V histórii juniorských šampionátov nemajú Slováci náročnejšieho súpera. V noci na sobotu (2:30 SEČ, JOJ Šport) sa slovenskí hokejisti predstavia vo štvrťfinále MS v hokeji do 20 rokov proti Kanade.
Posledná konfrontácia sa odohrala v rovnakej fáze turnaja pred tromi rokmi. Slováci podľahli neskoršiemu víťazovi 3:4 po predĺžení. Adama Gajana vtedy prekonal generačný talent Connor Bedard.
Zo sedemnástich zápasoch proti Kanade prehrali Slováci šestnásť a v jednom uhrali remízu.
Pamätný výsledok 0:0 zo šampionátu v roku 1999 si pamätá aj Michal Hudec, súčasný televízny expert.
„Kanada ide jednoznačne za titulom, takže šance nie sú veľké. Ale je to jeden zápas. Treba to skúsiť," hovorí v rozhovore pre Sportnet.
Slováci predvádzali na turnaji veľmi dobré výkony, no stačilo to iba na jednu výhru proti Nemecku (4:1). Čo mužstvu chýbalo v tesných zápasoch proti Švédsku, USA a Švajčiarsku?
Výkony boli dobré a podľa mňa zaujali aj ľudí. Bolo tam odhodlanie a viera, že dokážu hrať aj s najlepšími.
Proti Američanom im možno chýbalo trochu šťastia, pokojne mohli získať bod.
Pri zápase so Švajčiarmi chalani sami priznali, že to už nebolo také tímové ako predtým. Ten zápas sme si v podstate prehrali v prvej polovici, v prvých dvoch tretinách, a potom sme už len dobiehali.
Tri prehry sú veľa, ale cieľ – postup do štvrťfinále – splnili. Teraz už treba veriť a byť pozitívny pred zápasom s Kanadou.
Dojem z turnaja snáď pokazilo iba posledné stretnutie proti Švajčiarsku. Prečo sa po dobrých výkonoch mužstvo zrazu nevedelo presadiť?
Chýbala mi emócia v úvode zápasu. Chalani sa možno nevedeli tak vyhecovať. Proti Američanom bol plný štadión, tlak, emócia. Teraz bolo ľudí menej a tá emócia sa akoby vytratila.
Navyše prišli dva zbytočné fauly, ktoré úplne zmenili obraz zápasu. Chytili sa až v tretej tretine, ale to už bolo neskoro.
Ako to môže ovplyvniť tím pred štvrťfinále?
Myslím si, že im to môže pomôcť. Išli na vlne pozitívnych výkonov a možno si uvedomili, že trošku ustúpili z hokeja, ktorý ich zdobil a z ktorého mali rešpekt aj ostatné tímy. To prestalo fungovať. Teraz sa musia vrátiť k tomu, čo predvádzali proti Švédom a Američanom.
V histórii juniorských šampionátov Slovensko s Kanadou prehralo šesťnásť zápasov zo sedemnástich, raz uhralo remízu. Aké šance dávate slovenským hokejistom vo štvrťfinále?
Treba byť realista. Kanada ide jednoznačne za titulom, takže šance nie sú veľké. Ale je to jeden zápas. Treba to skúsiť.
Verím, že brankár sa „pozitívne zblázni“, že ustojíme úvodný tlak ako proti Američanom a možno dáme nejaké góly. Aby to vyšlo, musia stáť všetky hviezdy pri nás. Ale treba byť pozitívny a veriť chalanom.
Od začiatku turnaja hráči a trénerský tím hovorili o tímovosti, zdôraznili to aj pred rozhodujúcim zápas proti Kanade. Môže tímová práca zdolať nesmierny kanadský talent?
Iná šanca nie je, len tímová práca. To je niečo, čo tento výber zdobilo počas celého turnaja. Nikto nechcel vyčnievať, každý si robil svoju robotu – niekto dával góly, niekto bránil, niekto rozhodol presilovku. Všetci boli obetaví. Aj z vyjadrení je cítiť, že sú ako rodina. Iná cesta proti Kanade neexistuje.
Kanadu v posledných rokoch dvakrát za sebou vo štvrťfinále zdolali Česi. Dali Slovákom návod na to, ako ich zdolať?
