Zvláštny úvod prešovského jubilea

Ak si porovnáme futbal z osemdesiatych rokov minulého storočia s tým dnešným, ten rozdiel je do očí bijúci.

Akoby to ani nebol ten istý šport. A to v mnohých aspektoch. Nielen v dynamike hry, ktorá je asi o tri stupne vyššia, či v neporovnateľných finančných možnostiach, ktoré vytvárajú doslova ekonomickú priepasť.

Vďaka internetu predstavuje nebo a zem aj mediálna oblasť. Informovanosť o dianí vo futbale je nepomerne vyššia, nehovoriac o tom, že každý klub má už dnes vlastnú webstránku, profily na rôznych sociálnych sieťach a mnoho ďalších aktivít.

V zahraničí vedia fanúšikovia o dianí v kluboch najvyššej súťaže doslova všetko. Futbalové i rôzne iné detaily. Niet dňa, aby sa o tom nepísalo.

Nie všade je to však tak. Po príklad netreba chodiť ďaleko. Prešovský 1. FC Tatran rozhodne už dlhšiu dobu nepatrí do výkladnej skrine slovenského futbalu v oblasti komunikácie s médiami.

Doteraz to síce zakaždým bolo – aspoň v našom prípade to platí – na korektnej a inteligentnej báze, ale novinári sa nikdy toho veľa nedozvedeli. Jednoducho, strohé fakty a nič „navyše“.

A tu zrazu človek zistí, že ten a ten hráč nemohol cez víkend hrať, veď je predsa zranený a podobne.

Čo je ešte horšie, vedenie klubu na tomto štýle práce evidentne nevidí nič zlé, práve naopak.

Tohtotýždňové dianie v klube ale nasadzuje korunu všetkému. Už skraja týždňa uzrela svetlo sveta informácia, že tréningy A-mužstva zatiaľ nie sú verejné.