Na otváracom zápase Slovenska na MS 2024 v Ostrave sa dočkal najväčšieho aplauzu človek, ktorý si ani neobliekol dres.
Meno Craig Ramsay sprevádzala hlasnejšia reakcia publika než pri hviezdach ako Juraj Slafkovský, Šimon Nemec či Tomáš Tatar.
Bolo to jasné potvrdenie toho, akú pozíciu si počas svojho pôsobenia pri reprezentácii vybudoval.
V piatok večer mu slovenskí fanúšikovia tlieskali naposledy. Samozrejme, v stoji.
Ramsay sa rozlúčil so slovenskou reprezentačnou lavičkou výhrou nad Lotyšskom 3:2 po predĺžení.
Úžasná skúsenosť
„Je pre mňa obrovská česť stáť tu," začal svoj krátky príhovor v angličtine a zaspomínal si na úplné začiatky.
„Keď mi Miro zavolal, jednoducho som povedal áno. Vždy som si ho vážil ako človeka, a rovnako aj slovenských hráčov, ktorých som mal možnosť viesť.
Keď som letel prvýkrát ponad oceán, hovoril som si: Čo to vlastne robíš? Nevieš jazyk, nepoznáš hráčov.
Ale od prvého dňa to bola úžasná, naozaj úžasná skúsenosť. Byť súčasťou tejto krajiny, tohto hokeja… Po všetkých tých rokoch sa už naozaj cítim ako jeho súčasť," pokračoval sympatický Kanaďan.
VIDEO: Príhovor Craiga Ramsayho
„Prišiel som na Slovensku spraviť svoju robotu. A urobil som ju. Snažil som sa zo seba dostať maximum a dostal som obrovskú podporu od množstva ľudí.
Ďakujem všetkým. Veľmi si to vážim. Ďakujem hráčom, ktorí za mňa bojovali, celému realizačnému tímu a kolegom, ktorí ma počas celej cesty podporovali."
Slovenskú reprezentáciu podľa vlastných slov odovzdáva do dobrých rúk, jeho nasledovníkom sa po siedmich rokoch stal Vladimír Országh.
„Som presvedčený, že urobí fantastickú robotu. Takže ešte raz – ďakujem vám všetkým," dodal Ramsay a poslednýkrát sa postavil na striedačku za slovenských hokejistov.
„Dnes som toho veľa nespravil, to je jasné. Len som si užíval ten moment, nasával emóciu z tribún a sledoval, ako tvrdo chalani makajú. Bol to pre mňa naozaj výnimočný večer, na ktorý nezabudnem.
Mrzí ma len, že moja manželka tu dnes nemohla byť a prežiť to so mnou. Hoci tu nie je, vždy stála za mnou. Všetko doma držala pokope, keď som bol tu na Slovensku."
Hráči mu aj v derniére dopriali drámu. Vyrovnávajúci gól na 2:2 inkasovali len päť sekúnd pred koncom tretej tretiny. O výhre rozhodol v predĺžení dvojgólový Patrik Hrehorčák.
Ramsay sa im napriek tomu za výkon poďakoval.
„Všetko je to o hráčoch. Viete, veľa od nich žiadate. Majú svoje kluby, svoje ligy… a my im povieme: 'Potrebujeme ťa.' A oni naozaj prídu. Vždy nakoniec vytvoríme skvelú partiu.
Stačilo sa pozrieť na dnešný zápas - skvelý spôsob, ako sa rozlúčiť. Dostanete gól v závere, ale tím sa zdvihne a vyhrá v predĺžení. Ten posledný zápas bol naozaj špeciálny. Preto sa teraz cítim naozaj veľmi dobre."
Od prezidenta SZĽH Miroslava Šatana dostal plaketu a výber jeho sto najlepších fotografií.
„Mal tu byť na tri roky, nakoniec zostal sedem. Prekonal všetky možné trénerské rekordy, zmenil náš štýl a priviedol do reprezentácie množstvo hokejistov. Chcem sa mu poďakovať v mene všetkých slovenských fanúšikov na Slovensku: 'Craig Ramsay, ďakujeme ti veľmi pekne, čo si urobil pre hokej.'
Ramsay sa s reprezentáciou rozlúčil symbolicky ako tréner. Na záver svojho pôsobenia pocestuje aj na Zimné olympijské hry do Milána, kde bude súčasťou mužstva ako konzultant.
Presvedčil Slovákov, aby sa nebáli
Craig Ramsay viedol slovenskú hokejovú reprezentáciu v 150 zápasoch, na šiestich majstrovstvách sveta a dvoch olympijských turnajoch.
Na Slovensko prišiel kanadský kouč v lete roku 2017.
„Pamätám si ten deň, keď mi zatelefonoval Miro Šatan s ponukou viesť slovenskú hokejovú reprezentáciu. Hovor trval asi 45 minút a ponuka ma šokovala.
V tom čase som si užíval dôchodok na Floride, hrával som golf a myslel som si, že už som s hokejom už skončil. Boli sme u švagra, o telefonáte som povedal iba jemu. Aj na druhý deň to vedel okrem mňa iba on. Bola sobota a Miro mal znovu volať v nedeľu, či to beriem.
