V dobe, keď krasokorčuliarky často končia po jednom olympijskom cykle, jej kariéra trvala štrnásť rokov.
Je deväťnásobnou majsterkou Česka, zúčastnila sa na deviatich majstrovstvách Európy a na desiatich majstrovstvách sveta.
Vo veku 26 rokov si splnila sen o olympijskej účasti, v roku 2022 v Pekingu skončila na 19. mieste a ďalšiu motiváciu jej dodal pripravovaný svetový šampionát v Prahe.
Na tom sa nakoniec predstavila v novej role: ako reportérka Českej televízie.
Kariéru symbolicky uzavrela na exhibícii, ale s úsmevom hovorí, že nové pravidlá v budúcej sezóne ho lákajú.
30-ročná krasokorčuliarka ELIŠKA BŘEZINOVÁ vystupovala v stredu v Bratislave na exhibícii klubu Jumping Joe a pri tejto príležitosti v rozhovore pre Sportnet hovorila o svojej bohatej kariére.
Nedávno ste oficiálne ukončili kariéru. Cítite sa už ako krasokorčuliarka na dôchodku, alebo ešte to nemáte celkom spracované?
Ešte som si asi neuvedomovala, čo ďalej, lebo je koniec sezóny a toto obdobie je vždy pokojnejšie. V celom našom svete sa nič nedeje, je to obdobie bez súťaží, takže asi to ešte úplne nevnímam.
No akonáhle sa tá sezóna rozbehne po lete, tak príde ten moment, keď si poviem: „No a ja kedy pôjdem na preteky?“
Už ste pevne rozhodnutá, že toto je koniec?
Trochu ma lákajú nové pravidlá. Povedala som si, že možno by som skúsila jednu súťaž, akoby zo zábavy. Ani nie medzinárodnú, len možno nejaké preteky doma.
Uvidíme, či to bude vôbec možné, pretože od majstrovstiev sveta som mesiac nestála na ľade, až tento týždeň pred exhibíciou v Bratislave.
Určite si rada takto zajazdím a zaskáčem, aby som mohla ísť minimálne na nejaké exhibície. Aj na exhibícii by predsa mali byť tie skoky, nie je to len o korčuľovaní.
VIDEO: Voľná jazda Elišky Březinovej na NRW Trophy 2025
Pripravované nové pravidlá väčšina pretekárov zatiaľ skôr kritizovala. Čo vás na nich láka?
Doteraz to bolo stále to isté. Celú moju kariéru, kým som súťažila medzi seniorkami, sa nezmenilo vôbec nič.
Sedem skokov, tri piruety, kroková pasáž a choreo sekvencia. Toto bola voľná jazda.
Teraz zrazu bude o skok menej aj o piruetu menej, ktorá bude nahradená choreo piruetou, čo si myslím, že pre niektorých pretekárov bude tvrdý oriešok.
A síce bude o skok menej, ale mení sa aj pravidlo opakovania skokov, čo bude veľmi zaujímavé, lebo mi to príde, že keď človek neovláda všetky trojité skoky, tak tú jazdu skoro ani neposkladá.
Je to podľa vás dobrý smer?
To ťažko povedať. To sa ukáže asi až po ďalšej sezóne, či to bol správny krok alebo nie.
Mne sa páči najmä to, že zrazu je tam zmena a uvidíme, čo to prinesie.
Pred mesiacom sa konal svetový šampionát v Prahe, na ktorom ste neboli ako pretekárka, ale vystupovali ste na exhibícii. Ako ste to prežívali? Nebol to trochu trpký pocit, že ste nesúťažili?
Je fakt, že na exhibícii bola plná hala a vedela som to, ale keďže bola tma, na ľade som si úplne neuvedomovala, že je hala vypredaná a všetci tlieskajú.
Takže určite by bolo krajšie, keby som to videla za normálnych svetiel.
Ale som rada, že som tam mohla byť aspoň v tej inej pozícii. Tým, že som tam bola s Českou televíziou, bola som v hale od rána do večera a videla som aj druhý pohľad.
Ako sa vám páčila úloha reportérky?
Bolo to veľmi zaujímavé, behala som medzi hlavnou a tréningovou halou a robila som reportáže z tréningov. Sledovať tréningy chalanov, ale aj dievčat je teda veľmi zaujímavé…
Napríklad pred voľnou jazdou žien na tréningu predposlednej rozjazdky tri zo šiestich báb skákali trojitý axel. Vtedy som si povedala: „Tyjo, a to ešte máme jednu ďalšiu rozjazdku!“
Bolo zaujímavé vidieť, že vo finále je 24 pretekárok a iba jedna pôjde do trojitého axla na súťaži, ale na tréningu to vedia. Do tých jázd to ešte nezaraďujú, ale ukazujú, že vedia aj niečo ťažšie, takže by mohli mať ešte o niečo technicky náročnejšiu jazdu.
