Štvrtú ligu hrajú rekordnú 24. sezónu v rade. Produktívneho Ukrajinca získali z Poľska

KOLÁROVO. Futbalisti Kolárova hrajú juhovýchodnú štvrtú ligu na Západnom Slovensku už 24. sezónu v rade. Hoci párkrát neboli ďaleko ani od vyššej súťaže, sú jedným z najtradičnejších štvrtoligistov.

Pred dvadsiatimi rokmi skončili na druhom mieste za hviezdnym Báčom, v sezóne 2014/15 si strieborný stupienok zopakovali, ale do tretej ligy vtedy postúpila Galanta.

Hneď v nasledujúcej sezóne ale „Gúta“ štvrtú ligu dlho viedla, tesne pred koncom však prehrala kľúčový šláger celej jari so Šuranmi (2:0), nakoniec skončila tretia a hore išli Šuranci.

V reorganizačnom ročníku zimujú Kolárovčania na šiestom mieste, no nebyť dvoch domácich remízových zaváhaní v posledných dvoch kolách jesene, výhliadky pred odvetami mohli byť o čosi smelšie.

Doma piaty najlepší tím jesene môže mrzieť aj tretia remízová strata pred vlastným publikom. To, keď si v 10. kole odviezli od sútoku Váhu a Malého Dunaja bod po výsledku 2:2 susedia z Nesvád. Pikantné pritom bolo, že prvý gól Nesvád dal Maďar (priženený do Kolárova) Zsolt Magyar, ktorý dlhých osem rokov rozdával gólovú radosť plnými priehršťami práve fanúšikom Kolárova, kde žije a napríklad v spomínanej sezóne 2014/15 prispel k historickému striebru FK až 26 gólmi a stal sa najlepším strelcom celej súťaže. Inak, budapeštiansky rodák bol najlepším kanonierom štvrtej ligy aj rok predtým a ešte aj rok potom.

Štadión v desaťtisícovom mestečku nesie vo svojom názve meno najslávnejšieho futbalového rodáka Kolomana Gögha, bývalého krajného obrancu Slovana Bratislava, ktorý sa stal v roku 1976 v Belehrade v národnom drese majstrom Európy a ktorý tragicky zahynul pri dopravnej nehode.

„Keď som začal študovať na FTVŠ v Bratislave Koloman Gögh mi chcel pomôcť. Dochádzku na tréningy domov som mal komplikovanú, Koloman Gögh vtedy trénoval v rakúskej nižšej súťaži SV Gols a v Bratislave bol asistentom trénera v druholigovom ŠKP Devín. Chcel, aby som mohol trénovať v Bratislave, alebo v Golse. Žiaľ, náš spoločný zámer prekazila tragická autonehoda,“ spomína na nešťastný 11. november 1995 hrajúci tréner FK Kolárovo ZSOLT MÁTÉ (44), ktorý za svoju dlhú štvrtoligovú kariéru – s výnimkou polsezóny v maďarskej Bábolne - neobliekol iný, ako bielo-modrý kolárovský dres.

Okrem polsezóny v maďarskej Bábolne na jar 2006, iný ako dres Kolárova ste si neobliekli. Ako spoľahlivého štvrtoligového stopéra vás na juhozápadnom Slovensku nikdy nikto nechcel?

Ale áno, za tie roky som mal viacero ponúk, ale vždy som zostal verný nášmu klubu. Najradšej spomínam na letnú prípravu a na prípravné zápasy, ktoré som absolvoval v druholigovom Dusle Šaľa ešte v roku 2004. Dodnes si pamätám napríklad na zápas proti vtedy silnej Petržalke.

Kolárovo je za posledných 24 sezón najtradičnejším účastníkom štvrtej ligy JV, s akým cieľom ste išli do tejto - reorganizačnej - sezóny?

Chceli sme byť v tabuľke v hornej polovici, čo sa aj podarilo. Musím ale povedať, že po covidovej prestávke v júni minulého roku sme sa ťažko rozbiehali a prehrali všetkých päť dohrávaných zápasov. Káder na túto sezónu sme preto museli adekvátne doplniť, nové posily zapadli do kolektívu, ukázali kvalitu, no a tým pádom prišli aj lepšie výsledky.

V prvom kole prehralo vaše mužstvo 1:0 v Štúrove, v treťom rovnako 1:0 vo Veľkých Lovciach. Medzitým ste ale doma pokorili - ako jediní v súťaži - silné Kozárovce (2:1). Ako hodnotíte vstup do súťaže?

Aj napriek dvom tesným prehrám pozitívne. Herne to vyzeralo dobre, vo Veľkých Lovciach sme mali získať minimálne bod, ale tam sme doplatili na nepremieňanie šancí. Víťazstvo proti Kozárovciam sa ale ráta, naše mužstvo podalo kvalitný, bojovný výkon a vyhrali sme zaslúžene.

V 2. kole proti Kozárovciam zvyšoval na 2:0 vo svojej premiére za Kolárovo 23-ročný Ukrajinec Valentyn Plutenko, ktorý sa stal piatym najlepším strelcom súťaže. Ako sa vám ho podarilo získať a ako hodnotíte jeho prínos pre mužstvo?

