Huszárik si na Spišskú Novú Ves poľahky zvykol

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Súčasnou hlavnou gólmanskou oporou medzi troma žrďami v druholigovom klube FK NOVES Spišská Nová Ves je Róbert Huszárik, ktorý si to po nečakane komplikovanej situácii s bývalým popradským klubom v jeho osobnej brankárskej kariére namieril do susednej Sp. Novej Vsi.

V nej si postupom času po ukončení rozporuplných jednaní s FK Poprad, v ktorom odchytal podstatnú časť svojho života medzi troma žrďami, zvykol, čo potvrdzuje aj jeho súčasná pohoda v skvelo vytvorenom tíme. V ňom sa mu s pribúdajúcimi stretnutiami darí čoraz lepšie, čím samozrejme narastá i jeho forma.

V nasledujúcom rozhovore sme sa tohto dlhodobo skúseného gólmana pod Tatrami a v súčasnosti na Spiši opýtali, ako vníma postup v jeho kariére a celkové účinkovanie medzi troma žrďami v poslednom období.

V súčasnosti patríte v spišskonovoveskom druholigovom kolektíve medzi hlavné jednotky v základnom kádri, no k vášmu pôsobeniu v tomto klube v pozícii nováčika došlo na začiatku tohto roka. Čo vás osobne v prvom rade priviedlo odísť z neďalekého rodného Popradu do neďalekej Sp. Novej Vsi?

„V prvom rade musím povedať, že zimná príprava začala pre mňa dosť neočakávaným veľkým šokom. Po príchode na úvodný tréning pred štartom prípravy som sa od vtedajšieho trénera Františka Šturmu dozvedel, že do nastávajúceho obdobia s mojím pôsobením v tíme vôbec neráta a neočakáva ma už na ďalších tréningových jednotkách. Vzhľadom na overenie si skutočnosti u manažéra FK Poprad došlo k nepochopiteľným dezinformáciam smerom ku koučom tohto tímu a vedeniu klubu. Na druhej strane chcem však podotknúť, že mojou najväčšou prioritou bolo vždy pôsobiť v popradskom klube. Tomuto FK som už od mojich začiatkov pôsobenia v mužstve bol nesmierne naklonený a mal ho veľmi rád. Účinkovanie v kolektíve mi prinášalo za posledné roky veľa radosti a krásnych zážitkov pri dosahovaní významných úspechov a vynikajúcich výsledkov. Veľmi ma však mrzelo, že na začiatku tohto roka došlo k takémuto neférovému jednaniu, ktoré ma napokon prinútilo odísť vyskúšať si moje brankárske umenie v kvalitnejšom a významnejšom klube. Nutné je aj pripomenúť, že dôležitým faktorom k uskutočneniu tohto prestupu bola aj moja práca, na ktorú ale pôvodný klub v Poprade neprikladal tejto záležitosti žiadnu vážnosť. Bol som nesmierne šťastný, že o moje brankárske kvality a pôsobenie prejavil neskutočne veľký záujem FK Noves Sp. Nová Ves. Po ponúknutí tejto príležitosti obliecť si dres tohto mužstva som ani sekundu neváhal a pôsobenie v Sp. Novej Vsi sa stalo mojou prioritou.“

Dokázali ste sa po príchode do spišskonovoveského kolektívu v pomerne krátkom čase aj aklimatizovať, zohrať sa s ním a zachovať si vždy aj po týchto peripetiách chladnú hlavu?