Bolo krásne byť súčasťou tých majstrovstiev práve takto, lebo ak by som tam bola ako pretekárka, tak prídem na svoj tréning a sústredím sa sama na seba. Teraz som si to užila trochu z inej stránky.
Z tréningov ste mali živé vstupy. Ako ste to zvládali?
Pred prvým vstupom som bola trochu nervózna, lebo som nevedela, čo od toho mám očakávať. Ale potom som si chytila dobrú vlnu a celkom sa mi to páčilo.
Iba jeden vstup sme mali vopred natočený, ostatné boli naživo. A musím povedať, že pre mňa sú tie živé prenosy asi jednoduchšie, než keď viem, že to môžem niekoľkokrát zopakovať.
V tom živom vstupe proste človek ide a hovorí. Vie, že je tam tá jediná šanca, nesmie sa prerieknuť, je to proste naostro.
Je to to isté, ako naše súťaže, tam tiež som mala iba jednu šancu.
Celý ten šampionát musel byť parádny zážitok, bola tam neskutočná atmosféra. Vy ste súťažili aj v Amerike či v Japonsku, takže viete porovnať.
Tá hala nie je taká veľká ako v Bostone alebo v Japonsku, ale atmosféra bola snáď jedna z najlepších, čo som kedy zažila.
Bola podobná ako v roku 2014 v Tokiu, keď tam bol najväčšia hviezda Juzuru Hanju.
Myslím si, že tým, čo v Prahe diváci predviedli, sme si našliapli u Medzinárodnej korčuliarskej federácie na hodne vysokú priečku.
Atmosféra bola skvelá, diváci boli skvelí. Uvidíme, či náš zväz zažiada o ďalší veľký šampionát.
Čo bolo pre vás highlightom pražského šampionátu?
Asi tréning poslednej skupiny mužov pred voľnou jazdou. Ilia (Malinin) tam skúšal štvorité axle, všetci tam skákali tie štvoráky, bolo to niečo úžasné.
No a na konci, úplne v poslednej minúte tréningu sa Ilia rozbehol s Adamom (Siao Him Fa) a skočili tam paralelné salto, takže to úplne poslalo divákov do kolien.
VIDEO: Paralelné salto na tréningu
Vaša kariéra trvala pätnásť rokov, čo je v ženskej kategórii neobvyklé. Čo je tajomstvom vašej dlhovekosti?
Samozrejme, prvá vec je zdravie. Ak je človek zranený, môže chcieť, ale zdravie ho nepustí.
A druhá vec, že vždy som mala takú víziu, že chcem ísť na olympiádu ako môj brat Michal a najlepšie by bolo ísť spolu s bratom na tú istú olympiádu. Mne sa to podarilo až v roku 2022, takže stále som sa snažila dosiahnuť práve tento cieľ. To bola veľká motivácia.
Po olympiáde sme dostali majstrovstvá sveta v Prahe, čo bol ďalší motor, že som to chcela vydržať ešte štyri roky a vydržala som.
Limity na majstrovstvá sveta som splnila i teraz v tridsiatich rokoch, takže so sezónou môžem byť spokojná. Vlani som totiž po prvý raz počas svojej kariéry nemala tie limity, no po ročnej pauze som ich splnila. (Březinová sa však umiestnila na majstrovstvách Českej republiky na treťom mieste a preto sa na ME a na MS nakoniec nepredstavila – pozn. autorky.)
Za ten dlhý čas ste nikdy nemali moment, keď ste to chceli zabaliť?
Samozrejme, boli tam také momenty. Ak človek zajazdí čistú jazdu a nedostane sa do finále, tak to naštve a vtedy si povie: ježišmária, prečo to vlastne robím?
Ale je to tak ako to je, hodnotia nás rozhodcovia. Keď zajazdím maximum, môžem byť spokojná a to, ako to oni ohodnotia, už nie je na mne, to už nie je môj výkon. Ja sa môžem predviesť len na tom ľade a čo sa deje potom, to už nie je v mojich silách.
Je pre vás zadosťučinenie, že ste sa nakoniec dostali na tú olympiádu a v Pekingu ste predviedli životný výkon?
Určite. Motivácia bola ešte väčšia, lebo sme vedeli, že máme aj tímovú súťaž, takže som vedela, že budem mať o jednu jazdu viac. Je tam desať najlepších tímov sveta a my sme boli práve medzi nimi.
Vtedy som obetovala tomu úplne všetko. Nerobila som nič iné, len som sa sústredila na to.
Predchádzajúce olympiády prečo nevyšli?
Bola som iba na jednej olympijskej kvalifikácii a to boli práve majstrovstvá sveta v roku 2021 v Stockholmu a tam som si tú miestenku vybojovala.
Na ostatných kvalifikáciách, pred Soči alebo pred Pjongčangom som nebola, ani na majstrovstvách sveta, ani na dodatočnej kvalifikácii.
