Je odchovancom Dynama Kyjev, no prevažnú časť kariéry strávil na Slovensku. OLEKSIJ MILIUTIN (26) obliekal dresy Sabinova, Lipian či Kežmarku.
Najvyššiu súťaž hral v Tatrane Prešov, za ktorý nastúpil v dvanástich ligových stretnutiach.
Pre pandémiu koronavírusu však odišiel domov na Ukrajinu, kde pôsobil v kluboch FC Čajka Vyšhorod a FC Kalynivka.
Aktuálne je na hosťovaní v OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom, no na futbal momentálne nemyslí. Rodáka z Kyjeva trápi vojna, ktorá vypukla v jeho rodnej krajine.
Ako prežívate súčasnú situáciu?
Je to niečo strašné. Týždeň som nespal, sledujem iba správy a čakám na telefonáty. Moja rodina a priatelia zostali v Kyjeve. Mám o nich veľký strach.
Prvá bytovka, na ktorú Rusi zaútočili, je hneď oproti mojej škole. Necelý kilometer od výbuchu bývajú moji rodičia. Mamina mi vravela, že nad ich hlavami letela raketa. Je to niečo hrozné. Vyrastal som tam a dnes môj domov ničia.
Všade okolo sa strieľa, veľa miest už Rusi obsadili. Kyjev zatiaľ nie. Verím, že sa im to nepodarí.
Už vyše milión Ukrajincov opustilo svoju krajinu. Neuvažujete, že by rodina prišla za vami na Slovensko?
Nie je to možné. Mám chorú starú babku, o ktorú sa stará otec. Mamka žije so sestrou, ktorej muža a syna by pre mobilizáciu nepustili cez hranice. A bez nich neodíde.
Môj brat so švagrom a synom kontrolujú ulice so zbraňou v ruke. Každý deň im hrozí nebezpečenstvo. A nie iba z ruskej strany.
Nie iba z ruskej?
Rusi naverbovali Ukrajincov, ktorí útočia na civilistov bez zbrane. Sú to bezcitné zvery, ktoré nemajú s ľudskosťou nič spoločné. Zradiť svoju krajinu a ešte strieľať po vlastných, obyčajných ľuďoch? Takých netreba dávať do basy, ale rovno zabiť.
Ako Rusi verbujú Ukrajincov?
Do správy príde ponuka práce. Aby sa za veľmi dobré peniaze predali Rusku. Niektoré hyeny to žiaľ zoberú.
Držali ste už v ruke zbraň?
Nikdy. Ale ak bude treba, chytím. Všetko sa dá naučiť. Som pripravený bojovať za svoju krajinu. Srdcom a tvrdosťou. Keď padnem, padnem. Bude to pre svoju rodinu, priateľov a vo svojom štáte. Zomriem ako slobodný človek.
Za Prešov vo Fortuna lige odohral Oleksii Miliutin (napravo) dvanásť stretnutí. (Autor: archív - OM)
Naznačujete, že by ste išli do vojny?
Ak bude treba, áno. Zatiaľ však takých, čo nikdy nedržali zbraň, nepotrebujú. Problém je s nepriestrelnými vestami a prilbami. Zbraní je dosť, ale tieto veci chýbajú.
Osobne som bol v obchodoch v Bratislave, ale všetko je vypredané. Nezohnal som nič.
Rusi napadli Ukrajinu, vypukla vojna. Ako si spomínate na osudové ráno?
Prvé myšlienky boli, že musím utekať domov za rodinou. Keď som však uvidel, že nik tam nejde a po všetkých mestách chodia tanky, zostal som na Slovensku.
Prežíval som to ťažko, bolo to hrozné. Bezmocnosť, nervozita, trápenie.
Čakali ste, že situácia dospeje až k vojne?
Nikto to nečakal. Bolo to obrovské prekvapenie pre celý svet. A hlavne nás Ukrajincov. O pol piatej, keď všetci spali, prišiel podlý útok. Rusi začali ničiť bytovky, cesty a kultúrne pamiatky.
Bolo to presne, ako keď Hitler napadol Poľsko. Putin je druhý Hitler. Je to psychopat, ktorého nezastaví nič. Preto ho treba zabiť. Pretože on sa nezastaví pred ničím.
Keď padne Ukrajina, pôde ďalej. Slovensko bude prvé v poradí, pretože je najbližšie. Bojím sa, aby nezačala tretia svetová vojna.
Rusku sa okrem Bieloruska všetci otočili chrbtom. Putin tak nemá čo stratiť. Ostatné krajiny sa musia spojiť a zastaviť ho. Čím dlhšie budú čakať, tým viac nevinných ľudí zomrie.
Ako Rusov vnímajú Ukrajinci?
Kvôli Putinovi ich nikto nemá rád. Chceme žiť v pokoji a mieri, no on nás rozdelil. Pretože na nás podlo zaútočil. Na Ukrajine nechce nikto vojnu, no kvôli nemu sa musíme báť o svoje životy.
Dokedy bude podľa vás vojna trvať?
Ťažko povedať. Putin nemôže prehrať, preto sa nikdy nevzdá. Ak neovládne mestá, bude ich likvidovať. Rozbije všetko, čo uvidí.