Vtedy som si naozaj myslel, že odmietnem. Ale keď som to povedal manželke, ona sestre, tá ďalším ľuďom, potom som už od všetkých počúval - poďme do toho!“ spomínal v Kanaďan v rozhovore pre JOJ Šport.
Niektorí ľudia z hokejového prostredia po jeho angažovaní oponovali, že kanadský tréner nepozná slovenskú mentalitu.
„Jeho úloha je, aby hráči pochopili jeho profesionálnu mentalitu z NHL. Nie on našu,“ reagoval šéf SZĽH Miroslav Šatan.
„Pamätám si na prvý zraz v Žiline. Iba zopár hráčov vedelo po anglicky, niektorí nerozumeli nič. Povedal som si Au. Keď prišli hráči z Európy do NHL vedeli anglicky.
Dobre, Rusi mali problémy, ale Európania nie. Videl som, že na tréningu mali viacerí hráči vyvalené oči. Na druhom tréningu som začal na nich kričať, čo robia, ale pochopil som, že sú unavení, tak som to po piatich minútach ukončil...“ vravel Kanaďan.
Pôvodne plánoval prísť na rok-dva, ale napokon to bolo oveľa dlhšie. „Keď som rozhodoval, či mám pokračovať, manželka bola vždy za. Slovensko sa stalo pre mňa druhým domovom,“ vravel.
Ako tréner nebol zástanca tvrdých metód a zvýšeného hlasu na hráčov. Svoje hokejové know-how otesané 40 rokmi v NHL, kde pôsobil vo viacerých tímoch ako hráč, hlavný tréner, asistent, skaut aj konzultant, preniesol na Slovensko a snažil sa ho vštepovať nielen hráčom, ale aj ich zázemiu z radov trénerov či funkcionárov.
Svoju trénerskú kariéru založil na úprimnosti, vzájomnom rešpekte a tvrdej práci. „Get the puck, keep the puck, shoot the puck,“ znelo jeho trénerské krédo. Slovenskí hokejisti sa tohto hesla snažili držať do bodky. „Získaj puk, podrž ho a vystreľ!“
„Tréner sa snaží presvedčiť všetkých, že porazíme každého. Jeho príhovory sú skvelé. Má charizmu. To je Craig Ramsay,“ charakterizoval Kanaďana v minulosti Ján Lašák, bývalý skvelý brankár a neskôr jeden z Ramsayho asistentov v reprezentácii.
„Jeho príchod na Slovensko mal podporu ľudí vo vedení, ale niektorí odborníci s tým nesúhlasili. Chceli slovenského trénera. Neverili, že zahraničný tréner môže mať pozitívny vplyv na reprezentáciu.
Dokázal, že môže. Veľmi sme potrebovali zahraničného odborníka, aby nám ukázal cestu, ako pracovať,“ pridal svoj postreh Michal Handzuš.
Slovenská reprezentácia sa posunula športovo, kvalitatívne i mentálne nahor.
„Vy Slováci ste krásni ľudia. Ale nie vo všetkom sme si rozumeli od začiatku. Niekedy mi prišlo, že všetko by ste chceli hneď. A keď to nejde, rýchlo sa vzdáte. Ale tak to nefunguje. V živote ani v hokeji.
Od roku 2018 sa veľa vecí zmenilo k lepšiemu. Hráči chápu, čo od nich vyžadujem. A najmä všetci v tíme si veria. Od nováčikov, po členov realizačného tímu. Nemôžeme si však klamať, stále vieme vyrobiť bolestivé chyby. Nezvládame závery zápasov, v kritických okamihoch často faulujeme. To je náš neduh,“ vravel Ramsay ešte ako hlavný kouč reprezentácie.
Najväčší úspech so slovenskou reprezentáciou dosiahol na zimných olympijských hrách 2022 v Pekingu, kde mužstvo vybojovalo bronz.
Do Číny vzal aj hráčov z domácej extraligy bez medzinárodných skúseností, a tiež dvoch 17-ročných tínedžerov.
„Veľmi by som si prial, aby skraja turnaja strelil gól mladý Juraj Slafkovský. Veľmi by mu mohol pomôcť. Je to dravý, silový útočník, ktorý sa vie dostať do šance. Prečo by nás nemohol potiahnuť aj on?“ vravel Ramsay pred turnajom.
Juraj Slafkovský sa stal so siedmimi gólmi najlepším strelcom olympijského turnaja, čo mu vynieslo o niekoľko mesiacov pozíciu jednotky v drafte NHL.
Aj napriek evidentnej únave a vyčerpanosti si Ramsay užil návrat z Pekingu na Slovensko a medailové oslavy.
„Získal som s Tortorellom Stanleyho pohár, ale vyhrať bronz so Slovenskom na olympiáde bol pre mňa väčší osobný úspech. Neviem opísať, aký bol dôležitý pre moje osobné pocity. Nikdy nezabudnem na sprievod po Starom meste, stretnutia s fanúšikmi.“
