KOŠICE, MICHALOVCE. O Slovenský pohár v hádzanej mužov i žien sa prvý raz hralo v novom formáte.
Záverečný turnaj Final 4 sa premiérovo odohral v Hádzanárskej hale Slavomíra Šípoša v Košiciach.
Ženy Iuventy Michalovce primát obhájili, muži Tatrana Prešov po dvanástich úrodných rokoch v rade pohárovú obhajobu nezvládli. Pohár zdvíhali nad hlavy hráči MŠK Považská Bystrica.
Podľa prezidenta SZH to nebol zlý nápad
Hľadisko haly v semifinálových ani vo finálových dueloch síce vo švíkoch nepraskalo, zato pred kulisou, akú vytvorili hlavne fanúšikovia Iuventy i Tatrana, klobúk dolu.
Michalovčanky svoj finálový výkon vystupňovali a doviedli súboj so Šaľou do konca vo veľkom štýle s osemgólovým náskokom.
Hádzanársku drámu priniesol súboj prešovského obhajcu trofeje s Považanmi. O víťazovi sa rozhodlo až po dvojnásobnom penaltovom rozstrele.
Organizátori Final 4 s týmto pohľadom mohli byť spokojní.
Menej už s technickým vybavením haly, výkonnými reproduktormi priamo medzi divákmi či zlyhajúcou časomierou, pre ktorú museli zápasy často prerušovať a znovu ju uviesť do chodu.
„Zámerom Slovenského zväzu hádzanej bolo v prvom rade oživiť pohárovú súťaž, dať jej trochu iný náboj aj tým, že štyri najlepšie mužské a ženské tímy sme zlúčili do dvoch turnajových dní v jednom meste. A tiež navodiť Slovenskému poháru inú atmosféru. Myslím, že tento pokus bol celkom úspešný,“ konštatoval prezident SZH Jaroslav Holeša.
„Tento nový formát sme zámerne mali v úmysle dať do miest, kde sa nehrajú najvyššie súťaže, no vieme, že majú pomerne silné zázemie fanúšikov. V niektorých mestách akoby ľudia boli hádzanou, množstvom ponúkaných zápasov, trochu presýtení. Preto našou motiváciou bolo siahnuť do iných končín. Dominantné kluby mužov i žien sú dlhodobo na východe republiky. Košice boli pre nás logickou voľbou aj preto, že tu vznikol nový, ambiciózny klub, ktorý mieni postaviť košickú hádzanú znovu na nohy. Do nájmu dostali halu, ktorú sa snažia rekultivovať, postupne zrekonštruovať. Myslím teda, že to nebol až taký zlý zväzový nápad.“
Na finále bude dlho spomínať
Ako prvé Slovenský pohár v Košiciach prevzali hráčky Iuventy Michalovce. Aj na veľkú radosť ich trénera Petra Hatalčíka.
Tým, že pohárovú trofej suverénnym spôsobom obhájili, venovali tak svojmu trénerovi ten najkrajší darček.
V ten deň totiž „Pedro“ slávil šesťdesiate piate narodeniny. Po finále vysmiaty skúsený trénerský kormidelník vravel:
„Dievčatá mi vskutku spravili veľkú radosť. Toto finále si budem dlho pamätať. Nestáva sa totiž, že v jeden deň sa stretnú trénerovi dve významné udalosti. O to viac ma teší, že finálové súperky zo Šale sme zdolali presvedčivým spôsobom. Slovenský pohár máme, pred nami sú však ďalšie výzvy. Chceme pokračovať v zlepšujúcich sa výkonoch, úspešne dohrať spoločnú slovensko-českú MOL ligu a potom obhájiť slovenský majstrovský titul.“
Piatimi finálovými gólmi prispela k zisku Slovenského pohára pravá krídelníčka Iuventy Michalovce Veronika Habánková.
„Spočiatku bolo finále vcelku vyrovnané, akoby sme doň vkročili nie riadne rozhýbané. Postupne sme sa však dostali do správneho tempa a súperky herne prevýšili. Možno i tým, že Šali chýbali dve opory Bahylová s Ráckovou, ktoré Slovan Duslo zvyčajne v zápasoch potiahnu. Záverečné fázy finále sa hrali už v našej jasnej réžii. Ťahali sme rýchle útočné akcie, úspešne zakončovali. Dokonca do streleckej listiny sa zapísala aj naša brankárka Jablonská-Bobaľová gólom cez celé ihrisko.“