Kvôli nemu zomrelo množstvo obyčajných ľudí, bez zbrane. Priatelia mi poslali video, ako Rusi strieľajú do bezbranných Ukrajincov, ktorí len stáli na ceste.
V mojej rodnej krajine sa dejú hrozné veci. Je smutné, že stále to niektorí ľudia podceňujú a šíria dezinformácie. Tu na Slovensku mnohí vravia, že za to môže USA. Nechápem. Čo s tým majú Američania spoločné?
Pomohli nám so zbraňami, ale inak v nich nevidím problém. To Rusko nás bombarduje. To Rusko a Putin ničia naše domovy a zabíjajú naše deti.
Ako sa vaša rodina bráni pred útokmi Rusov?
Majú aplikáciu, ktorá ich pred bombardovaním upozorní. Okamžite utekajú do metra, podzemných parkovísk alebo špeciálnych bunkrov.
Od ôsmej večera do siedmej rána majú obyčajní ľudia zakázané vychádzať z domu.
Povedali by ste, že sa niečo také stane?
Ani že začne pandémia koronavírusu. Na nás však teraz prišla ešte väčšia bieda. Nikdy som si nemyslel, že budú zomierať nevinní ľudia. Za nič. Za Putina, ktorý je chorý na hlavu.
Vie, že ho všetci chcú zabiť, preto sa s veľkou armádou ukrýva v bunkri na Urale. Ak by sa nemal čoho báť, sedel by v Moskve. Ako náš prezident v Kyjeve, ktorý je obrovský muž. Ničoho sa nebojí. Ani keď prídu Rusi. Je pripravený sa obetovať.
Podobne ako futbalista Vitalij Sapylo, odchovanec Karpatu Ľvov. Rovnako ako Vitalij Skakun, ktorý cenou svojho života zastavil kolónu ruských tankov.
Ako vnímate strohé vyjadrenia ruských športovcov smerom k vojne?
Nesmierne ma prekvapujú. Nechápem, prečo mlčia a nechcú celému svetu povedať pravdu.
Bol som trikrát na turnaji v Petrohrade, boli to priateľskí ľudia. No čo teraz niektorí rozprávajú, nemožné. Vraj Putin prišiel pomôcť. Pravda je však taká, že je to vrah. Diktátor, ktorý zobral veľa nevinných životov.
V Moskve množstvo Ukrajincov zavreli do žalára. Dokonca aj deti, ktoré za nič nemôžu. Je to choré.
Chcem, aby sa to všetko skončilo, ale pokiaľ bude mať Putin moc a peniaze, mafiáni ho budú poslúchať. A bojovať.
Futbal išiel bokom. Všetky moje myšlienky sú späté s Kyjevom. Keby sa dalo ísť bojovať, idem. Nemám obavu o smrť. Bojím sa o našich ľudí a rodinu.
Oleksii Miliutin (napravo) v drese Lipian. (Autor: archív - OM)
Ktorý športovec vás najviac sklamal?
Paradoxne to nie je Rus, ale Ukrajinec. Je to bývalý reprezentant Anatolij Tymoščuk, ktorý je teraz asistentom v Zenite Petrohrad.
Mám pre neho špeciálny odkaz: Ty nie si človek a vôbec nie Ukrajinec. Nosil si ukrajinský dres a teraz máš jazyk v ruskom zadku? Ty si jeden prašivý pes (na záver zakričal jeden nepublikovateľný vulgarizmus - pozn. red.).
Ako vašu situáciu berú spoluhráči?
Veľmi o tom nerozprávajú. Len sa ma spýtali, či je moja rodina v poriadku. A to je všetko.
Na internete sa objavili videá, ako proti vojne protestujú aj Rusi. Ako to vnímate?
Dokonca ruskí vojaci zložili zbrane. Ani nevedeli, že idú bojovať na Ukrajinu. Mnohí by nikdy na nás nezaútočili.
Putin ich tam poslal a nič im nepovedal. On je skaza a zlo všetkého. A ešte ruské noviny, ktoré píšu nepravdy. Vraj Rusi nemajú žiadne straty na vojakoch ani technike. A pravdou je, že padlo sedemtisíc Rusov.
V Kyjeve sa pokúsili Rusi zničiť ukrajinskú televíziu. Aby nešírila pravdu. Trafili do nej a polhodinu vysielanie nešlo. Vďaka Bohu, všetko sme opravili.
V čom tkvie statočnosť ukrajinského ľudu, že tak húževnato bránia vlasť?
Rusi bojujú za peniaze a my srdcom. Za svoju zem a rodinu. My máme veľké srdcia a sme hrdý národ. Ukrajincov sa nedá zlomiť. Aj v druhej svetovej vojne to bolo vidieť. Nie zbraňami, ale srdcom sme bojovali.
Aj teraz sa budeme biť do poslednej chvíle. Za našu krajinu.
Ak by ste mali niečo odkázať, čo by to bolo?
Aby ľudia šírili pravdu. I keď je hrozná, treba, aby sa svet dozvedel, čo Rusi páchajú. A robia bezbranným ľuďom, ktorí za nič nemôžu.