„V prvom rade musím zdôrazniť, že zimná príprava bola pre mňa podstatne náročná najmä po psychickej stránke. Zo dňa na deň bola totiž moje účinkovanie stále otvorenou záležitosťou, pričom došlo aj k niekoľkým ultimátom a zúčastnil som sa aj niekoľkých posedení s prezidentom FK Poprad Roman Dvorčákom. Vzhľadom na nesplnenie stanovených podmienok zo spoločných podmienok na zmluve v popradskom klube z ich strany bolo mojím pevným rozhodnutím opustiť tento klub. Po mojom odchode som však bol aj podstatne sklamaný najmä z toho, že takýto postup pre môj nastávajúci život a postup v osobnej brankárskej kariére v popradskom klube som absolútne nikdy neočakával. Po uzavretí týchto starostí a problémov som si opäť naplno uvedomil, že mojím prvoradým základom sú nielen brankárske, ale i pracovné povinnosti, ku ktorým sa musím vždy rovnocenne stavať. Keďže takéto možnosti mi boli umožnené práve u tohto druholigistu, ďalší vývoj zimnej prípravy s blížiacou sa jarnou sezónou som znášal omnoho ľahšie. Ku každému tréningu som pristupoval čo najzodpovednejšie a v plnom nasadení. Postupom času som sa presvedčil, že moja odvedená práca mi priniesla skvelé výsledky, čo sa viditeľne preukázalo na mojej neustále stúpajúcej forme počas jednotlivých súťažných zápasov.

Boli ste presvedčený, že vaše účinkovanie medzi troma žrďami vás aj v tomto tíme dokáže vždy obšťastňovať a prinášať vám prevažne iba príjemné chvíle?

„Jednoznačne môžem s tým iba súhlasiť, pretože momentálne som aj zistil, že po niekoľkoročnom vydarenom pôsobení v Poprade, ktorý zapôsobil na mňa príliš nesympaticky, mi v súčasnosti v spišskonovoveskom tíme a FK aj výrazne odľahlo. Na Spiši som za toto obdobie, odkedy tu účinkujem, našiel takmer všetko to, čo som pre ďalší život gólmana na vlastnej scéne potreboval. K splneniu toho mi nadmieru pomohla najmä jarná sezóna, v ktorej urobilo mužstvo všetko preto, aby sa dokázalo nielen prebojovať do základnej postupovej šestky, ale po nej sa mu darilo odohrávať herne kvalitné merania síl s vyspelými slovenskými kolektívmi. Osobne ma veľmi teší, že počas tohto obdobia som odchytal viacero neskutočne ťažkých duelov, ktoré sa mi darilo výborne zvládnuť. Napriek tomu, že sa mi v nie jednom prípade nepodarilo udržať si čisté konto, veľké sklamanie som neprežíval. Každý duel bol pre mňa stále akousi novou skúškou a motiváciou k jej zvládnutiu. Pevne verím, že v nastávajúcom období sa mi bude dariť výkonnostne stúpať ešte viac nahor a pozíciu jednotky v bráne sa mi podarí udržať. Som preto presvedčený, že do týchto chvíľ môžem byť dostatočne spokojný aj napriek tomu, že nie je to klub, ktorý by bol extra finančne zabezpečený a zázemie v klube v terajšom čase stále iba narastá. Dôležitým faktorom však je, že napĺňať predstavy svojho napredovania sa samotnému FK darí čoraz rýchlejšie a očakávané výsledky sú čoraz zreteľnejšie nielen v meste, ale i na slovenskej futbalovej scéne. Veľkým prísľubom pre tento klub je aj obnova futbalového štadióna, ktorá by mala priniesť radosť všetkým priaznivcom koženej v tomto meste.“

Keď sa však vrátime ešte dozadu, v popradskom kolektíve si za posledné tri roky pôsobil v pravidelne sa meniacom “A“ mužstve, v ktorom sa po odchode vtedajšieho kouča pána Lajčáka postupne čoraz viac vytrácali domáci hráči a odchovanci z vlastnej liahne, čo možno i vytváralo pre vás medzi žrďami o čosi komplikovanejšiu situáciu v nedostatočne sa zohratom tíme. Myslíš si, že s takouto pre gólmana dosť nepríjemnou záležitosťou si sa v tomto kolektíve nestretol a ani k tomu v budúcnosti nedôjde?

