Tradičný pondelok športového fanúšika pred pandémiou: preklikáva si tabuľky, ktoré v nedeľu večer nestihol, skontroluje na Futbalnete tabuľkové postavenie rodného mesta, pozrie si, ako hrala dedina, v ktorej strávil letné prázdniny u starej mamy a s úžasom zisťuje, že spolužiaka zo základnej školy, ktorý sa dal na rozhodovanie, inzultovali na ihrisku.
Tradičný pondelok športového fanúšika počas pandémie: nakliká si stránku Úradu verejného zdravotníctva, číta najnovšiu vyhlášku, skontroluje vysvetlenie k vyhláške, ktorú vydal futbalový zväz, zisťuje v športovom Covid automate, či už môže trénovať celé mužstvo alebo stále iba skupinka šiestich a pre istotu prebehne aj relevantné spravodajské stránky, aby sa ubezpečil, že informácie pochopil správne.
Čo platí dnes, zajtra už nemusí
Pandémia koronavírusu zmenila celý náš svet. Mnohí stratili blízkeho človeka, mnohí prekonali ťažký priebeh choroby, ktorá môže mať aj dlhodobé následky.
Covid na Slovensku mal však katastrofálny dopad na spoločnosť nielen zo zdravotného hľadiska.
Pre komunikáciu vlády a mnohých iných kompetentných orgánov bolo od začiatku pandémie charakteristické, že to, čo platí dnes, zajtra už nemusí. Čo zajtra, možno už ani o tridsať minút.
V spoločnosti, ktorá je náchylná na dezinformácie, je to obrovské riziko. Odrazu totiž aj dôveryhodné a relevantné médiá prinášajú niekedy informácie, ktoré už o krátky čas neplatia.
Pre konšpirátorov je to silný argument: vidia v ňom potvrdenie svojho presvedčenia, že „mainstreamovým“ médiám sa nedá veriť.
Opatrenia nedávajú zmysel
Sčasti sa neustále zmeny v opatreniach dajú pochopiť. Pandemická situácia sa mení rýchlo a niekedy nepredvídateľne.
V mnohých prípadoch má však človek skôr dojem, že o opatreniach rozhodujú ľudia, ktorí sa v danej problematike nevyznajú a nemajú to vôbec premyslené.
Orientovať sa v rôznych vyhláškach a výnimkách je problematické aj pre ľudí s nadpriemernou schopnosťou čítať s porozumením. Situácii nepomáha ani to, že sa rozchádzajú usmernenia pre šport a kultúru.
Rozdielne opatrenia v týchto prípadoch iba prehlbujú antipatie medzi „športovcami“ a „kultúrne založenými“, keďže jedni môžu mať pocit, že tí druhí to majú jednoduchšie. Pritom obe strany by dlho mohli vymenúvať nariadenia, ktoré nedávajú zmysel.
Nechceme znovu vyťahovať už ošúchané argumenty o supermarketoch, továrenských halách či kostoloch, ale núka sa legitímna otázka:
Keď na určité činnosti stačí 7-, 14- alebo 21-dňový antigénový test a na ďalšie činnosti dokonca nie je potrebný žiadny test, prečo musí mať zaočkovaný futbalový fanúšik negatívny PCR test, keď chce vidieť naživo svoj tím?
Čo vlastne zistíme?
Namiesto rozumného uvoľňovania tu máme „pilotné projekty“, ktoré vraj pomôžu určiť neskoršie pravidlá pre bezpečné usporiadanie hromadných podujatí.
Aký súbor dát však môže vzniknúť z projektu, ktorý je nastavený tak, že jeho podmienky vie splniť len hŕstka ľudí?
A čo vlastne z dvojitého testovania zistíme? Keď niekomu vyjde na PCR teste pozitívny výsledok, tak na antigén (a samozrejme, ani na štadión) sa už ani nedostane.
Keď niekto po negatívnom PCR teste bude v deň zápasu na antigénovom testovaní pozitívny, tak sa buď medzitým niekde nakazil, alebo je antigénový test falošne pozitívny, ale na zápas nemôže ísť tak či tak.
Tortúra mnohých odradila
Pôvodný pilotný projekt, ktorý prebieha počas finále hokejovej extraligy v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, ráta aj s tretím testovaním. Týmto sa osem dní po podujatí skontroluje, či sa niekto medzitým nenakazil a či to môže súvisieť s účasťou na hromadnom podujatí.
Testy pre tento projekt poskytla SAV, takže fanúšikovia za ne neplatia. Aj tak sa ani zďaleka nenaplnila maximálna kapacita hľadiska, testovacia tortúra mnohých odradila.
Povinnosť tretieho testu sa však pri ostatných športových podujatiach nespomína, ani by to nikto nevedel skontrolovať. Kluby sú síce povinné uchovávať zoznam účastníkov do 30 dní, ale dozvedia sa vôbec, keď niekto z nich neskôr ochorie? A keď áno, ako majú s touto informáciou naložiť?
Zdá sa, že jediné dáta, ktoré dvojité testovanie môže priniesť, vypovedajú o tom, koľko futbalových nadšencov v danom meste má čas, trpezlivosť a finančné prostriedky, aby si vybavili potrebné testovanie.
Ostatní budú fandiť spoza plota, alebo sa stretnú u niekoho v byte a zápas si pozrú v televízii. Bez testov, bez rúšok a bez odstupov.