To je minulosť. Treba sa sústrediť na prítomnosť. Kanada dáva strašne veľa gólov, aj keď im to napríklad proti Lotyšom nevyšlo. Uvidíme.
Prvá tretina bude extrémne dôležitá, podľa mňa ukáže celý priebeh zápasu.
Kanada dvakrát po sebe vypadla vo štvrťfinále. Môže byť pod tlakom a môžu z toho Slováci niečo vyťažiť?
Otázka je, či je to výhoda. Skôr si myslím, že budú ešte viac sústredení. Médiá im to budú pripomínať, rešpekt budú mať, ale Kanada pôjde od prvej minúty tvrdo za víťazstvom.
Jednu historickú remízu proti Kanade (0:0 v 1999) ste zažili na vlastnej koži ako hráč. Ako si na ten zápas spomínate?
Chytal Jano Lašák, to bol základ, a druhej strane bol Luongo a zápas skončil 0:0. Nepadol ani jeden gól.
Bolo tam odhodlanie a rešpekt. Hrali doma, aj keď na menšom štadióne s asi šesťtisíc ľuďmi. Nezľakli sme sa ich, boli sme súdržní. My sme pomáhali brankárovi, brankár pomáhal nám.
Aj Kanaďania môžu ďakovať Luongovi, že veľa pochytal. Prečkali sme kanadské peklo a potom sme si vypracovali veľa šancí, no nepremenili sme ich. Bolo to päťdesiat na päťdesiat, ale remíza bola zaslúžená. Obrovský zážitok.
Turnaj v Minnesote je prvým v úlohe hlavného trénera pre Petra Frühaufa. Z mnohých záberov je jasné, že práci sa naplno oddal a je veľkým motivátorom. Ako zatiaľ hodnotíte jeho prácu na slovenskej lavičke?
Petra poznám veľmi dobre. Je pozitívny, sebavedomý a myslím si, že veľkou mierou sa podieľa na tom, aký súdržný je tím. Nič neskrýva, po zápasoch hovorí veci priamo.
Je vidno aj jeho dlhodobú spoluprácu s Craigom Ramsayom – hrá sa útočný, sebavedomý hokej. Nie sme ustráchaní ani zatiahnutí. Z jeho strany veľmi pozitívna práca.
Keď bol vymenovaný, bolo okolo toho veľa negativity. O to to mal ťažšie. Ale ukázal, že to má dobre uchopené.
Samozrejme, treba pochváliť celý realizačný tím, či už Jána Šimka alebo Ivana Švarného. Nie je to len o jednom človeku, ale o celej rodine, ktorá drží pokope.
A ja verím, že sa môže stať zázrak.
Z tímu azda najviac vyčnieva útočník Tomáš Chrenko, pred štvrťfinále najproduktívnejší hráč celého turnaja. Je tento fakt pre vás prekvapením?
Skvele sa chopil šance. Je výborný s pukom, ideálny na presilovky. Ukázal svoje majstrovstvo a technickú pripravenosť. Veľmi mu pomáha, že hrá seniorský hokej v Nitre, je ostrieľaný.
Celá jeho formácia hrá dobre, ale dôležité je, že z neho nemáte pocit, že by sa chcel vyvyšovať. Je pokorný a skromný.
Pri tej forme by vôbec nebolo od veci, keby rozhodol v predĺžení.
Pri ceste za úspechom na juniorských šampionátoch malo Slovensko vždy dobrého brankára. Ako hodnotíte doterajšiu prácu Michala Prádela a Alana Lenďáka?
Pre mňa je hodnotiť brankárov naozaj ťažká disciplína, veľa som čerpal od Jána Lašáka v štúdiu.
Prádel ukázal, prečo bol draftovaný, dával istotu v bráne. Rovnako aj Lenďák v prvom zápase. Škoda, že všetky prehry boli len o gól.
Uvidíme, kto pôjde do brány, ale ja predpokladám, že Prádel.
Kto vás z individuálneho hľadiska na turnaji zatiaľ zaujal najviac?
Nevidel som tam jednu vyčnievajúcu individualitu. Samozrejme, Chrenko dával góly, brankári chytali dobre, ale pre mňa bol najväčším pozitívom tímový výkon.
Aj preto sme dokázali odporovať Švédom či Američanom, ktorí tiež mieria na titul. Práve tímovosť bola pre mňa najpozitívnejšia vec na celom turnaji.
