BRATISLAVA. Dosiahol najlepší výsledok v kategórii mužov v ére samostatnosti.
Krasokorčuliar Adam Hagara skončil na majstrovstvách sveta v Bostone na 16. priečke a vybojoval olympijskú miestenku. Na svetovom šampionáte zajazdil dva čisté programy, bez najmenšieho zaváhania.
Jeho výkony sú veľkým prísľubom do budúcnosti a zaujali aj v zahraničí. Fanúšikovia z celého sveta vyzdvihujú vyrovnanosť mladého Slováka, kvalitu predvedených prvkov, skvelé prechody do a zo skokov a výbornú skokanskú techniku.
18-ročný krasokorčuliar sa v pondelok vrátil zo Spojených štátov a hneď jeho prvá cesta viedla na stretnutie s novinármi.
Prileteli ste domov aj s olympijskou miestenkou vo vrecku. Aká bola cesta k splneniu tohto cieľa?
Podarilo sa mi dosiahnuť to, čo som plánoval celú túto sezónu. Som rád, že všetko vyšlo.
Môj cieľ bol odmalička dostať sa na olympiádu a teraz je to už veľmi blízko. Miestenka je pre krajinu, ale urobím všetko pre to, aby som sa tam dostal.
Cesta to bola ťažká, ale určite zvládnuteľná. Som veľmi vďačný, že to takto prebehlo.
Pred krátkym programom som sa sústredil na to, aby som zajazdil čisto a vedel som, že ak to tak bude, tak sa dostanem do voľných jázd. O to mi išlo.
VIDEO: Adam Hagara po návrate z MS v Bostone
Po krátkom programe ste boli na 18. mieste, vo voľnej ste sa ešte posunuli o dve priečky vyššie. Ako to hodnotíte?
Som veľmi spokojný. Cítil som sa veľmi pripravený, vedel som, s čím tam idem a veril som si.
Išiel som čisto, nič menej som od seba neočakával. Snažil som sa ísť naplno a nevzdával som sa.
Tento výsledok pre mňa znamená veľmi veľa. Pred štyrmi rokmi som si nevedel predstaviť, že budem šestnásty na majstrovstvách sveta seniorov. Budem na sebe naďalej pracovať a dúfam, že sa dostanem na čo najvyššie pozície.
Vnímali ste väčší tlak na pretekoch, keďže išlo o olympijskú miestenku?
Trochu, pred jazdou. Pred krátkym programom som vedel, čo viem a vedel som, že to zajazdím čisto. Bol som si istý.
Pred šampionátom ste zvažovali, či zaradiť štvoritý skok do jazdy. Napokon ste ho tam nedali. Ako sa zrodilo toto rozhodnutie?
Chceli sme ho vyskúšať, ale nakoniec sme sa rozhodli, že ho nepôjdeme. Myslím, že to bolo dobré rozhodnutie.
Je to o celej tej jazde a ak náhodou by som spadol, neviem, čo by som spravil ďalej.
Na tréningoch sa mi stalo, že spadol som štvoritý tulup a potom som vyskákal všetko ostatné. Ale boli aj tréningy, keď som spadol štvorák, a potom som spadol aj po axli, aj po kombinácii flip-tulup… Nie je to také jednoduché, za tie tri týždne po majstrovstvách sveta juniorov som to nestihol tak zapracovať, keďže som mal medzitým ešte aj písomné maturity.
Teraz však mám veľa času a budem pracovať hlavne na štvoritých skokoch. Chcel by som nacvičiť tulup a salchow. Myslím si, že mám šancu ovládať obidva štvorité skoky už budúcu sezónu.
Ako sa vám súťažilo v hale TD Garden pred 14 tisíc divákmi?
Diváci podporili všetkých krasokorčuliarov a bola tam asi najlepšia atmosféra, čo som zažil na svetových šampionátoch.
Videli ste niečo aj z mesta?
V noci po voľnej jazde som sa pozrel do mesta, možno na dve budovy… A potom som išiel spať. Inak som nestihol nič. Videl som zimný štadión. Ten je pekný.
Váš tréner Vladimír Dvojnikov povedal, že dostal veľmi dobré reakcie na vašu jazdu aj od predstaviteľov iných krajín. Aj vy ste počuli nejakú spätnú väzbu na vaše výkony?
Zatiaľ nie, ale tak spravil som si vlastný feedback a ten je, že som so sebou spokojný.
Tréner naznačil, že sa vám rysuje pozvánka na japonské preteky Grand Prix.
Ešte to nie je oficiálne, ale prišla za nami jedna z organizátoriek NHK Trophy v Japonsku, že majú o mňa záujem.
Dostal som od nich pozvánku už minulý rok, ale vybral som si juniorskú Grand Prix. Tak som nevedel, či ma tento rok budú znova chcieť, ale vyzerá to tak, že áno.
Povedala, že mám v Japonsku veľkú fanúšikovskú základňu a radi by ma tam videli. Ak to vyjde, určite sa tam budem veľmi tešiť, keďže je to jedno z tých najlepších podujatí Grand Prix.
VIDEO: Tréner Vladimir Dvojnikov po návrate z MS
Predchádzajúce štyri sezóny ste chodili na juniorské i seniorské podujatia, od budúcej sezóny budete súťažiť už len medzi seniormi. Máte už nejaký plán, na ktorých pretekoch chcete štartovať?
Určite začnem neskôr, v junioroch sa sezóna začala už koncom augusta. Možno teraz po sústredeniach budem mať trochu voľna.
