom je vzájomný rešpekt, byť otvorený a počúvať jeden druhého. Tiež som sa to musel naučiť. Športovec musí byť ochotný akceptovať spätnú väzbu, ale to nikdy nebol problém s Loenou. Vždy počúvala moje postrehy a rešpektovala moju oddanosť tejto práci.
Môžete už niečo prezradiť o tom, či bude Loena pokračovať v pretekárskej kariére, alebo bola to jej posledná sezóna?
Zatiaľ sa nerozhodla, potrebuje trochu času, aby si vyhodnotila toto obdobie a či chce pokračovať, alebo sa rozhodne pre inú cestu.
Medzinárodná korčuliarska únia od budúcej sezóny plánuje niekoľko výrazných zmien v pravidlách – vo voľnej jazde bude o skok menej a jedna pirueta bude takzvaná choreografická. Ako sa vám pozdávajú tieto zmeny?
Čím dlhšie som trénerom, tým viac si uvedomujem, že krasokorčuľovanie je šport, ale zároveň aj umenie a je náročné nájsť zlatú cestu, keď sa to dá relatívne ľahko bodovať a stále je to zábavné pre divákov.
Myslím si, že tým, že bude v jazde o skok menej, sa vytvorí viac priestoru pre choreografiu.
Pravidlá o choreografickej piruete stále nie sú úplne presne definované. Myslím si, že keď už budú nejaké konkrétne príklady, až vtedy vysvitne, ako to môže ovplyvniť celkový dojem z jazdy a či to bude naozaj spestrením. Sám som veľmi zvedavý, akým smerom to pôjde.
