Slafkovský spomína na začiatky vo Fínsku aj frustráciu v zámorí. Ciele? Chcem byť najlepší

BRATISLAVA. Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenský hokejový útočník Juraj Slafkovský sa musel o seba postarať už v mladom veku. Či už na ľade alebo v bežnom živote. Musel dospieť rýchlejšie ako kamaráti v jeho veku.

No teraz, keď ako 20-ročný stojí na prahu svojej tretej sezóny v zámorskej NHL, si už vie poradiť s omnoho väčšou ľahkosťou. Roky driny ho poriadne stmelili.

V čase, keď si iní chlapci na sklonku základnej školy vyberajú, čo ďalej, sa na životnú križovatku dostal i Slafkovský. Ako 14-ročný opustil rodný domov v Košiciach, aby sa pridal k Red Bull Academy v Rakúsku, ktorá trénuje mladých hokejistov a futbalistov.

Strávil tam rok, počas ktorého mal spolubývajúceho, no keď odišiel do Fínska, aby hral za tím TPS Turku do 16 rokov, žil ako 15-ročný sám v byte.

S Kňažkom býval na rovnakej ulici

Slafkovský priznal, že odsťahovanie sa z domu v takom mladom veku bolo ťažšie pre jeho matku ako pre neho.

„Bol som šťastný. Bolo to síce ťažké, ale s rodičmi mám naozaj dobrý vzťah. Každý deň som volal domov. Bol tam však ešte jeden hráč, Samuel Kňažko, draftovaný Columbusom. Býval na rovnakej ulici, takže ak sme niečo nemali, stretli sme sa uvarili si spoločnú večeru,“ zaspomínal si Slafkovský pre web montrealgazette.com na začiatky vo Fínsku.

Slafkovský vraví, že sa musel starať sám o svoju domácnosť. Okrem varenia sa naučil zvládať pranie oblečenia a všetky domáce povinnosti.

Na klzisku nebola žiadna práčovňa, takže Slafkovský si musel po tréningoch a zápasoch priniesť spotenú výstroj späť do bytu a oprať si ju sám. „Nemal som žiadnu sušičku, všetko som musel rozvešať po byte.“

Bronzový medailista zo ZOH 2022, kde bol najproduktívnejší hráč turnaja, tvrdí, že skúsenosti z Fínska mu pomohli pripraviť sa na presun do Montrealu po tom, ako si ho Canadiens vybrali z 1. miesta na predvlaňajšom drafte.

„Nebolo to pre mňa také ťažké presťahovať sa cez oceán a byť bez rodičov,“ povedal Slafkovský. Omnoho ťažšie si zvykal na hokej v zámorskej profilige a občas cítil osamelosť.

Počas prvej sezóny nazbieral len 10 bodov pred tým, ako si zranil koleno. Aj v úvode druhej sezóny sa Slafkovský akoby trápil a zdalo sa, že tempo NHL je pre neho príliš rýchle.

Slafkovský: Mal som len 50 bodov, nie?

„Keby ste sa pozreli na toto obdobie 25-30 zápasov druhej sezóny, bol som tam stratený. Po zápasoch som bol nahnevaný, pretože som vedel, že viem hrať hokej, ale nevedel som to na ľade pretaviť do výsledku,“ povedal Slafkovský.

Manažment Montrealu Canadiens mu však veril a Slafkovský nakoniec ukončil minulú sezónu 2023/2024 s 50 bodmi. Narástlo mu i sebavedomie, čo považuje za kľúčový faktor. „Máme skvelých trénerov a všetci okolo mi pomohli nájsť svoju hru,“ podotkol Slafkovský.

A aké ciele má pred sezónou 2024/2025?

„Mal som len 50 bodov, nie? Uvidíme, čo dokážem tento rok. Chcem byť najlepší. Všeobecne sa zameriavam na body a výhry tímu. Keď máš dosť tímových víťazstiev, pravdepodobne máš aj dostatok bodov a potom bojuješ o niečo väčšie, čo je najdôležitejšie,“ skonštatoval Slafkovský, ktorý sa medzičasom v Montreale presťahoval do nového apartmánu.

Jeho kamarát a ďalší Montrealom draftovaný hráč Filip Mešár kanadským novinárom „nabonzoval“, že Slafkovský má štyri spálne. „Mám len tri,“ zakončil so smiechom Slafkovský.