„Som si istý, že nielen pre mňa, ale aj ostatných domácich hráčov bola práve pravidelná obmena kádra najväčším paradoxom, pretože v tíme sa obmieňalo kvantum hráčov. Popritom kompetentní členovia klubu pravidelne podotýkali, že títo novici v tíme sú kvalitatívne lepší ako domáci futbalisti, ktorí veľmi záhadne mizli z tohto klube. Od nováčikov si navyše veľmi veľa sľubovali a na 100 % boli presvedčení, že práve oni by sa mali postarať o dosiahnutie vytýčených cieľov a vytiahnuť popradský futbal na požadované výslnie. Napokon sme sa ale spoločne aj s verejnosťou presvedčili, že bola to úplne mylná predstava a vytúžené želania postupu do základnej časti boja o postup do najvyššej ligy sa až v dvoch súťažných ročníkoch nenaplnili. Podľa môjho názoru sa potvrdilo, že nastavená filozofia tohto klubu sa postupne úplne vytratila, keďže na nešťastie a smútok hráčov a klubu muselo mužstvo nakoniec bojovať len o záchranu v II. lige, čo pre každého v mužstve a FK nebolo určite vôbec jednoduché. V Sp. Novej Vsi som sa presvedčil, že v každom súboji sme predvádzali veľmi sympatické výkony a pohoda v tíme sa neustále dvíhala nahor. Na mojich spoluhráčov som sa mohol čoraz viac spoľahnúť a v bráne som naberal zo zápasu na zápas veľkú istotu. Veľmi sa mi páči a je mi sympatické, že tunajšie mužstvo tvorí prevažná väčšina vlastných hráčov a najväčšia pozornosť pri zdokonaľovaní a doplnení kádra smeruje na odchovancov a futbalistov z regiónu. Samozrejme, ani tu nechýba niekoľko mimoriadne skúsených vekovo starších hráčov najmä zo zahraničia, ktorí sú pre toto mužstvo veľmi potrebnými ťahúňmi. Popri pôsobení v Sp. Novej Vsi som ale stále pozorne sledoval účinkovanie popradského mužstva, ktoré sa, i keď len v záchranárskom boji, síce vyvíjalo podľa jeho predstáv, no popritom som sa aj v tomto prípade presvedčil, že taktiež ide o kolektívny šport, v ktorom treba mať i množstvo potrebného šťastia, pretože lopta je vždy guľatá a nečakané prekvapenia nikdy neobídu ani futbal. Treba si uvedomiť, že kožená je neustále dlhodobým procesom k naplneniu dlhodobých cieľov, o čom sa očividne presvedčilo už i mnoho ostatných klubov.“

S akými najhlavnejšími očakávaniami a cieľmi ste nastúpili do novej celoslovenskej druholigovej súťaže, ktorá sa už prebieha aj u vás v plnom prúde?

„Do novej sezóny sme nastúpili s veľkým optimizmom nezaostať absolútne za očakávaním a v každom majstrovskom stretnutí hrať na to, na čo máme. Od prvého kola sme si uvedomili, že ak sa chceme niekde vyššie medzi touto elitnou konkurenciou posunúť, neostáva nám nič iné, ako neprestajne tvrdo pracovať. Nepochybujem o tom, že máme pred sebou príliš ťažké stretnutia nielen v lige, v ktorých zvíťaziť nebude vôbec jednoduché. Tvrdým orieškom pre nás však budú najmä mužstvá zo západoslovenského kraja, ktoré sa nachádzajú na dosť vysokej hernej úrovni a nie je žiadnym tajomstvom, že ich súperi z východu Slovenska boli pre nich vždy akýmsi tŕňom v oku. Napriek tomuto paradoxu ale môžem potvrdiť, že v mužstve sme spoločne veľmi radi, lebo v posledných mesiacoch sa medzi nami vytvorila senzačná partia hráčov. Navyše sa ukázalo, že tá sa v pomerne krátkom čase už vynikajúco zohrala, čo je badať už teraz v úvode ročníka. Som si istý, že počas celej súťaže budeme čo najviac konkurencie schopní a vôbec nebudeme pre súperov ani v jednom stretnutí ľahkým sústom. Pevne verím, že súťažný ročník nám prinesie omnoho viac radosti a spokojnosti ako smútku a vyhneme sa akýmkoľvek starostiam v dolnej časti tabuľky v boji o záchranu. Dúfam, že aj mne sa s pribúdajúcimi zápasmi bude chytať ešte čoraz lepšie, ako je to doposiaľ. V súčasnosti tu už prežívam nesmierne príjemné chvíle a osobne som prišiel na to, že celková atmosféra pre mňa ako brankára sa môže prakticky vyrovnať tej, akú som prežíval v minulosti po postupe do II. ligy v Poprade. Teší ma, že nielen počas jarnej časti v minulej sezóne, kedy sa tímu úspešne darilo, ale aj v súčasnosti prežíva kožená v našom klube výraznú eufóriu, čo je dozaista veľmi pozitívnym faktom.“