Je možné, že Memoriál Ondreja Nepelu bude moja prvá súťaž, ten sa koná koncom septembra, a potom pôjdem naplno až do konca sezóny.
V novej sezóne budete mať nový krátky program. Ako si vyberáte hudbu?
Vždy okolo toho bývajú hádky, týždenné, dvojtýždenné. Všetci sa snažíme nájsť hudbu a nikto nesúhlasí s ničím.
Dúfam, že tento rok to pôjde trochu ľahšie ako inokedy. Dohadujeme sa ja, moja sestra ako trénerka, niekedy aj rodičia…
Ale snažím sa vybrať takú hudbu, ktorá bude vyhovovať mne aj trénerovi a aby sa na to dalo pozerať.
Pri skladbe jazdy pôjdeme zase za Jorikom Hendrickxom ako aj v minulosti, lebo dobre sa mi s ním pracuje.
V Bostone ste pre anglicky hovoriacich novinárov vraveli, že zatiaľ ste vždy mali také smutné texty v krátkom programe a radi by ste si tentoraz vybrali niečo veselšie. Máte už nejaký nápad?
Závisí to aj od mojej aktuálnej nálady. Možno nakoniec to bude zase niečo smutnejšie. Musí to však byť niečo, na čo sa dobre jazdí a čo mi je osobné.
Už viete, kedy budete skladať novú jazdu?
Do Belgicka by som mal ísť v polovici mája, ešte pred ústnymi maturitami. Teším sa tam, mám veľmi rád skladanie novej jazdy.
Aké povinnosti vás ešte čakajú v škole?
Maturity aj prijímačky na vysokú školu… Uvidíme, ako to pôjde, ale nejako to dám dokopy.
Maturujem z matematiky, slovenčiny, angličtiny a z informatiky. Aj na vysokej škole by som chcel študovať informatiku.
Majstrovstvá sveta vyhral Američan Ilia Malinin, ktorý vo voľnej jazde skočil šesť rôznych štvoritých skokov. Inšpiruje vás?
Celkovo z pretekov si beriem motiváciu. Strašne ma to namotivovalo ísť do štvoritých skokov. Chcel by som sa dostať medzi najlepších, do tej špičky. Je to najväčší cieľ môjho života.
Ale nechcel by som ísť smerom ako Malinin. Krasokorčuľovanie má byť podľa mňa kombinácia korčuľovania aj skokov.
Momentálne je jedným z mojich najväčších vzorov Junhwan Cha z Kórey. Tentoraz síce tiež skočil vranu v jazde, teda jednoduchý skok namiesto štvoritého, ale pred dvoma rokmi v Saitame na majstrovstvách sveta získal striebro s dvomi štvoritými skokmi vo voľnej jazde a dostal 290 bodov. Chcel by som byť ako on.
Alebo aj Juzuru Hanju – mal tri štvorité skoky v jazdách, ale pravidelne dostával cez 300 bodov. Chcel by som ísť tým smerom.
Je oveľa ťažšie naučiť sa štvoritý skok ako trojitý axel, ktorý ovládate naozaj skvostne?
Práveže nie. Je to to isté: musíte skákať, skákať, skákať, aj keď padáte a padáte.
Hlavné je neskákať vrany na tréningoch, teda jednoduché a dvojité skoky namiesto štvoritého.
Musíte zakaždým ísť do toho. Postupne sa to hlava naučí a už to začne byť automatické. Hlavné je sa nevzdávať a pracovať na tom až kým to nepôjde.
Padáte často pri štvoritom skoku?
Keď sa začínate učiť ten skok, tak sú to väčšinou zlé pády. Ale hlava aj telo sa učí, ako do toho ísť. Určite je tam nejaká technika, tréner vám vie dopomôcť, ale všetko nakoniec ostane na vás. Musíte do toho ísť a nemôžete sa nechať zlomiť.
Ako sa nebáť toho skoku a ísť doňho aj po tretí raz, ak ste už predtým dvakrát tvrdo padli?
Je to zložité, ale je to o tom: prekonať sa. Ísť do toho aj keď viete, že možno sa zabijete. Ja sa snažím vždy myslieť len na rotáciu, nemyslím na výjazd, len na to, že som vo vzduchu. To mi pomáha.
Koľko voľna budete mať po šampionáte?
Štyri dni. Ale musím sa priznať, že vždy keď prídem domov po súťaži, tak mám pocit, že sa nudím. Súťaž mi totiž spraví rozvrh, stále tam niečo robím a doma sa potom cítim, že nemám čo robiť celý deň. Potom strašne chcem ísť na ľad, ale mám to zakázané, lebo musím mať ešte voľno…
Už by ste najradšej šli na ľad?
Určite, už dnes. Hoci neviem, ako by to dopadlo, keďže dva dni som nespal poriadne.
Vítajú vás v škole potleskom, keď sa vrátite z úspešných pretekov?
Nie, dúfam, že ma privítajú normálne. Snažím sa nebyť nejaký špeciálny. Učitelia mi zvyknú zagratulovať a ja im ďakujem, že ma podporujú a pomáhajú so školou.
Viackrát ste už povedali, že podľa vás nezáleží na tom, kde človek trénuje, ale iba na tom, ako. Ste dôkazom toho, že aj z malej krajiny sa dá dostať vysoko. Čo je teda dôležité?
Dve najdôležitejšie veci sú prístup a motivácia. Hlavné je sa nevzdávať, veriť svojim snom a ísť za tým, čo chcete. Aj keď vás ľudia celý život podceňujú, pracovať na sebe, a snažiť sa im dokázať, že ste lepší, ako si myslia.
