Ľudia ho vytlieskali, stal sa rekordérom. Som nohami na zemi, vraví brankár

Jakub Bubák. (Autor: archív hráča)
Ivan Mriška|9. dec 2021 o 09:18

Verí, že sa dostane do Fortuna ligy.

Od fanúšikov si neraz vyslúžil potlesk. Oprávnene. V pätnástich zápasoch jesennej časti inkasoval len štyri góly, čo je v priemere 0,26 gólu na stretnutie.

JAKUB BUBÁK (22) je veľkou oporou ŠK 1923 Gabčíkovo, ktoré aj vďaka nemu zimuje na prvom mieste IV. ligy JV.

Po jesennej časti máte na konte fantastické čísla. Vďaka čomu ste tak úspešný?

Je to zásluha celého kolektívu. Obranná línia pôsobila kompaktne a hralo sa mi za ňou veľmi dobre. Defenzíva je jednou z najväčších síl nášho kolektívu.

Táto jesenná časť je pre mňa veľkým pozitívom, pretože i keď som nemal veľa práce, dokázal som byť koncentrovaný. Najmä v posledných minútach, kedy som dokázal tím podržať a pomôcť mu.

Dostať len štyri góly za pätnásť zápasov. To sa nevidí.

Je to pravda, ale ja som stále nohami na zemi. Som len na začiatku cesty a mám pred sebou ešte veľa cieľov.

Jesenný úspech je pre mňa odvďačením za robotu, ktorú som za roky futbalu obetoval. Dlho to možno nebolo vidieť, ale ovocie konečne prišlo, za čo som vďačný.

Čo na vaše výkony hovorili spoluhráči?

Podpichovali ma, že si ma niekto všimne a zoberie ma do ligy. Ja však tento úspech nepreceňujem, predsa, hráme v štvrtej lige.

Aj tá ma však svoju kvalitu.

Áno, sú tu výborní mladí hráči a bývalí ligisti. Každý tím má svoju kvalitu a v mnohých zápasoch sme sa vytrápili. Veľakrát sme mali problém streliť gól, no v kľúčových momentoch sa ukázala sila kolektívu.

Aké budete mať ambície v jarnej časti?

Pokračovať v robote, ktorú sme začali a hrať na čele súťaže. Od začiatku sme nemali cieľ postúpiť, vedeli sme však, že kvalitu na to máme.

Išli sme teda od zápasu k zápasu, dávali sme do toho všetko a výsledok sa dostavil.

V zime preto musíme poriadne zapracovať, aby sme udržali nastolený trend a bavili divákov.

A čo vaše osobné ciele?

Futbal si momentálne veľmi užívam. Som vďačný za všetky výsledky, ktoré sme dosiahli, pretože sú fantastickou reklamou.

Verím, že moja kariéra sa môže zmeniť od zápasu k zápasu. Sústredím sa preto na tréningový proces a uvidím, čo život prinesie.

Mojím najbližším cieľom je profesionálna súťaž na Slovensku. Ideálne Fortuna liga.

ŠK 1923 Gabčíkovo. (Autor: archív klubu)

Snívate aj o prestížnych európskych ligách?

Odmalička som chcel ísť futbalovou cestou a dával som mu prednosť pred vzdelaním. Ako malý chlapec som sníval o Premier League, ale teraz žijem viac v realite. Stále mám však cieľ hrať na profesionálnej úrovni.

V živote sa chcem uberať športovým smerom a ak by sa mi podarilo dostať do jednej z dvoch slovenských líg, dvere odtiaľ sú už do sveta otvorené. Človek nikdy nevie, čo mu život prinesie.

Ako malý ste snívali o Anglicku, kedy ste začali s futbalom?

Mal som osem rokov. Pochádzam zo športovej rodiny, preto bolo jasné, akým smerom sa vyberiem.

Otec bol profesionálny basketbalista a hral za reprezentáciu Slovenska. Zhodou okolností mal kamaráta, ktorý robil futbal vo Vrakuni. Rozhodol som sa preto, že vyskúšam ísť na tréning. A okamžite sa mi to zapáčilo.

Pamätám si, že som robil útočníka, obrancu, ale nakoniec som skončil v bráne. Zaujal ma Petr Čech, preto som si povedal, že aj ja budem gólmanom.

Tréningy mi robil pán z bufetu, ktorý bol tiež brankárom. Prvé úspechy potom prišli v kategórii U12.

Jakub Bubák v akcii. (Autor: archív hráča)

Aké?

Na halovom turnaji sme porazili Slovan Bratislava. Keďže Slovanisti si so mnou nevedeli dať rady, zavolali ma hrať do Bratislavy.

Trénoval som tam pod vedením legiend ako Alexander Vencel či Stanislav Fišan. Som šťastný, že som sa mohol stretnúť s takými velikánmi a som vďačný za všetko, čo ma naučili.

Na tréningy ma vozil starý otec, ktorý bol ich veľkým fanúšikom. Tiež bol šťastný, že sa s nimi mohol stretnúť. Žiaľ, pred mesiacom nás opustil.

Po štyroch rokoch ste putovali do Senca, kde ste chytali v prvej lige dorastu.

Áno, zužitkoval som tam svoje skúsenosti, ktoré som v Slovane nazbieral. Výsledkovo to síce nebolo najlepšie, ale mal som hernú prax, čo mi do budúcna dalo veľmi veľa.

Neskôr však Senec stratil sponzora a klub sa rozpadol. Keďže sme sa s rodinou sťahovali do Šamorína, začal som hrávať tam. Z tretej ligy dorastu sme postúpili do druhej a začal som veriť, že idem správnym smerom.

Klub zo Šamorína mi prejavil dôveru a ponúkol mi profesionálnu zmluvu, čo si veľmi vážim. Chytával som hlavne za béčko, v ktorom sme postúpili zo siedmej do šiestej a hneď do piatej ligy.

Trénoval som po boku brazílskych legionárov z Fluminense, mal som k dispozícii fantastické podmienky na regeneráciu.

Nikdy som nenastúpil v súťažnom zápase za áčko, pretože tam bola nesmierna konkurencia, chytal som však v príprave proti Vasas Budapešť či anglickému Fleetwoodu. Niekto povie, že to nie je nič extra, ja si to však nesmierne vážim.

Tieto všetky veci ma posúvali vpred a majú zásluhu na tom, že som na jeseň inkasoval len štyri góly.

Na ktoré momenty kariéry ešte rád spomínate?

Nikdy som nemal šťastie, že by som sa dostal do mládežníckych výberov reprezentácie. Napriek tomu som však vďačný za všetko, čo som dosiahol.

Nie som škodoradostný, cením si napríklad triumf nad Slovanom v doraste, ale aj všetky postupy, ktoré som zaznamenal. A je jedno, o akú súťaž išlo.

Za všetko ďakujem rodine a hlavne dedkovi, ktorý ma vo futbale podporoval. Bol mojím veľkým vzorom a vždy stál pri mne.

Tiež ďakujem všetkým trénerom, ktorí ma viedli a klubu zo Šamorína, ktorý mi dal možnosť chytať na profesionálnej úrovni.

Ivan Mriška
Ivan Mriška sa špecializuje najmä na nižšie futbalové súťaže na Slovensku. Sám ešte aktívne hráva ako brankár. Niekoľko rokov pracoval pre regionálne noviny MY v Petitpresse ako regionálny šéfredaktor.

Súvisiace články