Pred začiatkom novej sezóny došlo v spišskonovoveskom klube nielen k určitým obmenám vo vašom mužstve, ale podstatnou novinkou nielen pre hráčov, ale pravdepodobne asi najviac pre vás, bol príchod tvojho bývalého trénera Vladimíra Lajčáka, ktorý v realizačnom tíme FK zaujal post výkonného riaditeľa tohto klubu. Ako na vás osobne táto skutočnosť zapôsobila?

„Presvedčil som sa, že príchod tejto futbalovej osobnosti hlavne v podtatranskom regióne sa v tomto spišskom druholigovom klube ukázal ako veľmi správny ťah, pretože ako sa postupne ukazuje, aj z jeho strany už teraz cítiť prejavujúcu sa pomoc pri rozvoji futbalu v tomto klube. Nepochybujem taktiež ani o tom, že práve za jeho významným menom vidieť mnoho vynikajúcich úspechov v trénerskej kariére, v ktorej odviedol nesmierne kvalitnú trénerskú prácu. Samozrejme, zažil som ho hlavne v Poprade, keď pod jeho vedením sme ako tím dosiahli mimoriadne veľa triumfov a splnili sme každý jeden cieľ, ktorý sme si predsavzali. Potvrdili to nielen samotné výsledky, ale i mimoriadne veľká priazeň fanúšikov.“

Ste presvedčený, že aj vám budú padať vytúžené skalpy počas nastávajúcej brankárskej kariéry teraz aj v Sp. Novej Vsi v čo najväčšom počte a stanete sa stredobodom ešte väčšej pozornosti tamojších skalných fanúšikov ako aj iných klubov na Slovensku?

„Pevne verím, že v nastávajúcej kariére bude moja forma iba narastať a medzi troma žrďami získam čoraz väčšie presvedčenie, že dokážem odvedenými výkonmi napomáhať môjmu kolektívu len k priaznivým výsledkom. Za najväčšiu spokojnosť a úľavu po dueli každý gólman považuje udržanie si čistého konta, čo iné nie je ani v mojom prípade. Dúfam, že v spišskonovoveskom tíme ma dokážu vždy podržať aj moji spoluhráči, pretože aj na ich predvedenom výkone mi vo výraznej miere záleží, ako duel dokážeme zvládnuť. Do týchto chvíľ sa však na kompaktnosť v defenzívnej činnosti nemôžem absolútne sťažovať, pretože v predchádzajúcich súbojoch som sa rozchytal dokonale, k čomu mi však na druhej strane prispeli aj jarné merania síl, kedy som vždy musel byť veľmi pozorný a častokrát odvracať veľké nebezpečenstvo pre mojou svätyňou. V súčasnosti sa z účinkovania v tomto mužstve, ktoré ťahá stále za jeden koniec povrazu, veľmi teším, čo je zásluhou nielen celého klubu na čele s prezidentom FK, ale i ostatných trénerov. To, či bude pôsobenie v tomto FK NOVES pre mňa iba prestupnou stanicou počas brankárskej kariéry, alebo konečným vrcholom, ukáže až čas.“