Získali sme ho 10. augusta pred zápasom s Kozárovcami z poľského klubu Watra Bialka Tatrzanska. Valentyn už ale pred časom spôsobil na Slovensku, v neďalekých Vlčanoch. Informácie o jeho kvalitách boli veľmi pozitívne, čo aj ukázal vo svojom prvom zápase za nás. Prišiel ako krajný obranca, ale hneď po jeho prvom zápase som ho posunul vyššie v rozostavení. Je to totiž tvorivý hráč, ktorý má veľké ofenzívne kvality. Po jeseni je so siedmimi gólmi našim najlepším strelcom, takže jeho prínos pre mužstvo je naozaj veľký.

Ktoré domáce víťazstvo si ceníte viac, to 4:0 v derby proti Nededu, alebo to 3:1 proti obávanému FC Pata?

Cením si ich rovnako. Naše zápasy proti Nededu majú vždy svoju atmosféru, je to totiž pravé susedské derby. Tešili sme sa z vysokého víťazstva a boli spokojní, že sme zápas rozhodli prakticky po prvom polčase.

Lenže, výkon proti Pate bol jednoznačne náš najlepší v jesennej časti súťaže. Chlapci v ňom ukázali veľké srdce a charakter. Napokon, aj naši diváci odchádzali po zápase veľmi spokojní.

Po víťazstve 2:1 vo Dvoroch ste doma zakopli v ďalšom derby s Nesvadmi (2:2), keď dal ich prvý gól strelec pochádzajúci z Maďarska Zsolt Magyar, ktorý robil svojimi gólmi dlhých osem rokov radosť fanúšikom Kolárova. Aký to bol zápas?

V tom zápase sme dvakrát viedli a hlavne v druhom polčase sme mali herne navrch. Žiaľ, inkasovali sme lacné góly po chybách brankára, ale aj to sa vo futbale stáva.

Kolárovo zakončilo jeseň v domácom súboji proti Veľkému Mederu (1:1) nepremeneným pokutovým kopom Alexa Freňáka, ktorý kolo predtým z bieleho bodu zachraňoval remízu 1:1 – tiež doma - s Tovarníkmi. Záver polsezóny ste si asi predstavovali trochu inak...

Áno, posledné výsledky hlavne v domácich zápasoch urobili svoje v počte získaných bodov. Nebyť toľkých remíz, v tabuľke sme mohli skončiť vyššie.

Premieňanie gólových šancí nám robilo problémy počas celej jesene, dokonca aj premieňanie pokutových kopov. Veď zo šiestich pokusov sme nepremenili až tri. Len to nás v dvoch prípadoch stálo hneď štyri body.

Ktorý výkon mužstva bol najlepší a ktorý najslabší?

Najlepší bol už spomínaný duel s Patou, no a najslabším jednoznačne prehra 4:0 v Hurbanove.

Ako ste teda spokojný s jesennou šiestou priečkou?

Spokojnosť je iba čiastočná. Naše zápasy, ktoré skončili remízou považujem za bodové straty a bolo ich v jesennej časti až päť.

Ak by ste len v spomínaných dvoch posledných remízových zápasoch bodovali naplno, v tabuľke domácich zápasov by bolo Kolárovo najlepšie v súťaži...

Je to tak, ale doma sme odohrali o jeden zápas viac, ako naši konkurenti. V podstate to neznamená nič, dôležité bude, koľko bodov budeme mať v konečnej tabuľke.

Aké sú ciele najtradičnejšieho štvrtoligistu v odvetnej časti reorganizačného ročníka?

Chceme zostať v prvej šestke a neustále napredovať v individuálnych aj kolektívnych výkonoch. Chceme hrať hlavne kolektívne a mať radosť z futbalu.

Ako by ste zhodnotili káder vášho mužstva?

Náš káder je vyvážený, sú v ňom aj individuality, ale nerád by som niekoho vyzdvihoval. Samotné výsledky sú najlepšími ukazovateľmi odvedenej práce všetkých našich hráčov.

Ako a kde prebieha zimná príprava?

Zimná príprava prebieha v domácich podmienkach, využívame našu tréningovú plochu, telocvičňu a umelú trávu v CVČ. Trénujeme trikrát do týždňa a cez víkend hráme prípravný zápas. Našimi tradičnými súpermi v príprave sú Komjatice, Topoľníky, Trstice, hrali sme aj so Salkou, čakajú nás ešte Marcelová a Komoča.

Dejú sa pred odvetami zmeny v kádri, vraj odchádza Alex Freňák.

Áno, Alex odchádza po štyroch rokoch strávených u nás do Rakúska. Máté Szakál sa vo štvrtej lige nejako nepresadil, teraz odchádza na hosťovanie do piatoligového AC Mužla.

Brankár Lóránd Csizmadia sa k nám vracia z Komárna, kde bol na hosťovaní a hľadáme ešte hráča na kraj obrany a ďalšieho na kraj stredovej formácie.

Štvrtú ligu Juhovýchod hráte nevídano dlhé roky, ako hodnotíte jej súčasnú úroveň?

Úroveň je nižšia, ako bola v minulosti. Ak to mám porovnať, tak zápasy spred pár rokov napríklad s Imeľom, Šuranmi, alebo ešte predtým s Kalnou nad Hronom, Vlčanmi, Nitrou B či FC ViOn B mali väčší náboj a úrovňou určite prevyšovali dnešné súboje. V tých mužstvách hrali lepší, kreatívnejší futbalisti.

Je niečo, čo vás v jeseni potešilo či sklamalo?

Potešila ma zlepšená kvalita trávnika na našom štadióne vďaka novému zavlažovaciemu systému. Vidieť to ale bolo aj na ďalších štadiónoch v súťaži, čo považujem za veľké pozitívum. Naopak, sklamal ma nízky počet divákov na zápasoch.