A u nás to funguje tak, že kto si to miesto vybojuje, tak to miesto je jeho.
Počas uplynulej sezóny ste sa pripravovali v Amerike u brata. V čom boli tie tréningy iné, ako keď ste boli doma?
Doma v podstate som trénovala sama a v Amerike nás bolo na ľade desať. Boli medzi nimi aj olympionici a trénovať bok po boku s nimi je určite viac motivujúce ako byť na ľade sama.
V Amerike je jedna hodina venovaná sklzu a dve hodiny sú klasické tréningy, kde sa skáče. Takže som bola denne na ľade o hodinu viac.
Istý čas ste spolupracovali aj s Jozefom Sabovčíkom. Ako to prebiehalo?
Komunikovali sme, snažil sa mi pomáhať. Hlavne v období covidu to bolo zložité, keď sa nemohlo cestovať. Vtedy sme mali videotréning cez telefón. Bolo to spestrenie tréningu a v tom momente to bolo najjednoduchšie riešenie.
Ak sa spätne obzriete za kariérou, na čo ste najviac hrdá?
Jednoznačne na tú olympiádu, ale aj na to, že som bola desaťkrát na majstrovstvách sveta a deväťkrát na majstrovstvách Európy. Kto to môže povedať?
Ako zatiaľ jediná Češka som bola pozvaná na Grand Prix, bola som na nich štyrikrát, čo je tiež veľká pocta, že som mohla byť na takých prestížnych pretekoch. Dostať sa na Grand Prix je možno ešte zložitejšie ako na olympiádu.
Spravili by ste niečo inak?
Vždy sa nájde niečo, po vojne je každý generál. Mohla som trebárs trénovať v Amerike, alebo niekde inde, ale musím brať ohľad aj na to, že finančne som na to celkom nemala.
Snažila som sa vždy robiť to, čo bolo v danom momente to najlepšie aj s ohľadom na finančnú a mentálnu stránku.
Akou veľkou inšpiráciou bol pre vás brat Michal?
Delí nás šesť rokov. Ja som začala, keď on išiel do juniorov. Veľký moment pre mňa bol, keď bol na olympiáde vo Vancouvri roku 2010. Vtedy som si povedala, že chcem ísť tou istou cestou.
Michal bol známy svojím nádherným trojitým axlom. Skákal samozrejme aj štvoráky, ale jeho trojitý axel bol naozaj parádny. Vy ste ho niekedy skúšali?
Na narodeniny ma brat zdvihol o žrdi a skočila som viac trojitých axlov. V súťaži som ho však nikdy nezaradila, lebo som ho nedokázala úplne ustáť na jednej nohe. Ale v tréningu som ho skúšala.
Istú dobu som skúšala aj štvoritý tulup a štvoritý salchow, ktorý bol lepší ako ten tulup. Bolo to možno pred desiatimi rokmi, keď to ešte baby neskákali.
Máte svoj obľúbený program z kariéry? Mne sa s vami najviac spája krátky program na pieseň Survivor, čo je možno aj takým vyjadreným vašej osobnosti.
Mne sa najviac páčil krátky program, čo som mala na olympiáde, Sweet Dreams. Bolo to trochu tematické, vybrala som si tú skladbu schválne, lebo už som vedela, že pôjdem na olympiádu. Bola to nakoniec moja najlepšia sezóna.
VIDEO: Krátky program Elišky Březinovej na pieseň Sweet Dreams
Viete už, čo budete robiť po pretekárskej kariére?
Uvidím. Dúfam, že ma pozvú na nejaké exhibície. Určite by som chcela ostať pri krasokorčuľovaní, a možno sa dostať na olympiádu v inej pozícii.
Štvornásobná majsterka sveta Kaori Sakamotová pri svojej rozlúčke v Prahe povedala, že prostredie v tomto športe je oveľa prajnejšie ako kedysi, pretekárky sa viac kamarátia. Aj vy ste si všimli tento trend?
Myslím si, že je to práve tým, ako sa zdvihla veková hranica. Zrazu sú tie baby staršie, dokážu si spolu sadnúť a baviť sa, komunikovať. Keď tam boli 15-ročné dievčatá, boli často ešte uzavreté v sebe a s nikým sa veľmi nerozprávali.
Teraz už majú nejaký vek a dokážu pochopiť, že na ľade sú síce súperky, ale platí to len na ľade a nie mimo neho.
Vy ste mali nejakú dobrú kamarátku spomedzi ostatných krasokorčuliarok?
Mám ich veľa, lebo som dlho súťažila a jazdila som na rôzne medzinárodné preteky. To si potom človek nájde kopu ľudí a je to krásne.
Napríklad tréner Amber Glennovej mi vravel, že Amber ku mne vzhliada kvôli tomu, že som tak dlho jazdila. Hovorím si, tyjo, to je pekné. Veď by to malo byť skôr naopak. Ale ja som štyri roky staršia, než ona, takže chápem, ako to myslela.
