Po zápase ste v objatí so spoluhráčmi za Lacovou bránkou prežívali veľkú radosť. Čo ste cítili?
„Pre takéto chvíle sa oplatí hrať hokej. Ako malý chlapec, keď som hral s kamarátmi na ulici, som sníval, že raz budem na majstrovstvách sveta a strelím dôležitý gól. Aj keď som pred dvanástimi rokmi doma pozeral zápasy Slovenska na šampionáte v Göteborgu, vravel som si, že by som raz chcel byť pri tom. Teraz všetko prežívam na vlastnej koži. Bolo skvelé, ako sme sa držali okolo pliec a spievali hymnu. Mal som slzy na krajíčku. Som šťastný, že môžem byť súčasťou tohto kolektívu.“
Dali ste dosť nezvyčajný gól telom. Ako ste to videli?
„Postrehol som, že Branko Radivojevič má čas i priestor na strelu, a tak som sa natlačil pred kanadského obrancu. Keď idete pred bránku, tak sa tam vždy niečo pritrafí. Bol to technický gól.“
Slovensko potom viedlo 2:0. Ale Kanaďania v druhej tretine obrátili skóre. Čo vám vtedy nevychádzalo?
„Začali sme hrať ustráchane, nedodržiavali sme herný systém. Prišli vylúčenia, pri ktorých sme strácali sily, a súper jednu presilovku využil. V prestávke pred treťou tretinou sme si povedali, že sa musíme vrátiť k tomu, čo sme hrali na začiatku.“
Verili ste, že v poslednej tretine môžete dať silnej Kanade dva góly?
„Vždy verím až do konca. Tréner je skvelý. Zachovával pokoj, ani stopy po panike. Aj starší hráči upokojovali na striedačke mladších, že musíme byť trpezliví a naše príležitosti prídu. Stále sme hrali tímovo, jeden za druhého. Chlapci sa vrhali do striel. Vyrovnali sme a potom nám Kanaďania ponúkli presilovky. To sme využili.“
Neustále zdôrazňujete silu kolektívu. V iných mužstvách sa s takým duchom súdržnosti nestretávate?
„Tu je to výnimočné. Chémia neuveriteľne funguje. Teším sa na každý tréning, zápas. V kabíne vládne skvelá atmosféra. Chalani hrajú aj napriek zraneniam. Máme v tíme takého, čo zápas s Kanadou odohral na jednej nohe. Neprezradím, kto to bol. Aj z toho vidno, ako veľmi chce každý pomôcť tímu. Ako sa obetuje. Verím, že aj Mikúš bude po Getzlafovom faule v poriadku a v sobotu nastúpi. Je dôležitou súčasťou partie.“
Viete, čo sa po víťazstve nad Kanadou deje na Slovensku?
„Viem, že doma to žije hokejom. Cítime podporu celej republiky, to nás ženie dopredu. Dostávame textové správy, telefonujeme s našimi rodinami, priateľmi. Všetci nech oslavujú víťazstvo, ale ešte nie je koniec. Máme pred sebou dva zápasy, musíme sa dobre pripraviť.“
Ktorého zo súperov, Česko či Švédsko, ste si želali v semifinále?
„Bolo mi to jedno. Ak chcete vyhrať titul majstra sveta, musíte zdolať ktorékoľvek mužstvo.“
