Kde máš rukavice? pýtal sa Jurkemik gumeného brankára z Lehníc

Má 72 rokov, ale pravidelne nastupuje za starých pánov Lehníc. „Predvádza také zákroky, že by ste ostali v nemom úžase,“ tvrdí o ňom prezident klubu. Brankár Žigmund Sípos, známy aj ako „Göri bácsi“ sa ešte do futbalového dôchodku nechystá.

V okrese Dunajská Streda majú majstrovstvá starých pánov dlhoročnú tradíciu. Organizuje ich bývalý rozhodca Ľudovít Füle. Nastúpiť môžu hráči nad 35 rokov, ktorí už inde nehrávajú, futbalisti majú svoje vlastné registračky, súťaž sa hrá podľa presného rozpisu. Pred koronou boli tímy rozdelené do dvoch skupín, pandémia však ovplyvnila aj túto súťaž, niektoré mužstvá sa neprihlásili. V sezóne 2020 bojovalo o body desať mužstiev, majstrovský titul získali Lehnice.

„Je to náš druhý titul, veľmi si ho ceníme. O prvenstvo sme bojovali s Orechovou Potôňou, za ktorú nastupujú aj bývalí ligoví hráči Gábor Straka, Balázs Borbély či Krisztián Németh. S nimi vždy hráme ozajstné derby,“ povedal pre futbalnet prezident klubu TJ Lehnice Jozef Csölle.

Päťdesiatnici v zostavách sú bežným javom, ale brankár po sedemdesiatke je predsa len raritou.

„Je v skvelej fyzickej kondícii, stále sa hádže po loptách, jeho zákroky pripomínajú ten starý brankársky štýl. Kto ho nepozná, má obavy, či sa po akrobatickom zákroku znovu postaví, ale on s tým nemá žiadny problém,“ vyslovil uznanlivé slová na adresu Žigmunda Síposa prezident lehnického klubu.

Skóroval z penalty

Žigmund Sípos hrával celý život vo svojej rodnej dedine. Do bránky ho postavili z núdze, keď raz brankár neprišiel. Ukázal mimoriadny talent, ale ťahalo ho to aj do poľa.

„V zápase žiakov sa stávalo, že keď sme prehrávali, tak som vybehol von a dal som gól!“ vravel s hrdosťou v hlase futbalový nadšenec.

V mladosti obdivoval útočníka maďarského Újpestu Jánosa Göröcsa. Odtiaľ pochádza aj jeho prezývka Göri.

Bránku súpera ohrozuje ešte aj teraz, hoci už nemáva výpady do súperovej šestnástky. Nedávno v zápase proti Michalu na Ostrove skóroval z pokutového kopu. „Už sme vyhrávali 5:0, tak som to riskol,“ smial sa stále energický brankár.

Tvrdí, že už od šesťdesiatky plánoval skončiť, ale vždy ho presvedčili, „iba na jeden rok“. Ten jeden rok už trvá dvanásť.

„Už to nie je, ako kedysi, ale ešte niečo chytím,“ hovoril skromne. Väčšinou je náhradník, nastupuje len na záverečných dvadsať či pätnásť minút, ale v poslednom zápase sezóny stál v bránke celý zápas.

Chytil strelu Jurkemikovi

„Úroveň majstrovstiev starých pánov je veľmi solídna. Sú to dobré zápasy. Keď ma súperi uvidia, sú prekvapení. Papa, papa, dávajte si pozor, hovoria mi. Gratulujú mi, pýtajú sa, ako sa dá ešte v tomto veku chytať,“ priblížil svoje zážitky.

„Nemám problém ani s rozhodcami. Nikdy som nedostal červenú kartu. Môj vek v nich budí rešpekt. Raz ma nazvali zázračným brankárom. Nebudem klamať, padlo mi to veľmi dobre,“ poznamenal Žigmund Sípos.

Vraj nemá žiadne tajomstvo, špeciálnu diétu ani tvrdý tréningový režim, jeho žena varí dobre a dobre mu padne aj pohár vinného striku.

Má dva páry kvalitných rukavíc, taký luxus v mladosti nezažil. „Chytal som holými rukami. Raz sme hrali priateľské stretnutie s Interom Bratislava, nastúpil za nich aj Ladislav Jurkemik. Vytlačil som jeho strelu na roh, bol prekvapený. Pýtal sa ma: A rukavice máš kde? A ja na to: Načo by som ich mal, veď je teplo!“ porozprával krátku anekdotu.

Za uplynulé desaťročia sa zmenil aj dedinský futbal. Vníma to aj Göri bácsi. „Keď som bol mladý chalan, musel som ťahať vodu zo studne pre starších hráčov. Teraz už majú k dispozícii všetko, teplú sprchu, masáže…“

Futbalista musí byť trpezlivý

Futbal si rád pozrie aj v televízii. „Mám svoj vlastný televízor, môžem pozerať futbal koľko len chcem,“ zdôraznil. Fandí Barcelone, páčil sa mu aj štýl hry FC Chelsea.

Manželku futbal nezaujíma, trošku sa oňho aj bojí. „Stále mi hovorí, dávaj si pozor. A ja jej odvetím: hocičo sa mi môže stať aj na dvore či na ulici. Nemusí to byť na ihrisku. A tak sa nakoniec vždy dohodneme.“

V rodine nemá nasledovníkov, pritom z jeho vnukov viacerí mali záujem o futbal. „Jeden bol obranca, ďalší brankár, tretí útočník… Ale chceli by hrať hneď v A-mužstve. Takto to nepôjde. Futbalista musí byť trpezlivý, vydržať aj roky, keď sedí na lavičke,“ vyslovil starú pravdu.

On sám však chytal za dospelých už ako 17-ročný. „Nebolo ľahké dostať sa do základnej jedenástky, hoci sme nehrali za peniaze. Do klobúka sme zbierali nejaké drobné, niečo dali aj diváci, z toho sme si kúpili niečo po zápase. Terajší futbalisti už majú všetko,“ poukázal na rozdiely medzi dnešným a niekdajším futbalom.

Je hrdý na to, že 37 rokov odpracoval v bratislavskej Dynamitke (Istrochem), bol chemik. Aj tam poznali jeho brankárske schopnosti, chytal za závodné mužstvo.

Keď chytil loptu do oboch rúk, spoluhráči si ho doberali: to bola lahôdka. „Lahôdka, no iste! To len tak vyzeralo. Dobrý brankár musí byť flexibilný a mať dobré reflexy. Volali ma aj gumeným brankárom. Keď som padol, hneď som vyskočil. Ešte stále tak chytám,“ poznamenal so šibalským úsmevom.

Kariéru končiť neplánuje. „Ešte ten jeden rok potiahnem, a potom sa uvidí,“ vyhlásil obľúbený Göri bácsi.

Boli ste svedkami zaujímavého futbalového momentu, videli ste parádny gól, akciu, alebo inú nezvyčajnú situáciu v zápase? Dajte nám o tom vedieť na futbalnet@sportnet.sk

Aj vy tvoríte obsah futbalnetu. Ďakujeme.